Tento týždeň som pre vás vybral zázračné dieťa jazzovej gitary Juliana Lagea. Jeho talent mnohí spoznali už v útlom veku. Ako šesť ročný začal verejne vystupovať a dva roky na to už hrával s takými menami ako Carlos Santana, Pat Metheny, Kenny Werner, Toots Thielemans, či David Grisman. Výsledkom týchto výnimočných počinov sa okrem iného stal aj dokumentárny film nominovaný na cenu akadémie Jules at Eight. Popri koncertoch sa mu podarilo s Grismanom nahrať v roku 1999 aj album Dawg Duos a milénium za sebou uzavrel vystúpením na Grammy Awards.
V roku 2009 vydal svoj debutový sólo album Sounding Point. Album bol širokým publikom oslavovaný ako príchod novej autority a hlasu gitary. Po ňom nasledoval koncepčný album Gladwell (2011). Julian Lage sa objavil aj ako líder kvinteta, kde účinkoval kontrabasista Jorge Roeder, tenor saxofonista Dan Blake, violončelista Aristides Rivas a bubeník Tupac Mantilla. Na vydanie svojho ďalšieho albumu Free Flying (2013) opustil vydavateľstvo Emarcy a stal sa súčasťou Palmetto Records. Album bol nahraný ako duet s klaviristom Fredom Hershom.
Duový formát Lageovy zdá sa vyhovoval najviac a známa je aj poslucháčsky veľmi obľúbená spolupráca s Garym Burtom. Nasledoval odklon, pri ktorom si s gitaristom Chrisom Eldridgeom vyskúšal hrať bluegrass, folk a populárne štandardy a následne vydali spolu album Avalon. Druhým albumom z tohto obdobia je Room (2014), na ktorom s Nelsom Clineom vytvorili širokospektrálny hudobný materiál obsahujúci podmanivé a komplexné kompozície, ale aj spontánne a voľné improvizácie.
V roku 2016 Lage vydal s triom album Arclight v spolupráci s kontrabasistom Scottom Colleym a bubeníkom Kennym Wollesenom. Produkoval ho víťaz ceny Grammy Jesse Harris, ktorého práca je asociovaná napríklad s Norah Jones alebo Madeleine Peyroux. Ako single z tohto albumu vyšla pieseň „Nocturne“. Päť–skladbové EP Live in Los Angeles nasledovalo rok na to a boli na ňom zdokumentované koncertné verzie skladieb z Arclightu. Začiatkom roku 2017 sa Lage znovu dal dokopy s Chrisom Eldridgom pre ich druhý album Mount Royal. Opäť o rok vytvorili dvojicu s Gyanom Rileym a nahrali album Midsummer Moons, ktorý obsahuje desať kompozícií Johna Zorna. Ďalší rok dal znovu dokopy triový consort s Colleym a Wollesenom a nahrali spolu Modern Love. Album bol opäť produkovaný Harrisom a zvuk bývalých nahrávok blížiacich sa zvukom pred–bopovej jazzovej ére teraz vystriedalo zosobnenie raného rock and rollu a rytmickej senzibility zasadenej do improvizačného prostredia.
Autor: Radovan Baláž
Zdroj: allmusic.com
Foto: Nathan West
