V aktuálnom výbere sa zameriam na dva tituly z aktuálnejších realizácií vydavateľstva Hevhetia, pri čom úmyselne siaham po interpretoch mimo poľskej proveniencie. Hoci je od našich severných susedov titulov, sledujúcich predovšetkým experimentálnu hudbu a improvizované jazzové projekty (viď napr. Anna Gadt – Renaissance; The Flash – Siła; Stanisław Słowiński quintet – Landscapes too easy to explain; Jachna, Tarwid, Karch – Sundial II ...), hneď niekoľko, upozorní táto recenzia aj na iné polohy vydavateľskej činnosti Hevhetie. Nasledujúce nahrávky internacionalizujú východoslovensky label aj na kórejskom polostrove a v druhom prípade vzdávajú poctu výraznej inštrumentálnej osobnosti Slovenska.
-------------------------
Jihye Lee – Diamond Sutra Reader
Hevhetia/ 2016/ HV 0129-2-331
Interpreti: Jihye Lee – spev, moosok jing; Sabin Todorov – piano; Stefaan Debevere – soprán a alt saxofón; Bo-Sung Kim – janggu, kwenggwari, jing
Jihye Lee je kórejskou jazzovou speváčkou žijúcou v Bruseli. Vo vydavateľstve Hevhetia ide po nahrávke „Goblin bee“ z roku 2012, produkovanej Grzegorzom Karnasom, už o jej druhý album. CD s názvom „Diamond Sutra Reader“ je zaujímavým a do portfólia vokálnych projektov Hevhetie zapadajúcim počinom. Mám tu na mysli hlavne Loïs Le Vana s jeho „So much more“. Dôležitým spojovníkom týchto dvoch interpretov je atmosféra ich hudby a síce dôraz na komornosť a dominanciu vokálneho partu. Jihye Lee však ponúka expresívnejší a technicky náročnejší prejav ktorým vyčnieva nad hudobným doprovodom a necháva tak svoje sprievodné trio v úlohe takmer štatistov, podfarbujúcich scénu jej dramatickému sopránu. S neobyčajným rozsahom (napríklad v skladbe „Let´s fall in love“ som v najvyššom tóne nameral 1414Hz, čo by zodpovedalo tónu F#6, resp. F#´´´´), je jej výraz dostatočne nástojčivý a exoticky príťažlivý. Niekedy som však mal pocit, že presahy do experimentálnejších hlasových polôh sú na úkor konzistencie charakteru kompozícií. Nepochybne je dôležitým aspektom nie len aktuálneho projektu, ale vôbec vokálnej identity tejto kórejskej speváčky, sprostredkovať svojim spevom aj istú dávku východoázijského DNA. Perkusívnymi nástrojmi zvonivých zvukov a netradičných názvov ako moosok jing, janggu, kwenggwari, svoj pôvod jasne priznáva a to nie len ich inovatívnym začlenením ale predovšetkým výstavbou kompozícií ako v „Shinnahgeh“, „Afro blue“ a „Let´s fall in love“, v ktorých sú kľúčovým zvukovým elementom. Základný zamatový témbr európskejších skladieb ako „Mermaid“, alebo „Dance for Victor“ od Philipa Catherina preto značne kontrastuje s tými expresívnejšími pasážami. Tieto kontrasty môžu pôsobiť rušivo a poslucháč môže mať želanie aby sa pokoj a komornosť harmonických pasáži zachovali v duchu celej nahrávky, to však evidentne nebolo zámerom Jihye Lee. V svojskej syntéze dvoch diametrálne odlišných hudobných kultúr tak máme pred sebou opäť objavný projekt realizovaný pod hlavičkou Hevhétie. Spoznávanie iného myslenia prostredníctvom dešifrovania neznámych melódií, rytmov a jazyka ako v skladbách „Shinnahgeh“ a „New Arirang“ je odporúčania hodným spestrením bežného dňa s hudbou a rozšírením obzoru o čosi opäť netradičné, rôznorodé a podnetné.
01. Diamond Sutra Reader
02. The fountain of soul
03. Shinnahgeh
04. Afro blue
05. Dance for Victor
06. Mermaid
07. Distance
08. September song
09. Let´s fall in love
10. New Arirang
11. Goodbye song
-------------------------
Ján Hajnal – Solo piano – Bartók´s Room
Hevhetia/ 2016/ HV 0116-2-331
Interpreti: Ján Hajnal – piano
28. apríla v roku 2015 bol v priestoroch košického konzervatória natočený sólový koncert jazzovej stálice Jána Hajnala. Hevhetia vydáva nahrávku tohto koncertu jednak ako poctu skvelému hudobníkovi a na druhej strane ako to najautentickejšie svedectvo o akomsi neopísateľnom geniu loci mesta Košice. „Bartóková izba“ je individuálnym vyznaním Hajnala hudbe v parafrázach a re-interpretáciách tradicionalistických motívov. Kto by však očakával sterilný klavírny recitál, tak sa mýli. Ján Hajnal pripravil moderne znejúci repertoár a celkovo je nálada plynúca albumom „Bartók´s Room“ konkurujúca známym sólovým projektom jazzových elít. Ide o výbornú nahrávku a kvalitnú skladateľskú prácu na hudobných témach viažucich sa k tejto východoslovenskej metropole. Ako píše vo svojom texte k CD nosiču hudobný redaktor Igor Wasserberger: „To, že tradičné postupy znejú v Hajnalovom podaní novo a novátorsky, vzniká vďaka inovatívnej štylizácii a výraznej invencii, ktorá zabezpečuje, že aj rokmi overená hudba získava charakter tvorivej aktuálnosti.“ Charakter posúvajúci záznam koncertu do polohy moderne znejúceho celku spočíva aj v samotnom Hajnalovom inštrumentálnom prístupe. Variácie lyricky citlivých viet v kontraste s takmer až perkusívnym rukopisom expresívnejších momentov, skladby vyvážene dynamizuje. Spracovávanie a rozvíjanie dominantných tém nie je prvoplánové a vyčerpávajúce, skôr naopak, v rezonančných náznakoch sú pripomínané opodstatnenia a významy zvolených hudobných myšlienok. Gradácia má v Hajnalovej hudbe viacrozmerný charakter, rozvíjajúci improvizačné štruktúry ale zároveň aj sofistikovane modifikujúci kompozičnú výstavbu skladby. Z teoretického hľadiska výborný príklad vyspelej jazzovej klavírnej hry v sólo polohe a z hľadiska hudobného komplexu pútavá mozaika živých hudobných pozdravov z Košíc. A čo sa mozaiky týka, tak tento album je jednoznačne vhodným kamienkom do registra skvelých hudobných produkcií Jána Sudzinu.
01. In the Countryside
02. Blues from Košice
03. Sometimes I Touch Your Soul
04. Room Nr. 215
05. May in Košice
06. Zemplinsky Fair
07. Blues from Ostrava
08. Bartók´s Room
