Na návšteve u George Cablesa

Na návšteve u George Cablesa
jazz.sk

George Andrew Cables americký klavírista a skladateľ, sa narodil 14. Novembra 1944 v Brooklyne.

 

"Môj dom nájdeš veľmi ľahko: vo výjazde stojí nemecké auto, čierny Volkswagen", oznámil George Cables. Malý dom v radovej zástavbe v štvrti Queens v New Yorku, pôsobí dosť nenápadne. Hneď nad vchodovými dverami vás na konci malej chodby zo zarámovaného obrazu pozdraví Thelonius Monk: titulná strana magazínu Times z 28. Februára 1964. V upratanej obývačke stojí klavír, na stenách visia africké sošky. Na malom stolíku vedľa komiksu od Calvina a Hobbesa a audio knihy „Autobiografia Sidney Poitiera“ leží CD Dexter Gordona.

 

„V roku 1977 som nahrával s Philly Joe Jonesom dosku Philly –Mignon. Zrazu vošiel  Dexter Gordon do Fantasy Studia a spontánne si zahral v dvoch pesničkách s nami. Hneď potom ma zobral Dexter na dva roky do svojho bandu. Spolupráca s ním, to bola moja najdôležitejšia hudobná skúsenosť. Ako on rozkladal akordy a artikuloval noty, to bolo ojedinelé. Vedel sa hudobne vyjadrovať a mal koncept. Dexter vedel ako sa hrajú balady, mal plný tón a swing, ako aj zmysel pre rôzne formy a farby zvuku. Dexter stelesňoval jazz! Dôveroval muzikantom v jeho kapele a dovolil im, aby boli sami sebou. Dal im slobodu, čo robí hudbu živou a vynáša ju na vyššiu úroveň. A k tomu bol veľmi vtipný s otvorenou dušou. Označoval Lester Younga za svojho otca a Johna Coltrana za svojho syna“.

 

George Cables sa narodil v Brooklyne. Vyrastal v Manhattane a v Queens. Jeho matka hrala na klavír a bola tiež organistkou v kostole. Klavírista George spomína na svou mladosť:
“V jazzovom klube sa nielen hrá, ale aj nalieva alkohol. Mladiství nemali do klubov vtedy prístup. Potom, čo som dovŕšil osemnásť, mohol som konečne vojsť do Five Spot. A tam hral vtedy Monk. Od toho momentu som chodil každý večer do iného jazz clubu. V klube Top of the Gate som videl Willieho „The Lion“ Smitha, v Hickory House som zažil Billy Taylora a Marianu McPartland. Ornette Coleman a Lambert, Hendricks a Bavan, vystupovali v tom čase v Jazz Gallery. Vždy som sedával vpredu pri pódiu. Na moje dvadsiate narodeniny som videl John Coltrana s jeho slávnym kvartetom v Birdlande. Išiel som naplno za muzikou a New York bolo to správne miesto objaviť všetko o hudbe. Hudbu bolo možné všade počúvať naživo. Spomínam si na jeden koncert Charles Mingusa. Počas prestávky sa posadil k stolu s tromi krásnymi ženami, a s dobrým vínom a chutným syrom. Ak takto vyzerá muzikantský život -  potom sa hlásim aj ja!“  

 

George Cables navštevoval Brooklyn School Of Music a neskoršie La Guardia High School af Music and Performing Arts, ktorá sa podľa Cablesovho tvrdenia, stala známou širokému publiku prostredníctvom filmu Fame.
„Potom som študoval dva roky na Mannes College of Music. Počas môjho štúdia som postavil kapelu zo samých „susedov. Všetci sme pochádzali z Queens: Steve Grossman hral saxofon, Clint Houston na kontrabas, ja som sedel za klavírom a Billy Cobham bol náš bubeník. Keď Billy musel narukovať, nahradil ho Lenny White. Volali sme sa Jazz Samaritans a cvičili sme vždy v pivnici u mojej mamy. Išiel o nás dobrý chýr  a onedlho prišli hudobníci ako Bennie Maupin a Billy Hart z Manhattanu. Niekedy sme hrali súčasne štyria basisti a traja bubeníci! Moja mama sa mohla zblázniť... Cez to všetko ma celý život podporovala.“

 

V roku 1969 bol Cables na krátky čas členom kapely Art Blakeyho Jazz Messengers. V tom istom roku hral na turné so Sonny Rollinsom na Západnom pobreží. Od roku 1970 bol dva roky v kapele Joe Hendersona a nahral s ním tri dosky.

„Joe bol jeden inteligentný chlap, to sa dá počuť na jeho hre. Niekedy sa mu hovorilo „Fantom“, pretože po koncertoch vždy rýchlo záhadne zmizol. Ale telefonické rozhovory s ním trvali vždy dve  až tri hodiny – to bolo niečo zvláštne.“

V tom čase navštívil Cables koncert Max Roacha vo Five Spot. „So mnou pri stole sedela Abbey Lincoln, ktorá v tom čase spievala s Maxovým bandom. Max hral skladbu Nommo, ktorú skomponoval Jymie Merritt v 7/4 takte. Potom prišiel k môjmu stolu a ja som si myslel: ... teraz to od neho schytám, lebo sedím vedľa jeho dámy... Ale on sa len spýtal: „V akom rytme to bolo? Hrdo som mu dal správnu odpoveď. To bolo po prvý krát, čo sme spolu hovorili. Krátko na to som hral v jeho kapele a som s ním aj na doske Lift Every Voice And Sing.“

 

Prešli sme do jeho pracovne, kde je vidieť fotografie Fredie Hubbarda a Joe Hendersona. „Vo Fredieho kapele som hral päť rokov. Obrázok mi venoval fotograf Jimmy Katz.“
Zazvonil telefón. Jeho sused chcel vedieť, kedy pôjde George okolo, aby si vyzdvihol poštu, ktorú mu počas posledného turné odložil. „Daj mi ešte pol hodinky.“

Pretože sa mu New York zdal neustále temný a deprimujúci, presťahoval sa Cables v roku 1971 do Los Angeles. „Tam som pracoval s Art Pepperom až do jeho smrti v roku 1982. Nahrali sme množstvo platní, dve z nich ako duo. Veľmi sa mu páčil môj sprievod a hovoril mi Mr. Beautiful. V roku 1983 som sa presťahoval z L.A. do San Francisca, lebo som sa zamiloval do Helen, ktorá tam pracovala ako zahradníčka. Od roku 1990 bývam opäť v New Yorku. Odvtedy sme boli vo vzťahu na diaľku, čo veľmi dobre fungovalo. Žiaľ, v novembri 2010 zomrela. Boli sme 28 rokov spolu. Je niekoľko skladieb, ktoré som napísal pre ňu. Moje najnovšie CD má názov My Muse“.

 

Rád som hral úlohu sprievodcu, ktorý ako tmel drží kapelu pohromade. To je veľmi dôležitá funkcia!

 

Chápanie seba samého ako hudobníka opisuja George Cables takto: „Rád som hral úlohu sprievodcu, ktorý ako tmel drží kapelu pohromade. To je veľmi dôležitá funkcia! Podarilo sa mi hrať s celou históriou jazzu, dokonca s Dizzy Gillesiem, Roy Eldrigom a Sarah Vaughan. Celý môj život som hral s hudobníkmi, ktorých hudbu obdivujem a od ktorých som sa mohol veľa naučiť. Okrem toho som vydal pod mojim menom platne s triom alebo kvartetom. Pred pár rokmi dostal novú ľadvinu a novú pečeň, a odvtedy mám opäť veľa energie. Rád cestujem. Najčastejšie hrám s hudobníkmi z krajiny, v ktorej hráme, pretože je príliš drahé voziť so sebou vlastné trio. V mojom triu hrá Victor Lewis na bicie a na kontrabas je buď Essiet Okon Essiet, alebo Ray Drummond. Moja druhá kapela je takzvaný George Cables Project s Gary Bartzom, James Genusom a Jeff Wattsom. Ešte stále hrám v Charles Tolliver Big Bande a v kapele The Cookers.“

 

Ideme do zadného traktu domu, jedno poschodie nahor. Na stene visí obrovská fotografia Elvina Jonesa a vedľa blana z bubna, ktorú mi Elvin v roku 1991 podpísal. „Bubeníci boli pre mňa vždy dôležití. Tak sa to stalo, že som si mohol zahrať so všetkými poprednými bubeníkmi:  Art Blakey, Max Roach, Kenny Clark, Elvin Jones, Jimmy Cobb, Jack DeJohnette, Billy Higgins, Shelly Manne, Peter Erskine, Jeff Watts... zdá sa mi, že ma ani všetky mená nenapadajú.“
Na prvom poschodí mi ukazuje zbierku podpísaných paličiek. „Helen ma vždy prosila, aby som jej priniesol niečo od bubeníkov, s ktorými hrám. A tak vznikla táto zbierka".
Cestou k východu sa George Cables ešte vyjadril k súčasnému jazzu: „V 70-tych rokoch sa začali jazz kluby zavierať. Každý si myslel: jazz je mŕtvy! Medzičasom spoločnosť uznala, že jazz je niečo, čo má svoju hodnotu. V každom prípade, nepáči sa mi inštitucionalizácia jazzu, ako sa vykonáva na Lincoln Centre. Myslím si, že sa takto uberá jazzu kreativita. História jazzu je veľmi dôležitá, musíme ju poznať, veď to je naša kultúra. Ale jazz nemôže pretrvávať vo vakuu, jazz by mal byť živou hudbou. Som zvedavý, čo k tomu povie mladšia generácia. Jazzová hudba dáva priestor všetkým. Je treba vstať a ísť, a nájsť si svoje miesto. O to v muzike ide.“  George sa rozlúčil a išiel za svojim susedom zobrať si svoju poštu.        

 

George Cables a jeho hudba bude témou relácie Podoby jazzu na rádiu Piešťany v nedeľu 16. novembra o 21:00 hodine.

 

Spracované podľa knihy Arne Reimera American Jazz Heroes, vydanej vo vydavateľstve Jazz-Thing.

Preložil a spracoval Jano Babič  
 

 

 

 

Ďalšie články

Jazzman týždňa: Herbie Hancock
  Herbie Hancock je americký klavírista, klávesista, skladateľ a v súčasnosti...
Jazzman týždňa: Nat „King“ Cole
  Nat „King“ Cole je americký jazzový klavírista a spevák s barytónovým hlasom. V...
Report: Chick Corea & The Vigil - virtuozita v Brne
          Kongresová hala brnenského Bobycentra sa v nedeľu 10. marca...
Bubeník vydáva album sólového klavíra: Jack DeJohnette nahral ako pianista debutový album Return
Jack DeJohnette, jeden z najznámejších a najslávnejších bubeníkov v histórii jazzu, ovláda okrem...
Dnes sa začína festival OravaJazz 2020. V Námestove prebehne za prísnych hygienických opatrení
Dnes sa začína jedenásty ročník festivalu OravaJazz, ktorý každoročne prináša do Námestova jazz,...
Dan Bárta & Illustratosphere: už túto sobotu v Divadle Aréna!
Hoci nové CD Kráska a zvířený prach českého speváka Dana Bártu a skupiny Illustratosphere vyšlo už...
Bratislava Hot Serenaders ponúkajú namiesto zrušených koncertov raritný vinyl
Jesenný návrat pandémie Covid-19 zrušil koncertný kalendár mnohých súborov a väčšina hudobníkov...
JazzFestBrno oslávi jubilejný 20. ročník. Zagratulujú mu Chick Corea, Vicente Amigo, Cécile McLorin Salvant aj GoGo Penguin
Festival JazzFestBrno zverejnil mená prvých hviezd nadchádzajúceho ročníka. Jubilejná 20. sezóna...