Napriek všetkému veriť v človeka: Human Being Human a Chris Cheek

Tento mesiac, teda v januári 2026, vychádza v mojom obľúbenom kodaňskom vydavateľstve April Records tretí album akustického tria s poeticko-filozofickým názvom Human Being Human. Po nahrávkach „Equals“ (2022) a „Disappearance“ (2023) sa pôvodná zostava rozrástla o hosťujúceho hráča na saxofóne. Chris Cheek môže byť našim čitateľom a jazzovým poslucháčom známy predovšetkým svojim pôsobením s velikánmi žánru ako Paul Motian, Brad Mehldau alebo Charlie Haden. Tentokrát sa postavil na scénu s mimoriadne zaujímavou formáciou a ich vzájomná súhra je zmysluplnou oslavou bytia. To nie je málo, keďže s pribúdajúcou tristnosťou každodenných katastrof priamo úmerne rastie aj nedôvera v človeka...

Autor všetkých kompozícií, hráč na kontrabase a líder tria Torben Bjørnskov, klavirista Esben Tjalve a bubeník Frederik Bülow so svojim triom Human Being Human vytvorili nielen rešpektovanú, ale v Dánskom a priľahlom severskom kultúrnom okruhu aj smerodajnú kapelu. Po vypočutí ich prvých dvoch albumov bude každému jasné, že škandinávska estetika je v ich hudbe hrdo priznaná a že v sprievodných textoch a recenziách tak tak často spomínaná lyrickosť nie je len recyklovanou frázou, ale úprimným programom. Už aj samotné názvy skladieb možno čítať ako heslá z Charty o ľudských právach, alebo z Katechizmu ekumenickej spirituality. Human Rights / Being / Human Impact / Filia / Human Spirit / Human Nature / Human Instinct sú subčasťami jedinej humanistickej výpovede.

Na konceptuálne albumy, odkazujúce z rôznych uhlov na základnú myšlienku, som zvyknutý predovšetkým z progrockovej scény, ale ani v jazze nie je zvukové manifestovanie komplexnejších správ javom výnimočným. V každej note, v každom nádychu albumu „Being“ sú zakódované hlboké úvahy o stave spoločnosti a mieste individuality v nej. Viaceré hudobné projekty v snahe tlmočiť vážne posolstvá ustrnuli v patetickej póze, akomsi kŕči obsahovosti, alebo v slepej uličke estetizácie intelektu. Human Being Human sú civilní, citliví a tak autentickí, že pasca samoúčelnosti je úplne irelevantná. Či už v chúlostivých baladách, alebo v emotívne dynamických pasážach, je toto rozšírené trio vždy úctyhodne konzistentné a permanentne uveriteľné. Zaujímavou je pri tom ich schopnosť narácie.

Každý nástroj, na takmer celej ploche kompozície rozpráva svoju variantu príbehu a to bez akéhokoľvek náznaku zmätočnosti, nečitateľnosti, alebo informačnej skrumáže. Ešte aj expresívne polohy akoby neskĺzavali k voľným veršom a experimentálnym formám, ale vždy zostali poplatné prozaickej pragmatickosti rozprávania. Aj napriek tejto kultivovanosti, som pri počúvaní nikdy nemal pocit matematickej rigidnosti, alebo prehnane pedantnej dramaturgie. „Being“ (April Records 2026) je výbornou nahrávkou, pri ktorej môžete stráviť dlhé a produktívne chvíle premýšľania nad vážnymi témami. Za zmienku stojí aj skvelý artwork obalu albumu od Julie Bjørnskov, v ktorom je snaha po konceptuálnej programovosti aj vizuálne podčiarknutá.

Autor: Miroslav Haľák