Nie je hlava ako hlava: Mozgy jazzových a klasických klaviristov fungujú odlišne

Nie je hlava ako hlava: Mozgy jazzových a klasických klaviristov fungujú odlišne
Možno ste už počuli o klasifikácií myslenia na typ A a typ B. Možno poznáte človeka, ktorý sa jedným z týchto typov označuje. Zatiaľ čo ľudia typu A sa údajne vyznačujú ambicióznosťou, organizovanosťou, či proaktivitou, typickými črtami typu B je menšia náchylnosť na stres, nižšia súťaživosť a výraznejšie známky kreatívneho či umeleckého myslenia. Hoci neurológovia dnes už túto typológiu poväčšinou nepovažujú za správnu, nový výskum Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom Lipsku ukazuje, že podobný druh binárnej typológie môžeme badať u klaviristov.
 
Výskum ukázal, že jazzoví a klasickí klaviristi používajú svoje mozgy odlišným spôsobom, avšak aj vtedy, ak hrajú tú istú skladbu. „Dôvodom je zrejme odlišná sústava požiadaviek, ktoré oba hudobné štýly od hudobníkov vyžadujú,“ hovorí Daniela Sammler, vedúca výskumu. Jednoducho povedané, jazzmani improvizujú, klasici analyzujú. Odlišný prístup k veci sa samozrejme podpisuje aj na fungovaní ich mozgov.
 
Výskumníci testovali 15 klasických a 15 jazzových klaviristov. Každému z nich pustili video, v ktorom simulovaná ruka zahrala „sekvenciu akordov na klavíri z rôznymi omylmi v harmóniach a prstoklade.“ Klaviristi potom mali simuláciu napodobniť na klavíri s vypnutým zvukom, zatiaľ čo EEG prístroj skenoval ich mozgovú aktivitu. Výsledky ukázali, že hudobníci plánovali svoje pohyby na nástroji odlišným spôsobom. Jazzmani, zvyknutí na kreatívne myslenie a flexibilitu, sústredili svoju pozornosť najmä na to, čo bolo potrebné zahrať. Menej ich zaujímal prstoklad a konkrétny spôsob, akým bola simulovaná sekvencia zahratá. Klasickí klaviristi pristúpili k úlohe z opačného konca a spôsob hry simulovanej ruky napodobnili s vysokou mierou presnosti. Inak povedané, hoci obe skupiny umelcov dospeli k rovnakému výsledku, „klasikov“ viac zaujímal spôsob, ako sa k nemu dopracovať.
 
Sammler dodáva: „Dúfame, že sa nám štúdiu podarí dostať aj za hranice európskej hudby a nájsť najmenšieho spoločného menovateľa viacerých hudobných žánrov.“
 

 

 

Ďalšie články

Jazz namiesto rannej kávy? Psychológovia zistili, že jazz je najstimulujúcejším hudobným žánrom
Keď som bol malý chlapec, otec ma neustále napomínal, aby som nepočúval hudbu popritom ako si robím...
Ako mozog číta hudbu: O hudobnej dyslexii
Formálne hudobné vzdelávanie v západnej kultúre často prízvukuje dôležitosť schopnosti plynule a...
Magická suita inšpirovaná Bibliou: Brad Mehldau a jeho nový album Finding Gabriel
Hudobný svet sa dočkal ďalšieho výnimočného skvostu legendárneho klaviristu Brada Mehldaua v podobe...
Jazzman týždňa: Elmo Hope
Ako tínedžera ho postrelil policajt a guľka len tesne minula nervy chrbtice. Až ako dvadsaťtriročný...
Ďalšie objavy v Brne alebo exkurzia za česko-slovenským jazzom
V úvodnom reporte z Central European Jazz Showcase, ktorý prebehol minulý týždeň (27.–28. júna) v...
Ako som objavoval slovenský jazz. V Brne.
„Prečo tam vlastne chceš ísť?“, pýtala sa ma pred niekoľkými dňami, v predvečer brnianského...
Soundtrack k môjmu životu – John Pizzarelli Trio: Live at Birdland
Každý má na (pomyselnom) nočnom stolíku knihy či nahrávky, ktoré nás sprevádzajú a potešujú...
Legendárny flautista Jorge Pardo na albume „Schumannova rezonancia“ saxofonistu Erika Rothensteina
„Schumannova rezonancia“ je nielen označenie tepu Matky Zeme, ale aj názov nového projektu...