Nový Album: Robert Cray - krajec z Crayovej duše

Nový Album: Robert Cray - krajec z Crayovej duše
Tomáš Galata

“Najmladší" bluesový veterán Robert Cray oslávil svoje štyridsaťročné pôsobisko na poli Rhythm & Blues retrospektívnym pohľadom do duše! Na jar tohoto roku vydal svoj v poradí 17. album In My Soul a 24.10. 2014 sa príde so svojou kapelou Robert Cray Band predstaviť v rámci 40. ročníka Bratislavských Jazzových dní aj na Slovensko.

 

  Pažba jeho stratocasteru je posiata pomyselnými zárezmi od tých najväčších majstrov blues. Muddy Waters, John Lee Hooker, Buddy Guy, B.B. King, Albert Collins, Hubert Sumlin, Steve Ray Vaughn, Bonnie Raitt a, v neposlednom rade, Eric Clapton, s týmito všetkými mal čo do činenia v súčasnosti “najmladší” člen Bluesovej siene slávy a päťnásobný držiteľ hudobnej ceny Grammy, dnes šesťdesiatjedenročný rodák z americkej Georgie, Robert Cray.
   
  Uplynuli už skoro viac ako dve dekády odvtedy, keď v magazíne Rolling Stones a iných periodikách písali o Crayovej gitarovej hre tak ostrej ako britva alebo hlase raz pokojnom a inokedy drsnom ako skala, omnoho bohatšom a emotívnejšom ako hlas Erica Claptona. Bolo to v druhej polovici 80tych rokov, keď sa do priečky hudobného rebríčka Billboard dostal Crayov v poradí len štvrtý album s názvom Strong Persuader a dosiahol v nej trináste miesto, dovtedy najvyššiu získanú pozíciu bluesového albumu od roku 1963. V období celosvetového útlmu bluesovej hudby, sa odrazu objavil nový mesiáš, ktorý otvoril oči rockovo a punkovo vychovanej americkej mládeži a doslova dovliekol novú generáciu poslucháčov k legendám ako Albert King, Buddy Guy alebo John Lee Hooker. Crayove skladby ako “Smoking Gun”, “Right Next Door (Because of Me)” alebo “ Phone Booth” z albumu Bad Influence, vtedy doslovné hity na svoj žáner a na tú dobu dosť netradične rotovali na obrazovkách kanála MTV, dnes patria k legendárnym počinom, kedy základy blues  zmiešané s R&B a soulom spolu s živelným fortielom na gitare podkuli syntetizátormi ohlučený hudobný svet a svojou nadčasovosťou si získali späť poslucháčsku omladinu.  

 

 

Robert Cray-Right Next Door (Becouse of Me) (1986)

 

Robert Cray má na svojom konte predaných skoro 12 miliónov platní a podľa seba pomenovaný celý rad gitár kultovej značky Fender. To je dosť na to, považovať ho za rovnocenného partnera každej bluesovej elity bez štipky pochybností. Keď sa na pódiu postaví vedľa Claptona, dojem neklame. Robert Cray pôsobí ako jeho mladší hudobný brat. Nezabudnuteľným dôkazom je ich spoločná skladba “Old Love” z Claptonovho albumu Journeyman z roku 1989.  Žezlo predskokana na svetovom turné samotného Slowhanda v roku 2006 prevzal úchvatne a zavítal s ním dokonca aj do Prahy. Ich jediný spoločný duel na pódiu v Creamovskej verzii “Crossroads” v mnohých zanechal silnejší dojem ako z prvého koncertého vystúpenia Erica Claptona v "našich" končinách.  Apropo, Crayove zárezy do stratocastera ozvučujú každý Claptonov Crossroads Guitar Festival a tak je jasné, že obaja sú na jednej strune. Jeho jedinečný gitarový zvuk, mixujúci rify pochytané od starých pardálov, ako Robert King a Albert Collins, striedajúci nedbalú eleganciu okorenenú soulovým driveom s R&B a kvapkou popu, ktorý si postupne pestoval už od svojho debutového albumu Who’s Been Talkin zo začiatku osemdesiatych rokov ho začiatkom deväťdesiatych vystrelili do popredia originálnych interpretov ruka v ruke so Stevie Ray Vaughnom. Crayove hudobné začiatky naštartoval spolu so svojím kamarátom a hudobným súputníkom Richardom Cousinsom. Ako mladí si obaja vášnivo kupovali platne Howlin’ Wolfa, B.B. Kinga. Stať sa muzikantom Crayom skutočne zarezonovalo, až keď uvidel show Ed Sullivana a v nej vtedy mladú britskú kapelu The Beatles. Odvtedy hosťoval na niekoľkých albumoch legendami opradeného John Lee Hookera i so samotným kráľom blues na jeho albume B.B. King - Blues Summit. Tak Crayova bohatá hudobná kariéra dodnes ráta jubilejných štyridsať rokov na koncertných pódiach. 

 

z nahrávania nového albumu In My Soul . . .

 

Na jar roku 2014 vyšlo pod vydavateľskou značkou menej známeho holandského labelu Provogue, v poradí sedemnáste album oslavujúce Crayove okrúhle výročie pôsobnosti v hudobnom biznise. Pod producentským dohľadom, v blues-rockovom svete známeho multinštrumentalistu Steve Jordana, ktorý má v diári zapísané vystúpenia s Johnom Mayerom, Bruce Springsteenom,   Buddy Guyom a, v neposlednom rade, aj jednu Grammy, práve zo spolupráce s Crayom, na jeho dnes už štrnásť rokov starom vypalováku “Take Your Shoes Off”, je zárukou kvalitného hudobného výstupu. Zoskupenie kapely albumu je tak akýmsi pripomenutím toku času, kedže sa pri jeho nahrávaní zišla skoro celá stará partia Crayovych hráčov z ranného obdobia. Klávesista Dover Weinberg si tak napríklad s Crayom opäť zahral skoro po triadsiatich rokoch, za to Richard Cousins, slávny bluesrockový basista, hráč v kapele John Lee Hookera, ktorý s Robert Cray Bandom hrával celú dekádu rokov osemdesiatych, sa objavuje v zostave už po druhýkrát od svojho návratu ku starému priateľovi, keď Crayovu zostavu doplnil na jeho predposlednom úspešnom albume Nothin’ But Love. Bycie si na nahrávke podávajú Les Falconer spolu s producentom Steve Jordanom. 

Z názvu albumu môžeme vyčítať, že Crayovi ide o soul. Po albume Nothin’ But Love spred dvoch rokov, plného bluesových trhákov po vzore starej školy, si tentokrát zvolil trochu odvážnejší smer, po ktorom Cray siaha po celú dobu. Hravosť jeho gitarových rifov, hlas, zamatový vokál, občas pripomínajúci v náznakoch tklivý nápor z piesní Sam Cookea, robí z Roberta Craya dokonale fungujúceho vokalistu, ktorému by to spievalo aj bez gitary. Jedenásť skladieb dokonale zapadá do Crayovho typického repertoáru na pomedzí žánrov. Tentokrát však hľadí do dôb hudobných dielni legendárného labelu Stax, a dvere Chess Records ostávaju zavreté. Svedčí o tom aj niekoľko prevzatých skladieb z repertoáru legiend soulového žánru ako Otis Redding, Isaac Hayes a Bobby Blue Bland.  Prevyšujú autorské skladby, samozrejme v podobnom duchu. Otvára sa nám tak pohľad  do emocionálne ladených gitarových vĺn v kontraste až s jazzovým podtextom jednotlivých songov. 

 

Robert Cray-What Would You Say (2014)

 

Crayovský otvárak “You Move Me” na začiatok rozhojdá vír zo sálajúcej gitary na notách starej dobrej bluesrockovej klasiky šestdesiatych rokov, kým druhý song rozbieha soulový vlak zo stanice soul vypravený v klasike Otisa Reddinga - Nobody's Fault But Mine v súboji gitary a naliehavom vokále hlavného croonera s bycími Les Falconera a soulovými dychmi v pozadí. Jazzovo ladená “Fine Yesterday” si pohráva s fúziou niekoľkých žánrov naraz. Všetko alebo nič je obsiahnuté v hlavnom bode programu samotného albumu, v starom osvedčenom songu, napísanom na telo soulovému mágovi Lou Rawlsovi z pera Isaaca Hayesa, Your Good Thing Is About To End. Laťka postavená skutočne vysoko nevzišla nazmar a Crayov cover priniesol do hutného zoznamu prevedení, napríklad aj od Etty James, skutočne originálny vklad. Typické Crayovské postupy sa nedajú uprieť v funkom presvietenej “Guess I’ll Never Know”, "You’ re Everything" alebo bonusovej skladbe “Pillow”, balade o utrápenej láske alebo v “Hold On". Zato reminiscenciu soulových šestdesiatok si kapela užíva v “Hip Tight Onions”, Cousinsovej narážke na notorický známu melódiu slávnej skladby “Green Onions” od kapely Booker T. Jones & MGS o tom, že hlavnú úlohu tam zohráva vrava z Weinbergovho hammonda nie je nutné rozoberať. Viacmenej ide asi o jedinú inštrumentálku v dlhom zozname Crayovej hudobnej kariéry. "What Would You Say” podopretá ráznymi strunami Crayovho startocastera poodhaľuje ideálnu predstavu sociálnej rovnováhy v dráždivom texte - “What would you say if we quit waging war, children felt safe to sleep. One of these days we may all learn to talk over a table with something to eat. What would you say? Can we do that, What would you say?” a tvorí príjemný závan Crayovych skladieb z konca devätdesiatych rokov.   “Deep In My Soul”, bluesová balada s úžasným pianom v pozadí je Crayovou poctou Bobby Blue Blandovi, ktorý práve touto skladbou pred pol storočím započal éru soulu, vychádzajúcu, ako inak , z tradícií blues. Je tak dokonalým príkladom mnohostrannosti hlavného predstaviteľa súčasného bluesového piedestálu v najlepšom svetle, kde sa snaží zachytiť všetky nitky dosiaľ fungujúcich žánrov, aby neodleteli a nezmizli za kopiacimi sa oblakmi popu, pridržiavajúc sa tak svojho starého dobrého mena, ktoré v osemdesiatych rokoch dalo popu čo naplat. 

 

 

Label: Provogue

Rok vydania: 1. Apríl 2014

Celkový čas: 48:50

Skladby: You Move me, Nobody’s Fault But Mine, Fine Yesterday, Your Good Thing Is About To End, I Guess I’ll Never Know, Hold On, What Would You Say, Hip Tight Onions, You’re Everything, Deep In My Soul, Pillow (Bonus Track)

Obsadenie: Robert Cray: vokál, gitara, Richard Cousins: basa, Les Falconer: bicie, Steve Jordan: bicie, gitara, Dover Weinberg: klávesy, Trevor Lawrence: Tenor saxofón, Steve Madaio: trúbka

 

 

Text: Tomáš Galata

 

Galéria

robertcrayinmysoul.jpg
Robert-Cray.jpg
robert cray & john lee hooker
robert cray & eric clapton

 

 

Ďalšie články

Reportáž: Rado Tariška a jeho dramaturgicky pestrý Radio Band
Vo štvrtok 18. 5. 2017 sa v Divadle Aréna opäť uskutočnil zaujímavý jazzový koncert. Fenomenálny...
Etta James – Radosť, bolesť, horkosť i utrpenie 3/3
Pokračovanie druhého dielu:          Etta James sa pretransformovala na...
Erich Boboš Procházka a Marek Wolf prichádzajú s druhým spoločným albumom
Duo elitných slovenských bluesmanov Erich Boboš Procházka (ústna harmonika, spev) a Marek Wolf (...
Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy...
Súťaž o 1 x 2 vstupenky na One Day Jazz Festival v bratislavskom Istropolise
Prinášame vám súťaž o 1 x 2 vstupenky na koncertný večer One Day Jazz Festivalu, ktorý sa uskutoční...
Swingless Jazz Ensemble jubiluje: Dvadsiate narodeniny oslávia krstom debutového albumu
Big band Swingless Jazz Ensemble pôsobí na slovenskej hudobnej scéne už takmer dve desaťročia....
Jazz Meets World: Intenzívne emócie v atmosfére jazz rocku s originálnym zoskupením Linda Oh 4tet
Organizátori festivalu Jazz Meets World priniesli v priebehu októbra viaceré výnimočné...
Lukáš Oravec: Aranžmány, ktoré hráme, sú pre mňa asi najťažšie, aké som kedy v big bande hral
Pred pár dňami som sa stretol s trubkárom Lukášom Oravcom a pri tejto príležitosti som sa s ním...