Saxofonista Wayne Shorter (1933–2023), ktorý nás pred niekoľkými dňami opustil vo veku 89 rokov, patril nielen k najpozoruhodnejším inštrumentalistom posledných šiestich dekád (!), ale spolu s Dukom Ellingtonom a Theloniousom Monkom býva označovaný za najoriginálnejšieho a najvplyvnejšieho jazzového skladateľa 20. storočia.
Hoci Shorterov život lemovali najmä zoskupenia The Jazz Messengers bubeníka Arta Blakeyho, Miles Davis Quintet, Weather Report, V.S.O.P. klaviristu Herbieho Hancocka a samozrejme jeho vlastný a definitívny Wayne Shorter Quartet, zanechal umelec množstvo „zárezov“ aj v inožánrových projektoch. Zažiaril napríklad na desiatich albumoch kanadskej pesničkárky Joni Mitchell (tie patria k najoslnivejším okamihom svetovej, hoci ťažko povedať či ešte populárnej hudby), hosťoval na albumoch spoluhráča basgitaristu Jaca Pastoriusa alebo jazzrockovej (najmä v Spojených štátoch nesmierne populárnej) skupiny Steely Dan. A mnohých fanúšikov prekvapila koncom milénia jeho účasť na albume „Bridges to Babylon“ rockovej legendy The Rolling Stones...
Shorter sa mohol pýšiť poldruha desiatkou ocenení Grammy a podobne ohromným počtom ocenení v prestížnych anketách ako napríklad DownBeat Critics Pool (umelec / sopránsaxofonista roka, prípadne víťaz kategórie Album roka). Samozrejme mal množstvo nasledovníkov a ešte väčší počet vyznávačov sa mu snažilo vzdať poctu prostredníctvom rozličných nahrávok či projektov. Možno jedna z tých najelegantnejších nepochádza prekvapivo od saxofonistu, dokonca ani od inštrumentalistu, ale od speváka. Na vynikajúcom koncertnom albume „Live in Chicago“ (Blue Note 1999) mu ju vzdal spevák Kurt Elling a jeho vokalíza Shorterovej klasiky Night Dreamer z rovnomenného albumu (Blue Note 1964) patrí k skutočne hviezdnym okamihom.
Napriek mnohým Shorterovým zásluhám by som dnes chcel upriamiť pozornosť na umelca z iného uhla pohľadu. V roku 2016 Shorter spolu Herbiem Hancockom zverejnil „Open Letter to the Next Generation of Artists“ – „Otvorený list budúcej generácii umelcov“, ktorý v kompletnom znení nájdete napríklad na Hancockovej webovej stránke. Podľa viacerých hudobných publicistov (napríklad Teda Gioiu, autora publikácií „Music: A Subversive History“, „The Jazz Standards: A Guide to the Repertoire“, „The History of Jazz and Delta Blues“ ako aj zakladateľa jazzového oddelenia na Stanford University) je Shorterov a Hancockov text vôbec „najvýznamnejším článkom v posledných rokoch publikovaným o jazze“.
O čom hovorí Shorterov a Hancockov „Open Letter to the Next Generation of Artists“? V úvode poznamenáva, že sme sa ocitli v turbulentných a nepredvídateľných časoch a musíme čeliť hrôzam v Bataclane, prevratu v Sýrii či nezmyselnému krviprelievaniu v San Bernardine. Samozrejme, v roku 2016 mohli autori len tušiť náznaky rusko-ukrajinského konfliktu. „Hoci je pravda, že problémy, ktorým svet čelí, sú zložité, odpoveď na mier je jednoduchá; začína to práve tebou.“ Potom stačí sledovať jednotlivé línie: „Prebuď svoju ľudskosť“ či „Nenechaj sa uniesť zaužívanou rétorikou alebo falošnými presvedčeniami a ilúziami o tom, ako žiť“.
„Každý okamih môže byť novou príležitosťou,“ prízvukujú obaja umelci. „Ako ľudská bytosť nemáš žiadne obmedzenia; preto za každých okolností existujú nekonečné možnosti. Neobávaj sa kontaktu s tými, ktorí sú od Teba odlišní, no daj pozor na ego; kreativita nemôže prúdiť, keď je v ponuke len ego.“ Shorter s Hancockom vyzývajú aj k úcte k predchodcom: „Vážte si generáciu, ktorá kráčala pred Vami. Či už z dôvodu smútku, dlhotrvajúceho zápasu alebo sociálneho podmieňovania, ľudia niekde na svojej ceste zabudnú, ako využiť prirodzenú mágiu a silu, ktorá existuje v ich mysliach. Nedovoľ, aby sa táto časť Tvojej fantázie vytratila!“ Je potrebné dodávať ešte niečo k výzvam dvoch velikánov?
Celé znenie listu nájdete napríklad v tomto texte saxofonistu Martina Uhereka.
Autor: Peter Motyčka
