Otvárací koncert One Day Jazz festivalu na Bratislavskom hrade bol veľkolepý nielen hudobnými telesami a interpretmi, ale aj príbehmi a myšlienkami. Tak ako ostatné ročníky festivalu, aj tento sa nesie v mene humanizmu a tolerancie. A tak tomu aj skutočne bolo. Počas jedného večera znela klasická hudba, rómske piesne, jazz aj world music.
Festival otvoril Bratislavský chlapčenský zbor spolu s bubeníkom a organizátorom festivalu Martinom Valihorom, ku ktorému sa už ako tradičné teleso otváracieho koncertu festivalu na Bratislavskom hrade pridala aj Slovenská filharmónia s dirigentom Martinom Leginusom. Cieľom One Day Jazz festivalu je spájať slovenských umelcov so zahraničnými a aj týmto spôsobom svetu ukázať kvalitu, ktorú doma máme. Slovenská filharmónia zostala na pódiu počas celého večera a okrem toho, že zahrala aj samostatné skladby, postupne sprevádzala všetkých účinkujúcich.
Za každou piesňou sa skrýva príbeh
Bratislavský chlapčenský zbor vystriedala jazzovou klasikou „Georgia on my mind“ umelkyňa z Čiech Ida Kelarová. Okrem Slovenskej filharmónie ju sprevádzala aj Jazz Famelija s našim vynikajúcim klaviristom Ondrejom Krajňákom. Ida Kelarová je známa pre svoju prácu s rómskymi deťmi a mládežou a tiež svojím šírením a vyučovaním rómskych piesní po celom svete. Na festival preto prišla aj so svojím projektom Čhavorenge. Ide o spevácky zbor, v ktorom spievajú rómske deti, mládež a mladí dospelí, pre ktorých je vystupovanie darom za to, že chodia do školy a pracujú na sebe. Pódium sa počas ich vystúpenia postupne zmenilo na oslavu rómskej kultúry. Ich radosť z hudby a spievania sa spontánne preniesli aj na divákov, čo bolo vidieť nielen na ich tvárach, ale aj na ich rytmickom pokyvkávaní sa a tlieskaní. Rómske piesne sú veľmi energické, oslavné, ale tiež baladické a emotívne. Texty vychádzajú zo života a mnohokrát sú veľmi osobné. Ida Kelarová sa divákom zdôverila so životným príbehom svojho otca, ktorý bol Róm. Za svoj pôvod sa však tak veľmi hanbil, že ho zaprel. Celý svoj život preto nežil autenticky a vo veku 51 rokov ho, ako povedala Ida, vzdal. Svoju dcéru však naučil láske k hudbe a za to mu je vďačná. Nasledovnú pieseň preto venovala otcom a špeciálne aj tomu svojmu. Tak ako sa v živote striedajú smutné chvíle s radostnými, tak aj emotívne piesne vystriedali veselé, vďaka čomu sa ku koncu vystúpenia Idy Kelarovej, Čhavorenge a Jazz Familije spolu s účinkujúcimi radovalo, spievalo a tancovalo aj celé publikum.
Rôznorodosť jazykov aj hudobných žánrov
Po prestávke prišla na pódium medzinárodná speváčka, hudobníčka a textárka Achinoam Nini, známa pod pseudonymom Noa. Narodila sa v Tel-Avive, vyrastala a študovala v New Yorku a ako sedemnásťročná sa sama vrátila naspäť do Izreala, kde žije dodnes. Ovplyvnila a formovala ju hudba Joni Mitchell a Paula Simona, avšak jej hudobné smerovanie viac poznačila neskoršia spolupráca s Patom Methenym. Do Bratislavy prišla aj so svojím dlhoročným hudobným partnerom gitaristom, aranžérom, skladateľom a producentom Gilom Dorom, ktorý je tiež pôvodom z Izraela a rovnako ako Noa aj on študoval v USA.
Svoje vystúpenie začali rytmickou piesňou „I don´t know“. Noa sa však nepostavila za mikrofón dopredu pódia, ale za perkusie, na ktoré sa v prvej piesni sprevádzala. Netradične do spievania hneď na začiatku zapojila aj divákov, ktorí po nej opakovali slová piesne. Počas druhej piesne sa už presunula dopredu a angličtinu vystriedala hebrejčina. Od tretej piesne sa k duu Noa a Gil pridala aj Slovenská filharmónia, ktorú aj v tejto časti koncertu dirigoval Martin Leginus. Noa hrá hudbu viacerých žánrov s mnohými hudobnými vplyvmi a prepája sa aj so svojími koreňmi. Jej rodina pochádza z Jemenu. Tradičnú jemenskú pieseň, ktorú Noa zaspievala ako štvrtú v poradí venovala svojej nedávno zomrelej babičke. Bola to práve ona, ktorá ju túto pieseň naučila. Začala ju spievať a capella, neskôr pridala „body percussion“ a následne sa k nej pridal aj celý orchester.
Netradičný návrat ku klasike
Počas piatej skladby patrilo pódium len Slovenskej filharmónii. V ich podaní zaznela skladba od Johana Sebastiana Bacha, ktorá predznačila ďalšie smerovanie koncertu. Posledný Noin album s názvom „Letters to Bach“ je totiž venovaný Bachovi. Noa napísala slová na skladby barokového skladateľa, ktoré pôvodne neboli určené pre spievanie. Napriek tomu, že ide o klasické diela, k interpretácií týchto piesní nepristupuje Noa klasicky. Jej spev skôr pripomína muzikál, sketovanie a miestami až rapovanie, než operu. Väčšina týchto nanovo spracovaných Bachových piesní zaznelo na One Day Jazz festivale len v podaní dua Noa a Gil Dor. Vďaka tomuto komornému obsadeniu máme možnosť počuť ako Noa absolútne dokonalo a s prehľadom ovláda svoj hlas. Brilantne prechádza hlasovými registrami a aj napriek veľmi náročným intonačným skokom a rytmicky ťažkým pasážam spieva bez jediného falošného tónu. Samozrejme, nemôžem opomenúť dokonalo technicky a muzikálne zvládnutú hru jej hudobného kolegu - gitaristu Gila Dora. Ich súhru a profesionálnu zručnosť obdivujem so zatajeným dychom. Nespomenula som ešte, že Noa je okrem speváčky, hudobníčky a textárky tiež mierovou aktivistkou. Dlhodobo sa venuje boju za mierový dialóg medzi Izraelom a Palestínou, a je držiteľkou množstva medzinárodných mierových a filantropických ocenení. Nie náhodou preto na koncerte hovorila o rúcaní múrov, pre ktoré nevidíme jeden druhého. Spomína paralelu medzi ľudstvom a Bachovou polyfonickou hudbou. Polyfonická hudba je charakteristická tým, že sa v nej stretáva dva a viac melodických hlasov, ktoré sú napriek svojej možnej samostatnosti v harmonickom ladení. Ako ľudstvu nám však podľa Noy chýba polyfónia a harmónia.
Život je krásny
Asi po šiestich piesňach, ktoré interpretovali vo dvojici sa k nim ako hostia pridávajú za bicie Martin Valihora a za kontrabas český hudobník Tomáš Baroš. No a počas predposlednej piesne sa k nim opäť pripája aj celý orchester. Noa sa vracia za perkusie a prekvapuje svojím hvízdaním dokonalo napodobňujúcim vtáčí spev. Na záver koncertu nechýba ani Noino perkusívne sólo. Dvojica Noa a Gil Dor odchádzajú do zákulisia, po chvíli sa však za neutíchajúceho potlesku vracajú naspäť na pódium a spolu s orchestrom pridávajú ešte dve piesne. Pred prvým prídavkom Noa spomína, že jej mama rada počúvala Mariu Callas a z Noy chcela mať opernú speváčku. V jeden večer počula, ako jej mama spieva vnúčatám ich tradičné detské piesne. Noa spieva pieseň, v ktorej vychádza z týchto piesní, ale je v štýle Mozartovej árie. V tomto momente tak máme možnosť počuť ďalšiu až opernú podobu jej spevu. Druhým a zároveň posledným prídavkom je pieseň z filmu „La Vita e Bella“, u nás známym pod názvom „Život je krásny“, ku ktorej napísala text a s divákmi otváracieho koncertu One Day Jazz festivalu 2019 sa lúči so slovami: "Smej sa bez dôvodu. Miluj, ako keď si bol dieťaťom. Smej sa, napriek všetkému, čo ti hovoria. Nepočúvaj ich, pretože život je krásny taký, aký je..."
Foto: Rudolf Baranovič
Anka Repková
