Predstavujeme očakávaný debut tria Szaturma: album "Phi" a jeho vzrušujúci jazzovo-avantgardný svet.

Československé trio Szaturma vydalo jedinečný debutový album „Phi“ pod hlavičkou vydavateľstva Hevhetia. Nahrávku tvoria originálne kompozície všetkých členov tria a na produkcií sa podieľal aj saxofonista a skladateľ Luboš Soukup.  Ich hudba sa pohybuje na pomedzi súčasného jazzu, minimalizmu, grunge či voľnej improvizácie. Prečítajte si našu recenziu a vypočujte si ukážky z albumu.

Trio v zložení  Štefan Szabó (gitara), Michaela Turcerová (saxofón) a Petr Maceček (bicie) sme si už predstavili v našom rozhovore, v ktorom opisujú ich spoločné objavovanie hudby, kapelné začiatky, hudobné vzory a inšpirácie ako aj a proces tvorby a nahrávania debutového albumu.

Ich čerstvá novinka, nahraná v známom štúdiu SONO, mala byť pokrstená na koncerte vrámci JazzFestBrno 8. apríla. Ich vystúpenie sa avšak kvôli zrejmým dôvodom presunulo na jeseň, konkrétne na 14. októbra 2020. Netreba avšak dlho odkladať vypočutie si tohto originálneho a vzrušujúceho albumu. S každou skladbou sa objavujú nové príbehy, rozmanité farby, nálady a tempá. Je to nahrávka, na ktorej počúvanie sa neustále znovu tešíte, vďaka jej pestrosti, pútavosti a krásnym motívom. Miešajú sa na nej rôzne štýlové prvky a viac či menej tradičnejšie prístupy ku hre, improvizácií či kompozícií. Kreatívne experimentovanie so samotným zvukom a formou je citeľné v mnohých skladbách. Miestami avantgardné, free jazzové plochy a sóla striedajú minimalistické motívy, energické „grungeové“ témy a kontrastné atmosféry balád.  

Každá z dvanástich skladieb je v booklete albumu vizuálne predstavená aj vlastnou abstraktnou maľbou z dielne slovenskej výtvarníčky Denisy Dováľovej. Ako je spomínané v našej predošlej upútavke na album, tieto krásne výpovedné diela si môžete prezrieť na Facebooku.

Debutový album tria Szaturma je teda celkovým audio-vizuálnym zážitkom. Otvára ho miniatúrna skladba „g“, ktorej mysterózny zvuk preparovanej gitary uvádza poslucháča do deja. Nečakanou je avšak okamžitá grunge-jazzová „nálož“ v podobe druhej skladby „uO uO #1“, v ktorej sa výrazne rytmická téma strieda s minimalistickými zvukovými priestormi. Gitarista Štefan Szabó je autorom aj nasledujúcej skladby ,,kalila si“. Tá sa nesie v znamení hravých doplňujúcich sa rytmických motívov a melodických liniek gitary a saxofónu. Popri citlivej vzájomnej interakcií hráčov treba vyzdivhnúť ich technickú zdatnosť a zmysel pre dynamiku. V tejto skladbe je očarujúcim práve krásny zvuk a vynikajúca technika saxofonistky Michaely Turcerovej. Štvrtou skladbou na albume je jej autorská, titulná skladba albumu „φ“, alebo „Phi“, ktoré poznáme ako písmeno gréckej abecedy. V umení avšak symbolizuje tzv. zlatý rez - ideálnosť proporcií, princíp symetrie či vyváženosti. Skladba pôsobí neskutočne harmonicky až meditatívne, vďaka nádherne plynúcemu saxofónovému dvojhlasu (Luboš Soukup na tenor), ktorý je podporený basovou ostinátnou plochou a intenzívne gradujúcim doprovodom rytmiky.

Osobne ma obzvlášť očarila melodická téma a spoločné soprán a tenor saxofónové sólo v skladbe „Bygone“, ktorá má svoj dovetok v poslednej skladbe albumu „Bygone #2“.  Vynikajúci bubeník Petr Maceček sa predstavuje v sólovej skladbe „b“ a je autorom kompozície „clona“, v ktorej pomocou perkusívnych zvukov dotvára jej tajomnú atmosféru. Už je jasné, že pod skladbou „s“ sa bude skrývať sólová miniatúra v podaní saxofonistky Michaely. V jej ďalších skladbách „mníchovica“ a „heal a few men“ sú avantgardné prvky a free jazzové improvizácie veľmi pútavo interpretované a dynamicky rozvíjané. Akýsi harmonický kontrast prináša predposledná skladba „vraj jar“ v tradičnejšom jazzovom ¾ metre.

Album „Phi“ je naozaj unikátnym a kvalitným počinom, ktorý odráža nielen kreatívnu silu všetkých hráčov, ale aj ich nástrojové zručnosti, hudobnú rozhľadenosť a otvorenosť pre experimentovanie.

Lenka Molčányiová
Fotografie: Slavo Uhrin