Za necelé tri roky svojho pôsobenia si trio Szaturma stihlo vybudovať svoj vlastný hudobný jazyk postavený na základoch unikátnej inštrumentácie: gitara (Štefan Szabó), saxofón (Michaela Turcerová), bicie nástroje (Petr Maceček) a individuálnom prístupe ku kompozíciám. Trio sa vo svojej tvorbe opiera o jazzovú tradíciu, no v ich skladbách sa odzrkadľujú inšpirácie avantgardnými prístupmi newyorskej ,,downtown‘‘ scény. Hudba tvorená spojením troch svojráznych osobností sa tak pohybuje medzi hudobnými priestormi ako sú súčasný jazz, minimalizmus, grunge či voľná improvizácia. Viac sa dozviete v našom rozhovore.
LM: Ako vznikol nápad založiť toto trio? Kto bol jeho iniciátorom?
ŠS: Nebyť klaviristu a skladateľa Juraja Haška, toto trio nevznikne. On bol dôvodom, prečo som išiel študovať hudbu do Banskej Bystrice, kde ma zoznámil s bubeníkom Jankom Fialom, s ktorým sme začali hrať v duu. Na jednu skúšku doniesol Mišku a trio bolo na svete. Po nástupe na JAMU sme hľadali možnosti ako môže trio fungovať ďalej a tak sa k nám pripojil Petr.
LM: Čo vás viedlo k tomu tvoriť a hrať v štýle experimentálnejšieho/voľnejšieho jazzu?
PM: Do súčasnej podoby, v ktorej sa dnes trio nachádza, sme dospeli postupne. Začínali sme jazzovými štandardmi, ktoré sme hrali celkom tradične, neskôr sme s nimi začali viac experimentovať. V repertoári sme taktiež mali skladby od súčasných autorov, napr. Bena van Geldera, Jakoba Bro či Davida Dorůžku. Najviac osobitou je ale autorská tvorba. Každý z nás sa snažil niečo zkomponovať a dať tak triu čo najvernejšiu tvár. Zaradiť štandardy do repertoáru sa určite nebojíme, práve naopak. Snažíme sa k nim pristupovať hravo a spestriť si chvíle na pódiu. Štýlovo sa pohybujeme v prieniku toho, akú hudbu každý z nás počúva alebo počúval.
LM: Ktorí hudobníci - učitelia vás ovplyvnili a ktoré hodiny či workshopy vás najviac obohatili počas vašich štúdií jazzu na JAMU/HAMU?
MT: U mňa došlo ku zmene vnímania viac či menej v ansámbli Jaromíra Honzáka, na hodinách s Jaroslavom Šťastným, Jirkom Slavíkom a v ansámbli vedenom Jimom Blackom.
ŠS: Všetci profesori, s ktorými som mal možnosť na JAMU študovať sú pre mňa veľkou inšpiráciou: hodiny gitary s Davidom Dorůžkom a Vilémom Spilkom, improvizácia s Jiřím Levíčkom, hodiny intonácie a rytmu s Jirkom Slavíkom, harmónia a aranžovanie s Matúšom Jakabčicom a taktiež obligátny klavír s Vítkom Křišťanom. Keď máte na katedre takúto „hviezdu kapelu“, jediným kritériom je ostať otvorený a nasávať vplyvy z každej strany.
LM: Aká bola vaša cesta k jazzu. Študovali ste pred českými univerzitami ešte na iných hudobných školách?
PM: Ja som nastúpil na JAMU hneď po osemročnom gymnáziu, takže to bol veľký skok do neznáma. Postupom času som objavoval zákutia hudobného sveta, v ktorom som sa nakoniec našiel. K hudbe som bol vedený odmalička, začínal som klavírom a neskôr som presedlal na bicie. Počúval som hlavne ,,tvrdšiu’’ hudbu, k jazzu som sa dostal až na strednej škole vďaka relácií Jazz na Českom Rozhlase. Potom to už išlo od jednej kapely k druhej a na JAMU sa mi postupne otvárali dvere ku kvantám zaujímavej hudby.
LM: Ako saxofonistke mi nedá nevyzdvihnúť krásny Michaelin tón na saxofóne, čo ma privádza k otázke, či si študovala najprv klasiku? Ako ťa to ovplyvnilo, čo ti to prinieslo a ako prebiehalo následné smerovanie k jazzu?
MT: Klasický saxofón som vyštudovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici a mala som šťastie, že som tento svet mohla skúmať pri Marekovi Pastírikovi. Dostala som sa tak vďaka nemu k množstvu repertoáru a ku zdroju inšpirácie pre kreatívnu interpretáciu diel. Pred nástupom na akadémiu som navštevovala hodiny jazzu u klaviristu Klaudia Kováča, ktorému zas vďačím za vypestovanie vzťahu k improvizácií a za poodhalenie čara všemožných jazzových velikánov. Nadšenie pre improvizovanú hudbu som si teda niesla so sebou počas celého štúdia klasiky (v tom čase sa už rodilo naše trio) a v spojení s celoživotnou radosťou z tvorenia a skúmania som si uvedomila, že chcem a potrebujem hrať hudbu, ktorej rozumiem, bez posudzovania správnosti a nesprávnosti.
LM: Akú hudbu/akých autorov radi počúvate? Kto vás najviac inšpiruje?
MT: V poslednej dobe bola pre mňa najinšpirujúcejšia tvorba Anny Webber, Sama Harrisa, koncerty Ambrosa Akinmusireho, maratón Johna Zorna, či najnovší album gitaristky Mary Halvorson. Avšak Spotify mi oznámil, že s albumom Bleach od Nirvany som strávila v roku 2019 okolo 8 hodín, takže zdroje sú nekonečné. :)
ŠS: Je toho veľmi veľa, preto menujem päť albumov, ktoré ma posledne najviac zaujali:
1: Miles Okazaki - Work
2: Solamente Naturali - Thesaurus of Jewish Music
3: Sonic Youth – Daydream Nation
4: Mary Halvorson & John Dietrich - A Tangle of Stars
5: Ušami (projekt vydavateľstva mappa)
PM: Mojim veľkým vzorom je môj učiteľ Kamil Slezák. Odovzdal mi veľmi veľa – technické zručnosti a znalosti, ale predovšetkým pohľad na svet, za čo mu nesmierne vďačím. Inšpiráciu sa snažím hľadať okolo seba dennodenne, najviac však v prírode, alebo taktiež zhliadnutím zaujímavého filmu. Keď je možnosť ísť na koncert, dlho neváham. Naposledy to boli napr. Shai Maestro Trio alebo kvintet Charlesa Lloyda.
LM: Ako prebieha u vás proces tvorenia či skúšania? Priášajú všetci členovia nové nápady na skladby? Čo tvorí váš repertoár?
PM: Všetci sa snažíme písať vlastnú hudbu. Každý jeden z nás má rôzne hudobné vzory, inak premýšľa a keď sa skladby dajú dohromady, repertoár je veľmi rôznorodý. Proces skúšania je u nás veľakrát aj procesom tvorenia a to nás na skúškach baví. Veľa spoločne diskutujeme a hľadáme skladbám „pravú tvár“ a keď nejakú nájdeme, s radosťou jej prikreslíme fúzy, zmeníme pozadie alebo uhol pohľadu. Konečné znenie skladby je teda syntézou troch pohľadov na danú tému. Je zaujímavé, že táto prirodzená cesta funguje vždy, aj keď sa niekedy prvotná predstava diametrálne zmení a z pôvodnej zádumčivej balady sa stane vtipný ,,fast swing‘‘. Celkový výsledok je autentický a o to nám ide, na nič sa nehrať a nechať vyniknúť to, čo vzniká prirodzeným spojením nás troch.
LM: Okrem vášho repertoáru ste originálni aj v tom, že nemáte basový nástroj. Kto túto úlohu v kapele zastupuje? Snažíte sa o akúsi rovnocennosť nástrojov v triu?
MT: Na izraelskom turné Štefan nechtiac odpálil svoj oktáver – toto mimozemské znamenie predurčilo náš prístup k hraniu v triu bez kontrabasu. Čo sa týka možností využitia našich nástrojov v tomto zoskupení, je mnoho smerov, ktorými sa dá vybrať. Môžeme hrať lineárne, tvoriť statický sprievod k melodicko- harmonickej linke alebo sa stať jej súčasťou. Tým hranie dostáva nový rozmer, je viac organické a viac prítomné.
LM: Pri tvorbe využívate aj nejaký experimentálnejší spôsob zápisu?
ŠS: Miška niekedy používa grafické partitúry, aby nám bližšie tlmočila svoje mimohudobné pohnútky, ktoré nám z nôt nie sú na prvý pohľad jasné.
MT: Nie som si istá, či sa to dá nazvať grafickými partitúrami, ale pri otázke kompozície dostanem niekedy nápad vizuálneho typu, čo nám slúži ako pomôcka ku zvukovému naplneniu predstavy.
LM: Minulý rok ste nahrali svoj debutový album pod hlavičkou vydavateľstva Hevhetia, ktorý čoskoro uzrie svetlo sveta. Ja osobne sa už naň veľmi teším. Ako prebiehala príprava a proces nahrávania? Ako by ste zhodnotili vašu spoluprácu so saxofonistom a skladateľom Lubošom Soukupom?
ŠS: Príprava na nahrávanie spočívala v dvojročnom procese – skladania, skúšania, koncertovania. Pred nahrávaním sme s Lubošom mali dve skúšky, kde sme skladby rozoberali do detailov. Prítomnosť Luboša ako producenta v štúdiu si veľmi pochvaľujeme - mať v réžii prítomného nestranného pozorovateľa bolo nesmierne obohacujúce. Luboša nezaujímal len zvuk, forma, či sóla, no zaoberal sa skôr celkovým výkonom, dojmom z danej skladby a vedel tiež povedať, kedy si máme dať pauzu a ísť na obed. V tomto kreatívnom procese sme mali tiež šťastie spolupracovať so zvukárom Milanom Cimfem.
Mnohé zmeny vznikali až na mieste v štúdiu, kde sme skúšali skladby hrať v rôznych náladách a tempách. To prinieslo určitú čerstvosť, ktorá môže pri stopercentnej pripravenosti u obohratých skladbách chýbať. Odniesli sme so sebou mnoho skúseností, bol to náš prvý veľký spoločný projekt.
LM: A ako vnímate výsledok? Na čo sa môžeme tešiť?
PM: Na albume si vypočujete dvanásť autorských skladieb: šialený grunge, ponuré postapokalyptické balady či posekaný swing. súčasťou bookletu budú aj maľby zachytávajúce všetky kompozície, na ktorých momentálne pracuje maliarka Denisa Dováľová.
LM: Čerstvú nahrávku pokrstíte na vašom koncerte vrámci festivalu JazzFestBrno, ktorý sa uskutoční 8. apríla v Divadle Husa na provázku. Rozhodne by si čitatelia nemali nechať ujsť túto udalosť. Ako vnímate vašu účasť a samotný pestrý jazzový festival?
ŠS: JazzFestBrno je svojou dramaturgiou, celkovým konceptom podľa mňa široko-ďaleko to najkvalitnejšie, čo existuje. Alternatívcom sa nemusí páčiť jeho komerčnejšia poloha a naopak, ale tento festival jasne ukazuje, akým rôznorodým žánrom je jazz. O to viac sa teším, že budeme môcť práve v rámci festivalu pokrstiť naše CD na dvojkoncerte s českým zoskupením Points Septet (pozn. red.: hviezdna kapela pod vedením spomínaného Luboša Soukupa).
Viac informácií a vstupenky na koncert nájdete TU
" Trio Szabó / Turcerová / Maceček je pro mně príjemný objev. Jejich hudba je svěží, postavená nejen na solidných hráčskych základech, ale predevším skladatelské invenci. Koncept tria ignoruje jak žánrové škatulky, tak trochu zkostnatělou jazzovou formu. Výsledkem je živá a komunikativný hudba s nezanedbatelným podílem improvizace, ale zároveň také zřetelným plánem na vytvoření jedinečné nálady v každé jedné skladbě" Vilém Spilka (hudobník, umelecký riaditeľ JazzFestBrno)
LM: Po krste vás čaká aj koncertná šnúra po Slovensku a Česku, ktorej dátumy ešte nasledujúci mesiac zverejníme. Avšak už o týždeň sa chystáte do Paríža. Okrem koncertu vás čaká workshop s veľmi zaujímavým mladým saxofonistom a skladateľom.
PM: V Paríži odohráme koncert, ktorý sa uskutoční v Paris-Prague Jazz Clube, fungujúci pod záštitou Českého Centra v Paríži. Pred koncertom absolvujeme trojdňovú ,,masterclass‘‘ so saxofonistom Antoninom-Tri Hoangom, no štruktúru stretnutia nemáme vôbec prichystanú. Medzi očakávané aktivity však patrí spoločné hranie, práca na kompozíciách, zvuku kapely, improvizácia, počúvanie hudby a kto vie, čo ešte...
Toto originálne trio hrajúce pútavé, dynamické a rozmanité skladby sme mohli počuť a vidieť aj na pódiu mladých talentov októbrových Bratislavských jazzových dní. Mňa hneď zaujal ich zvuk a vzájomná interakcia, ktorou spoločne rozvíjali dianie v skladbách. Svojou hrou rozhodne obohatili vnímavé publikum a nadšencov netradičného prístupu k jazzu.
