Recenzia CD: Ateliér Sisy Michalidesovej

Recenzia CD: Ateliér Sisy Michalidesovej
Sisa Michalidesová je mimoriadne plodná a úspešná skladateľka. Má na konte viac ako 10 albumov a za posledné dva si odniesla sošku Esprit za jazzové dielo roka. Svedčí to o rastúcej vyzretosti, invencie a celkovej kvality jej produkcie. V booklete nového “Colours of Solitude” sa píše, že neprezentuje hotovú maľbu nasvietenú v galérií. Naopak, pozýva nás nahliadnuť do skladateľkinej pracovne, kde hudobné obrazy vznikajú. Idea diela je teda zrejmá. Viac ako o výsledok ide o proces.
 
Musím povedať, že ma toto úvodné slovo v booklete zaujalo. Na hudbu dnešnej doby sa zvyknú klásť vysoké nároky, čo sa technickej stránky týka. Poslucháči sa naučili očakávať nielen zvukovú čistotu nahrávky, ale aj rytmickú presnosť, intonačnú čistotu a kontrolovaný mix. Postprodukcia sa stala kľúčovou a často sa jej venuje viac pozornosti ako samotnému nahrávaniu. Postprodukcia a kompozícia akoby splynuli v jedno a mixovanie už dávno nie je len o rozmiestnení nástrojov či ekvalizácií frekvenčného spektra. Hudobníci vylaďujú, posúvajú, upravujú, s cieľom priblížiť sa platonickej idei dokonalosti. Je to pochopiteľné, očakáva sa čistý, dokonale naleštený produkt. Očakáva sa práve tá dokonale nasvietená, hotová maľba v krásnom ráme v nablýskanej galérií.
 
Hovoríme samozrejme najmä o hudbe širšieho prúdu, hoci netýka sa to len jeho. Relevancia jazzu spočíva (aj) v tom, že má šancu reflektovať tento trend a vystúpiť proti nemu. Napríklad ako Sisa, ktorá ideu “hotovej maľby” zahadzuje ešte predtým, ako vytiahnete CD z obalu.
 
Hudba “Colours of Solitude” skutočne evokuje myšlienku, že namiesto výsledku zobrazuje priestor, kde vzniká. Predstavte si ateliér maliara. Ofrkané steny, mláčky farieb, pohodené náradie, kúsky nedokončených diel. Organizovaný chaos vytvárajúci podmanivú estetiku. Keď prídete do galérie, svetlá a šípky vám ukážu, kam sa pozerať. V ateliéri vám nikto nič neukáže, no po chvíli sústredeného hľadania v šere a neporiadku možno nájdete niečo, čo vás naozaj zaujme. A ako vieme, silu zážitku umocňuje práve to hľadanie.
 
Presne takto mi znie “Colours of Solitude” a jeho päť časovo rozsiahlych skladieb. Tu nie je nič uhladené a pripravené na rýchlu a príjemnú konzumáciu. Od harmónie, ktorá je rýdzo nediatonická až atonálna, cez nepravidelné rytmy, ktoré nechcú, aby ste si do nich dupkali nohou, až po formu, na míle vzdialenú straight ahead systému téma-sólo-téma. Nebudete sa v tom vyznať, ale to strácanie sa je celkom čarovné a predvídať vývoj sa nedá.
 
Realizáciu skladateľkinej vízie mala (aj) tento raz na starosti medzinárodná zostava špičkových umelcov. Za všetkých spomeňme Benita Gonzalesa za klavírom a rhodes, ktorý exceluje najmä v energických improvizovaných pasážach. Do podoby nahrávky výrazne zasiahol aj saxofonista Milo Suchomel, najviac mi ostal v pamäti jeho soprán.
 
Ako tak počúvam, zháčim sa a napadne mi: “A kde je vlastne Sisa?” Tí, ktorí poznajú jej tvorbu, už vedia, že Sisa svojou hrou vstupuje do skladieb o poznanie sporadickejšie ako iní lídri a radšej dáva priestor druhým. Musím však povedať, že jej občasné flautové intermezzá sú fantasticky zahraté. Z nejakej príčiny mi pripomenuli neskorého Milesa Davisa. Trochu som si želal, aby hrala viac. Moja otázka však skôr smerovala inam. Je jasné, že Sisa tu figuruje v prvom rade ako skladateľka a tak rozmýšľam, koľko z toho je kompozícia a koľko z toho produkt momentu? Alebo inak, koľko z toho vzniklo v Sisinej hlave a koľko v hlavách a pod prstami ostatných interpretov? Skladby sú totiž tak komplexné, že bariéra medzi preskriptívnou kompozíciou a spontánnou interpretáciou sa často stráca. Ako poslucháčovi by sa mi však chcelo povedať, že Sisa skôr svoje skladby režíruje ako komponuje. Tá réžia je v každom prípade veľmi dobrá, zmysel pre budovanie formy, dynamiky a gradácie je vlastne najhodnotnejším prvkom diela. Sisa je schopná pozrieť sa na vec s nadhľadom a vnímať ho ako celok a to je dobre.
 
“Colours of Solitude” Sisu Michalidesovú posúva ďalej a pritom zachováva jej rukopis. Nie je to ľahká a okamžite prístupná hudba, ale je odvážna a opakované počutie odhaľuje jej hodnotu. Svoje predsavzatie z bookletu splnilo.
 
 

 

 

Ďalšie články

Ceny Esprit sú odovzdané: Hlavnú cenu za najlepší slovenský jazzový album získala Sisa Michalidesová
Už poznáme víťaza Hlavnej ceny ankety Esprit! Cenu za najlepší jazzový album vydaný v roku...
Sisa Michalidesová: Album Chloe je mystický výlet do sveta mexických legiend
Intenzita tvorivosti Sisy Michalidesovej sa ani po prevzatí minuloročnej ceny Esprit za najlepší...
Rado Tariška a Benito Gonzales predstavili projekt Folklore to Jazz Banskej Bystrici
Priaznivci jazzu v Banskej Bystrici zase raz mali predčasné Vianoce. Do známeho a čoraz...
Jazzman týždňa: Andreas Varady
Už ako dieťa ho porovnávali s Georgeom Bensonom. Andreas Varady začal svoju cestu za...
Zabudnuté ľudové piesne v krásnych folk-jazzových aranžmánoch. Predstavujeme nový album Zuzany Mojžišovej ,,Puščaňa’’
,,Spoločné hľadanie hudobného krásna pokračuje ďalej’’. Tieto úvodné slová, ktoré privítajú...
Joey Alexander vydáva nový album "Warna". Prvý singel s názvom Downtime je dostupný na Spotify
Joey Alexander, mladý klavíriny génius niekoľkokrát nominovaný na cenu Grammy, ohlásil vydanie...
AMC Trio dnes vydáva nový album. Pokrstí ho 7-násobný držiteľ Grammy Randy Brecker
Prešovské AMC TRIO má po štyroch rokoch nový autorský album. Nemá konkrétne pomenovanie, ale na...
Jazz START UP: Víťazom tretieho kola koncertných duelov sa stalo zoskupenie Andrej Farkaš Trio
V sobotu 7. decembra sa v bratislavskom Bohéma Bare uskutočnilo tretie kolo súťaže mladých...