Recenzia CD: Dreyfus Night in Paris

Recenzia CD: Dreyfus Night in Paris
Dávid Oláh
V júli roku 1994 sa udiala úžasná vec. Francúzsky producent Francis Dreyfus zameriavajúci sa na modernú elektronickú hudbu a jazz sa rozhodol pozvať na koncert, ktorý v Paríži organizoval legendárneho klaviristu Michela Petruccianiho, často nazývaného „malý veľký“ muž. Petrucciani spolu s ďalšími hudobníkmi toto pozvanie veľmi rád prijal, keďže hudobníci poznali a vážili si Dreyfusa a jeho nahrávacie štúdio.
 
 
Deň pred samotným koncertom, sa Dreyfus zúčastnil koncertu Marcusa Millera s Kennym Garrettom. Dreyfus pozval na koncert aj týchto dvoch pánov, ktorí pozvanie veľmi radi prijali. Takto vznikol line up umelcov svetovej úrovne, ktorí sa v takomto zložení nikdy viac nestretli: Marcus Miller – basgitara a basklarinet, Lenny White – bicie nástroje, Bireli Lagrene – gitara, Michel Petrucciani – klavír a Kenny Garrett – alt a soprán saxofón.
 
Album je live nahrávka parížskeho koncertu. Je jasné, že ide o jam sessionový charakter hrania, keďže sa títo páni spolu stretli na pódiu po prvý raz. Napriek tomu ide o cd, ktoré je jednoznačne jednou z najzaujímavejších počinov súčasnosti. Hrali sa tri skladby. Tutu a The King is Gone od Marcusa Millera, a záverečná Petruccianiho kompozícia Looking Up. Prvé dve z nich sú poctou Milesovi Davisovi, ktorý zomrel v roku 1991, tri roky pred týmto koncertom. 
 
 
Hudba má úžasnú atmosféru. Pri jej počúvaní  cítim obrovskú radosť nielen hudobníkov, ale aj publika, ktoré so zatajeným dychom počúva a po krásnych sólach sa nebojí tlieskať.  Muzikanti si spolu hudobne aj ľudsky sadli, čo je počuť v ich hraní. Dramaturgicky ide o moderný jazz-funkový koncept aj so swingujúcimi časťami. Tutu má zaujímavý pochmúrny charakter. Hráči sa tu výborne vyhrávajú s napätím a uvoľnením. Garrettov "soprán" v sóle pripomína Johna Coltrana, Miller bohato využíva slapový prístup ale aj vynikajúci walking bass. V druhej skladbe The King is Gone vypálil krásne sólo Lagrene. Jeho virtuózny prístup pripomína Georga Bensona či Pata Martina. Ide o „long meter“ molové blues. V záverečnom sóle vynikol hlavne Lenny Wihte svojimi polyrytmickými nápadmi a muzikalitou. Marcus Miller nesklamal svojim citlivým basklarinetovým hraním, s ktorým výborne doplnil Garretov saxofón o ďalší hlas a farbu.
 
Záverečná Looking Up je jednou z najkrajších kompozícii, aké som kedy počul. Petrucciani je známy svojimi krásnymi melodickými témami. Groovujúci latinový rytmus má bezchybný feel a drive, napriek tomu však nestráca svoj vkus a eleganciu. Garrett predviedol vynikajúce sólo plné odkazov na Sonny Rollinsa, ale aj tradičný bebop a moderné patterny. Petrucciani ho promptne sprevádza a nasleduje každý jeho tón. Následné klavírne sólo je bezchybne vyskladané, plné rôznych emócií, ktoré do seba pekne zapadajú a tvoria jednoducho krásnu muziku. Pri takomto hviezdnom obsadení ide jednoducho o ukážku čistej radosti z hudby. Jediným slabším momentom je pre mňa trochu "zahmlený" - miestami málo výrazný Bireli Lagrene.
 
Dosku odporúčam každému fanúšikovi dobrej hudby. Myslím si, že ju ocení ortodoxný jazzman, ale aj poslucháč inklinujúci skôr k modernému funku a groovu.
 
 
Dávid Oláh
 

 

 

Ďalšie články

Recenzia CD: Album Slovákov, ktorý prerástol Slovensko
Hoci ich prvé plnohodnotné autorské CD uzrelo svetlo sveta len nedávno, slovenská skupina Finally...
Jazzman týždňa: Herbie Hancock
  Herbie Hancock je americký klavírista, klávesista, skladateľ a v súčasnosti...
Marcus Miller: Prestal som počúvať platne, aby som našiel svoj vlastný štýl
Marcus Miller (1959), ďalší z tých, čo hrávali s Milesom. Hranie s Milesom znamenalo pre každého...
Janoska Ensemble v Bratislave: Spojenie majstrovstva a hravosti
Kapela Janoska Ensemble je zložená z troch bratov, ktorými sú Roman, František a Ondrej...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...