Ani mesiac november sa nezaobišiel bez jazzového koncertu v bratislavskom Divadle Aréna. 10. novembra vystúpila kapela európskeho formátu, nielen kvôli umeleckej a interpretačnej úrovni jej členov, ale aj doslovne, keďže Depart Refire je tvorená švajčiarskym, slovenským a rakúskym hudobníkom.
Úvodné slovo mal bubeník Martin Valihora, ktorý sa poďakoval partnerom, divákom za to, že prišli a následne privítal na pódiu svojich spoluhráčov – rakúskeho saxofonistu Harryho Sokala, a kontrabasistu zo Švajčiarska Heiriho Känziga. Repertoár večera tvorili autorské kompozície Sokala a Käinziga. Kto pozná tento projekt tak vie, že ide o moderný jazz založený prevažne na groovujúcich virtuóznych témach plných energie a drivu. Ako nám povedal Harry Sokal aj Valihora, toto trio si navzájom veľmi dobre rozumie, čo naplno dokazovali počas celého koncertu. Veľmi zaujímavý je sound tria bez harmonického nástroja, ktorý v jazzovej histórii preslávili najmä Sonny Rollins a Joe Henderson. Pri takomto koncepte je dôležité, aby kontrabasista hral precízne harmonickú štruktúru skladby, taktiež sólista musí pristupovať ku svojmu výberu tónov a štýlu hry s väčšou opatrnosťou a zodpovednosťou, keďže sa nemôže spoľahnúť na sprievod harmonického nástroja.
Prevažnú časť koncertu tvorili moderné funkové kompozície Harryho Sokala a Känziga. Ako napríklad skladba Talking 58, v ktorých celkovom zvuku a v následných Sokalových sólach bol cítiť veľký vplyv hráčov ako Michael Brecker či Bob Berg. Sokal má dokonalo zvládnutý svoj nástroj po remeselnej aj muzikálnej stránke. Jeho bohatá slovná zásoba mu umožňuje odkazovať na tých najlepších svetových saxofonistov. Išlo o veľmi štýlové témy plné invencie po každej stránke, čo zaplnené divadlo aréna patrične ocenilo. Veľmi zaujímavým aspektom zvuku kapely bol pedál Harryho Sokala, vďaka ktorému znel jeho saxofón v dvojhlase, alebo si pomocou neho vytvoril echo, s ktorým výborne pracoval. Martin Valihora nastúpil do tejto kapely po známom bubeníkovi JoJovi Mayerovi. Treba povedať, že ho zastupuje fantasticky. Špeciálne na tomto koncerte sa vyskytol problém s kľúčmi na bicích nástrojoch. Valihora však potvrdil svoje dlhoročné skúsenosti a nedovoil, aby táto nepríjemná okolnosť ovplyvnila jeho výkon. Hrala sa aj pekná latinová balada "Slice of Bread", ktorú Sokal venoval hlavne dámam. Vynikol v nej cit hráčov pre dynamiku a motivickú prácu s melódiou a rytmom. Heiri Känzig v ničom nezaostával. Naplno podporoval kapelu a predviedol krásne sólové intro plné virtuozity a dynamiky v popovej skladbe švajčiarskeho skladateľa s názvom "Coral", ktorú Depart Refire výborne zaranžovalo. Taktiež bolo zaujímavé sledovať koncept záverečnej calypsovej kompozície. V Sokalovej "tanečnej" improvizácii bol evidentný odkaz na Sonnyho Rollinsa. Výborné rytmické riffy striedali jednoduché motívy a bezchybne zafrázované bopové linky. Kapela hrala čím ďalej tým lepšie, stále viac a viac si svoje muzicírovanie užívali hudobníci aj diváci, ktorí kývali hlavami v rytme hudby, a po sólach nadšene tlieskali. Po veľkom standing ovations zaznel prídavok – zopakovala sa záverečná skladba, ale tentokrát v medium up swingovom tempe.
Koncert sa vydaril na výbornú. Počuli sme moderný mainstreamový jazz s prvkami ľudového alpského folklóru. Už teraz sa veľmi teším na decembrový koncert fenomenálneho českého speváka Dana Bártu a jeho projekt Illustratosphere.
Dávid Oláh
