S pokročilou jeseňou opäť pookrial vyhlásený gitarista, spevák a skladateľ Andrej Šeban. Tak ako minulý rok i teraz so svojou ustálenou mladou kapelou vyrazil na turné. Tak ako minulý rok i teraz poňal turné so všetkou serióznosťou - 13 koncertov, výjazdy do Nemecka či Holandska, dve vystúpenia v sprievode orchestra a samozrejme, dvojitá zastávka v domácej Bratislave.
Šebanovsky komornú atmosféru si štvorica tento krát rozložila v podzemných priestoroch Ateliéru Babylon, ktorý sa vo štvrtok možno trocha na prekvapenie nezaplnil úplne. Šeban, podľa mnohých génius slovenskej gitarovej alternatívy pokračuje v spolupráci s mladým personálom, menovite Michal Fedor (bicie, slide gitara), Daniel Špiner (klávesy), Peter Rusňák (basa). Je to pochopiteľné, jednak Šebanovi s jeho kreativitou a prístupom zjavne najviac vyhovuje formácia, v ktorej mu, s prepáčením, nikto neodvráva, jednak štvorica znie rok od roku kompaktnejšie a sebavedomejšie. Nielen zostava, ale i koncertný playlist ostal v mnohom podobný tomu, ktorý znel na minulých šnúrach. Šeban ostal verný osvedčeným skladbám ako Odkaz, Bude ako nebolo, Malý chlapec, či Bezvetrie. Post-bluesové autobiografické portréty sa striedali s dlhými piesňami aj inštrumentálnymi pasážami prevažne v pomalých tempách a meditatívnych náladách, kde-tu sa zase Šeban predstavil ako hard-rockový gitarový hrdina 70. rokov, ktorého Slovensko nikdy nemalo.
Ubudli avantgardne znejúce improvizácie, naopak pribudlo ľudových motívov a prekomponovaných modálne melodických pasáží. Napriek tomu, že jednotlivé skladby v repertoári z minulých rokov zotrvali, samotná dramaturgia Šebanovho koncertu vyznela opäť o čosi vydestilovanejšie a premyslenejšie. Tá hodina a pol na pódiu bola sofistikovaným prepojením hudby a slova, alternatívy a tradície, rôznych hudobnýh polôh. A hoci Šeban vždy razil cestu proti hlavnému prúdu, treba povedať že výsledný zvukový obal je doslova uchu lahodiaci.
Zo stoličky na kraji publika Babylonu to vyzeralo, že v Šebanovej hudobnej ceste prišlo k akejsi premene kinetickej energie na potenciálnu. Akoby Šeban upustil od toho hľadania nových hudobných obzorov a vsadil skôr na vkusný eklekticizmus a uveriteľnú poctu slovenskej hudobnej tradícii. Akoby Šeban našiel po rokoch experimentovania bod, v ktorom sa cíti dobre a v ktorom by rád ešte pár taktov bezstarostne pobudol. Svojho času solitér slovenskej hudobnej scény teraz vo svojej mladej kapele so širokým úsmevom využíva to, že sa môže vyhrať, vyspievať a vyrozprávať do sýtosti. A keď sa spojí svojský humor, charizma a intelekt individua so silným hudobným kolektívom, tak to poväčšinou končí potleskom v stoji a silným zážitkom. Šeban a jeho kapela sú vo forme.
Miro Bachura
Foto: Marko Erd
