Pohľad klasického interpreta na jazzovú hudbu – takto stručne možno charakterizovať debutový album „7 Days of Life“ klaviristu, skladateľa, dirigenta Konstantina Ilievského. Kolekcia siedmych jazzových skladieb vyšla začiatkom jesene vo vydavateľstve HLAVA XXII a môžete si ju vypočuť napríklad tu.
Konstantin Ilievsky je dirigent, skladateľ a klavirista, ktorý od roku 2020 pôsobí na poste dirigenta v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Má niekoľkoročné skúsenosti so zahraničnými orchestrami a domáce publikum ho pozná so spolupráce so Slovenskou filharmóniou či ŠKO Žilina. V siedmich kompozíciách na debutovej nahrávke „7 Days of Life“ prepojil vážnu hudbu s balkánskymi rytmami a jazzovou improvizáciou. Minimalistická štruktúra zvýrazňuje tradičné témy s jedinečnou virtuozitou a rytmickou komplexnosťou, čo má za následok silný emocionálny vplyv. Každá skladba je inšpirovaná rozličnými hudobnými tradíciami, odráža významné životné skúsenosti, ktoré podnietili skladateľovu kreativitu.
Album tvoril z pozície interpreta a skladateľa vážnej hudby a predstavoval pre neho úplne novú skúsenosť: „Dielo ktoré vzniklo, bolo pre mňa autorskou výzvou, keďže nie som jazzman. K jazzu prechovávam lásku a obdiv a snažil som sa komponovať cez svoj hudobný jazyk klasického skladateľa. Cieľom bolo vytvoriť súvislú sedemdielnu kompozíciu, ktorá je detailne zapísaná do nôt, ale má jazzový charakter aj vďaka obsadeniu nástrojov. Jazzovému charakteru pridali samozrejme samotní interpreti, ktorých som konfrontoval so súčasnou kompozičnou praxou. Interpretom som tak čo najvernejšie predostrel svoju predstavu cez náročnú notovú partitúru.“ Túto predstavu autora všetkých skladieb zhmotnil autor spolu s formáciou v zložení Milo Suchomel (sopránsaxofón), Nikolaj Nikitin (tenorsaxofón), Peter Dobai (sopránsaxofón), Robert Balzar (kontrabas, basgitara), Matej Štubniak (kontrabas), Kiril Stoyanov (bicie nástroje) a Adam Hudec (elektronický klavír).
„Z nahrávania sa stal výnimočný proces. Pre interpretov bolo veľmi náročné splniť presne úplne to, čo som si tam predstavoval. Celému procesu venovali neuveriteľnú pozornosť a energiu. Ako sa začal album rysovať, tak sme všetci so záujmom sledovali, v čom sú prieniky medzi jazzovou interpretáciou a mojou predstavou klasického hráča a skladateľa. Človek sa posúva aj v zrelom veku a práve vďaka tomuto albumu som sa veľa toho naučil od jazzmanov, a ako sa hovorí: teraz ma svrbia prsty iným spôsobom.“ Ilievsky pochádza zo známej bulharskej hudobníckej rodiny, preto sa prirodzene núkala otázka, či vplyv rodnej krajiny zasiahol aj do jeho nových kompozícií: „Tie bulharské alebo balkánske rytmy, ktoré používam, nepochádzajú zo žiadnej autentickej oblasti Bulharska ani Balkánu, hoci sa to nedá nikdy vylúčiť, lebo tie rytmy sú tak rôznorodé, že je dosť možné, že sa tam niečo podobné objaví. Tak ako vo svojej inej tvorbe, keď píšem súčasné skladby a pre klasické zoskupenia, tiež si vlastne vymýšľam istým spôsobom tie folklórne motívy, ktoré by pokojne mohli byť aj autentické. Asi si niečo také nesiem z mojej rodnej krajiny, v ktorej som žil len štrnásť rokov od môjho narodenia. Veľa vecí sa u mňa nasiaklo aj zo Slovenska a Rakúska. V tej mojej hudbe sa to možno takým paneurópskym princípom snažím spájať aj tým, že ako dirigent extrémne veľa cestujem.“
Album z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a finančne podporila SOZA.
Autor: Peter Motyčka podľa tlačovej správy
