Sobota na BJD 2017: Ivan Krasko, izraelská voda, britský „minimalizmus“ a hudobná fabrika z USA

Sobota na BJD 2017: Ivan Krasko, izraelská voda, britský „minimalizmus“ a hudobná fabrika z USA
Miroslav Halak

BJD sú pre mňa pojmom. Keď som v roku 2006 navštívil svoje prvé „džezáky“ (hoci pred tým som trávil sobotné polnoci nahrávaním záznamov na VHS z dvojky) bolo to pre mňa niečo výnimočné, priam sviatočné. A ani teraz s odstupom rokov sa tieto pocity nemenia. Hodnotiť preto tento festival je niečo, čo nemôže ísť len v móde odťažitého referovania, tu je metodickým východiskom pozostatok zážitku z minulého roka a rokov predošlých, očakávanie, že niečo v programe vystrieda to, čo bolo doteraz to „naj“ a predovšetkým, že po tom ako sa obligátne pozdravíme s ikonickými tvárami tohto festivalu, ktoré patria do inventára celého podujatia rovnako ako Peter Lipa, nás hudba z pódia prinúti zamyslieť sa, uznanlivo pokyvkávať hlavou nad inštrumentálnym výkonom vystupujúceho, a nakoniec skonštatovať, že už sa tešíme na tie budúcoročné.

Sobotný večer 43. ročníka bol vo svojej koncepcii verný dramaturgii preferujúcej rôznorodosť žánrov s predpokladanou gradáciou, vyúsťujúcou do strhujúceho, populárnejšie ladeného záveru. Stupňovanie sa v tento večer konalo, no nijako sa netýkalo kvality hudobných telies ale skôr nálad a obsahov, ktoré ich hudba tlmočila. Úvodný koncert česko-slovenskej formácie Vertigo sa niesol v duchu súčasného synkretizmu kompozičných postupov klasickej hudby s atonálnymi plochami ale aj harmonizujúcimi celkami s jazzom. Druhá skladba koncertného programu s názvom Je nutné z albumu NONONONONINININI (Animal Music, 2016) je zhudobnením básne symbolistu Ivana Kraska. Spev trubkára Oskara Töröka v tejto melancholickej skladbe bol príjemným a nevtieravým náznakom bohatosti večera a aj jeho špecifík, ktoré pri všetkých kapelách skôr ako na okázalosti a bezkonkurenčnosti vystúpenia ako celku, ponúkali v každom sete lahôdky v podobe minucióznych detailov a výborných okamihov.

 

 

Izraelský saxofonista a kapelník autorského quinteta Amit Friedman je vývozným artiklom tamojšej jazzovej scény pre rok 2017. Aspoň takto je možné chápať okolnosti výberu tohto interpreta do programu BJD, ako ich opísal Peter Lipa pred začiatkom koncertu. Najneskôr od masového spopularizovania židovského etnoprvku v jazze, ako sa to v globálnom merítku podarilo Avishaiovi Cohenovi, nie je skladobná postupnosť a melodickosť myslenia blízkovýchodných hudobníkov ničím neznámym a stretáme sa s ňom od Ofira Shwartza, Shai Maestra až po Adama Ben Ezru (mimochodom minuloročný účastník festivalu). Aj napriek tomu bola celá orientálna skladačka umne vtesnaná do šatu v miestach konfekčne prispôsobenému strihu Straight-ahead. Ešte musím spomenúť Petra Lipu, ktorý pred rokmi pri televíznych zostrihoch z BJD pod názvom Jazz pre dvoch, pri prezentácii záznamu z koncertu Michela Camila a jeho tria z roku 1988, uviedol, že na „džezákoch“ sa zvykne udiať zázrak, ktorý jednoducho v správnej konštelácii chytí za srdce, buď neopakovateľnou atmosférou, inovatívnosťou prístupu alebo bravúrou hry. Mal som to šťastie zažiť niekoľko zázrakov na tomto festivale a medzi môj súkromný sa určite zaradí aj sólo na lavóre s vodou perkusionistu Ronyho Iwryho. Zvukovo to bola lahôdka. Hoci jeden známy tvrdil, že mu vadilo, že kapela nevyužila potenciál Iwrym zvoleného groovu k spontánnejšej improvizácii, mne však priamy dôraz na tento nezvyčajný úkaz, podfarbený citlivou hrou na klavír 20. ročného klaviristu Nitsana Kolka bohato stačil na to aby sa zaradil do talónu privátnych hudobných zázrakov.

Asi najmenej výrazným a podľa reakcií v zákulisí aj najkontroverznejším vystúpením boli anglický Portico Quartet. Hoci sám inklinujem k podobne ambientnej produkcii a neraz siahnem v domácej diskografii po Bonobo, The Cinematic Orchestra, Air alebo Jaga Jazzist a navyše som aj milovníkom zvuku hang drumu (tu je favoritom jednoznačne Manu Delago), bolo tretie vystúpenie večera často až únavne monotónne. Diplomaticky sa v kuloároch hovorilo o akomsi minimalizme, lenže bolo by krivdou voči Arvo Pärtovi ak by sa vystúpenie tejto kapely malo vtesnať do tejto množiny sofistikovaného hudobného prejavu. To čo funguje ako atmosféricky lákač na Pohode, nemusí byť vrcholom večera v jesennej Bratislave. Koncert to nebol zlý, ale k využitiu potenciálu aj tých dobrých pasáži ich vystúpenia sa žiaľ Portico Quartet nedostali.

 

 

Keď v roku 2011 vystúpili na BJD Earth, Wind & Fire (ako istý revival experience band) zostalo mi pre označenie podobného druhu produkcie pomenovanie fabrika. Pri sledovaní choreografie, presného programu vystúpenia a opulentnosti zvuku a tej programovej bombastickosti hraničiacej niekedy až so sterilnou show, mi jednoducho nedalo vnímať hudobníkov a ich zoskupenie ako kapelu, ale ako fabriku, teda pracovný útvar s jasne a striktne vyhranenými povinnosťami za účelom čo najvyššieho hospodárskeho profitu. Opäť by som krivdil Blood, Sweat & Tears, ak by som ich prirovnal k takému typu fabriky ako E., W. & F. ale bolo to jednoducho tak priamočiaro veľké, že mi toto prirovnanie akosi automaticky opäť napadlo. Každopádne považujem vystúpenie tejto blues-rockovo-jazzovej legendy, ktorá je značkou zastrešujúcou generačne sa meniacich hudobníkov za prekvapenie večera, v pozitívnom zmysle slova. Nástojčivosť masívneho speváckeho prednesu Bo Bicea síce niekedy siahala na hranice dobrých vokálnych mravov, kvalita jeho hlasovej dispozície však je neodškriepiteľná a dokázala nie len vyniknúť ale dokonca aj preraziť cez val hudby, ktorá bola pri zohľadnení záverečného koncertu večera a typu hudby skutočne bluesovo, funkovo výrazná.

 

Na B-Stage sa o priazeň návštevníkov uchádzali kapely Carpet Cabinet a Marek Szarvaš Projekt. Záverčným a nesúťažným koncertom bol ambiciózny projekt Petra Lipu ml. The Grand Bufet.  

Foto: Ivan Kelement

Text: Miroslav Haľák

Galéria

IMG_2832.jpg
IMG_2838.jpg
IMG_2875.jpg
IMG_2877.jpg
IMG_2930.jpg
IMG_2939.jpg
IMG_2976.jpg
IMG_2980.jpg
IMG_2990.jpg
IMG_3017.jpg
IMG_3026.jpg
IMG_3033.jpg
IMG_3097.jpg
IMG_3100.jpg
IMG_3145.jpg
IMG_3194.jpg
IMG_3206.jpg
IMG_3311.jpg
IMG_3327.jpg
IMG_3355.jpg
IMG_3381.jpg
IMG_3403.jpg
IMG_3438.jpg

 

 

Ďalšie články

Piatok na BJD 2017: Hviezdy hľadajte doma
Ak existuje niečo ako „štandardný“ BJD večer, jeho tohtoročné piatkové vydanie z 20. októbra ním...
Sobota na BJD 2019: Pestrý večer venovaný "women in jazz" bol plný pôvabu, hlbokých emócií a vášne
Druhý deň bratislavských jazzákov bol venovaný ženám. Je to podľa mňa krásne, že sa dostalo toľkej...
Jarné bratislavské jazzové dni 2016: Mladosť, duša, i technológie
Z tohtoročných Jarných bratislavských jazzových dní, ktoré sa konali 2. júna 2016 v priestoroch...
BJD 2019 v piatok: Domáca produkcia a nízke frekvencie
Bratislavské jazzové dni oslavujú svoje 45. narodeniny. Za ten čas sa podujatie stalo...
Oravajazz: svetové hviezdy prinesú jazz opäť do Námestova
Program dvanásteho ročníka festivalu Oravajazz prináša do Námestova svetové ale aj slovenské...
Video program Bratislavských jazzových dní 2021. Vyberte si svojich favoritov
Chystáte sa na džezáky a neviete si podľa mien vybrať, ktorá je tá „vaša" muzika? Prinášame silnú...
Profesorský jazz: Walt Weiskopf European Quartet – Introspection
Walt Weiskopf nie je, alebo by nemal byť rozhľadenému a zvedavému milovníkovi jazzového...
Tragická správa pre jazzovú scénu na Slovensku. Vo veku 72 rokov nás opustil Gejza Szabados.
Začiatkom októbra žiaľ neobišla smutná správa ani slovenskú jazzovú komunitu. Vo veku 72 rokov nás...