Soundtrack k môjmu životu – Leszek Możdżer: Piano

Soundtrack k môjmu životu – Leszek Możdżer: Piano
Peter Motyčka

Pred takmer dvadsiatimi rokmi mi Jano Sudzina z vydavateľstva Hevhetia posunul nahrávku klaviristu Leszeka Możdżera, ktorá ma v mnohom poznamenala. Spomínam si, že letmý pohľad na obálku s potopeným chlapíkom a vedomie, že sa jedná o sólový album akéhosi poľského klaviristu, ma nenaplnili prílišným optimizmom. Nahrávka „Piano“ Leszeka Możdżera však neopustila môj CD prehrávač niekoľko týždňov a úplne zmenila moje nazeranie na európsky jazz i na hudbu ako takú.

 

Odchovaný konzervativizmom slovenských jazzmanov som vonkoncom nebol pripravený na šírku záberu klaviristu, ktorý sa napriek klasickému backgroundu nebál preskúmavať nové možnosti zvuku. Odrazu som mal pred sebou hudbu, ktorú nebolo možné zatriediť v rámci vymedzenej klasifikácie. Tridsaťtriročný Możdżer už v tých časoch patril k najvýraznejším zjavom poľskej hudobnej scény. Klavír objavil vo svojich piatich rokoch a ešte pred absolutóriom Hudobnej akadémie v Gdaňsku zozbieral rozličné ocenenia na domácich a medzinárodných súťažiach. Vtedy už mal za sebou množstvo albumov: od sólových transformácií Chopin – Impressions po spoluprácu s Patom Methenyho na projektoch Anny Marie Jopekovej. Popularitu dokazovali aj hodnotenia magazínu Jazz Forum, kde bol niekoľkokrát vyhlásený za jazzmana roka a kontinuitne v rokoch 1993-1999 za najlepšieho jazzového klaviristu.

 

Chcel by som na klavíri zahrať akord, ktorý som nikdy predtým nepočul. Pokiaľ by som zahral sled takýchto akordov, bol by som najšťastnejším človekom v tomto vymedzenom priestore. Rozochvieť ma dokáže nádherná, akoby pozastavená melódia... Jednej ruke prajem jednoduchosť, aby hrala niečo, čo by sa zdalo priezračným a druhá – tá by mala znieť úplne odlišne. Nech rozbíja tento namáhavý tonálny poriadok, nedotknuté harmonické trojzvuky a v podstate umelé delenie oktávy na dvanásť poltónov. Tie prestavujú len dvanásť zvukov. Len dvanásť...

 

 

Projekt s jednoduchým názvom „Piano“ (ARMS Records 2004) ponúkal odlišný pohľad a doteraz nepoznané zvukové dimenzie. Vyhýbal sa zaužívaného konceptu témy s improvizáciou, poslucháča skôr vnášal do sveta predstáv. Mystérium bolo zvýraznené miestom samotnej realizácie – stredoveký kláštorný komplex v blízkosti Rotterdamu – a samotnému nahrávaniu v kaplnke predchádzal zložitý proces preparácie klavíra pomocou ceruziek a gúm. Zásah do vnútornej podstaty kráľovského nástroja sa pre Możdżera stal súčasťou novej, preňho špecifickej zvukovosti, ktorá bola nesmierne podnetná aj pre poslucháča. Nápev Sanctus z 12. storočia presvetľuje krehká zvonivosť preparujúcich predmetov. Tajomno je násobené drásavou (akoby cimbalovou) zvukovosťou, paralelne sa vynárajúce melodické línie prechádzajú postupnými moduláciami. Téma Sanctusu je spočiatku len metaforou v náznakoch, prvýkrát sa objavuje v polovici tretej minúty. Zvukové možnosti Możdżerovho klavíra prevyšujú čokoľvek doteraz počuté.

 

 

Potvrdzuje to autorská Exploris, ktorá po úvodnej imitácii pohybu kladie väčší dôraz na jeho prieskum. Prevláda v nej statickosť a náznakovosť, neskôr ostinátny pohyb jednoduchej dvojtónovej figúry. Plynutie času (v prípade Exploris takmer deväť minút) vníma Możdżer a jeho poslucháč značne relatívne. Tlmením strún zahmlené akordické strapce Davisovej So What spoznávame podľa posunov modálnych štruktúr. Po chvíli zaznieva téma zreteľne a verná svojmu názvu smeruje k nezodpovedanej otázke. Religiozita poľského národa nás ovanie pri citlivej finálnej štylizácii tradicionálu Christus Vincit, v ktorej Możdżer napriek konvenciám postupuje obrátene: samotný nápev ponúka až v závere po niekoľkých variáciách a ten vyznieva ako nie celkom obyčajné stretnutie hudby s tichom.

 

 

Możdżerov album „Piano“ sa pre mňa stal odrazovým mostíkom k poľskému (a v širšom kontexte aj európskemu) jazzu, keďže som začal vyhľadávať hudbu zoskupení a umelcov spojených so samotným Możdżerom (kapela Miłość, Zbigniew Namysłowski, Adam Pierończyk, Zbigniew Preisner, Tomasz Stańko…). A bolo to nesmierne podnetné hľadanie, na počiatku ktorého stál výnimočný projekt. Leszek aj Jano, ďakujem!

 

 

 

Autor: Peter Motyčka

 

Galéria

Soundtrack k môjmu životu – Leszek Możdżer: Piano

 

 

Ďalšie články

Jazz na Konzervatóriu v Košiciach: Saxofonista Ján Kopčák odovzdáva skúsenosti a vedomosti študentom
Ako študent sa vzdelával na prestížnych hudobných školách v Európe. Svoje skúsenosti a vedemosti sa...
Recenzia CD: Wicked Heads - Superheroes
The Cure, troška Nicka Cavea, experimentálny zvuk gitár a zvonkohier, charizmatický ženský...
Recenzia CD: Miloš Železňák, Anna a Vtáčiky
Ako neobyčajne znie názov tohto projektu Miloša Železňáka tak je aj jeho obsah ojedinelým,...
Recenzia CD: Kari Sál - Betesda
Prestížne obsadený album Betesda speváčky Kari Sál, vlastným menom Karina Srocka, je...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...