Soundtrack k môjmu životu – Otis Taylor: Truth is Not Fiction

Soundtrack k môjmu životu – Otis Taylor: Truth is Not Fiction
Peter Motyčka

V rámci bluesového týždňa pokračujeme albumom Afroameričana Otisa Taylora, jedného z najinovatívnejších bluesových umelcov súčasnosti s osobitou, ľahko rozpoznateľnou výrazovou a slovnou zásobou. Ostinátnym „trance blues“ s drsnými psychedelickými zvukovými plochami dokáže Taylor opantať poslucháča skladbami postavenými na jedinom akorde, nehovoriac o provokujúcich textoch z afroamerickej histórie.

 

Otis Taylor (1948) pochádza z centra diania povojnového urban blues – z Chicaga. V dobe rasových nepokojov tam zastrelili jeho strýka a rodina sa musela presťahovať do Colorada. Prostredníctvom folklórneho centra v Denveri sa dostal ku koreňom americkej kultúry – blues a country, založil viacero kapiel a začal hrávať doma i v Európe. Potom sa na dlhých dvadsaťpäť rokov hudobne odmlčal, venoval sa trénovaniu profesionálneho cyklistického tímu a jeho návrat na hudobnú scénu v polovici 90. rokov minulého storočia ostal spočiatku nepovšimnutý.

 

 

V akustickom blues pretrváva dilema, ako je možné čerpať z tradície a zároveň byť progresívnym. Taylor sa pokúšal nájsť riešenie vytvorením jazyka, ktorého základom (slovnou zásobou) sa stala ostinátna figúra pulzujúca neustále okolo centrálnej osi. Pôsobivosť a účinnosť jediného gitarového (respektíve banjového) riffu sa javí doslovne hypnotickou. Príkladom je album „Truth is Not Fiction“ (Telarc 2003), na ktorom sa Taylor posunul od akustického minimalizmu k delikátne elektrickým, miestami psychedelickým až industriálnym zvukovým plochám. Zjemňujúcim protipólom Taylorovej drsnosti sa stáva violončelo jeho spoluhráča Bena Solleeho a vokál Taylorovej dcéry Cassie Taylor. Na ďalších albumoch už dostáva viac priestoru a predstavuje sa aj ako basgitaristka.

 

 

Harmonickú kostru piesní zväčša vytvára primitívna jednoakordová „praforma“ country blues. Neustály pohyb však nedovoľuje skĺznuť k monotónnosti, harmonická fádnosť ustupuje do úzadia. Pendantom „trance blues“ (blues tranzu, extázy) môže byť napríklad drsný a nemenný prejav Johna Lee Hookera. Prepojením violončela s elektrickým banjom a mandolínou dochádza k zaujímavých stretom v percepcii poslucháča, k rozpínaniu priestoru smerujúceho k novým limitám a farbám.

 

 

Aké pocity potrebuje vo svojich textoch ventilovať bluesový poet 21. storočia? „Truth is Not Fiction“ je kaleidoskopom zväčša skutočných udalostí: nachádza indiánsku rodinu, ktorá namiesto núteného odchodu do rezervácie radšej volí smrť (Kitchen Towel), pripomína boj za slobodu čiernej ženy z Alabamy (Rosa, Rosa), smrť otca v otrokárskej rodine (Shakie´s Gone), tému znásilnenia (House of Crosses). Taylor pripomína, že jeho predchodcovia Muddy Waters či Big Bill Broonzy boli za podobnú priamosť a otvorenosť lynčovaní. Piesne nepôsobia ako statické monumenty, prevláda pohyblivosť a poslucháč sa stáva nepriamym účastníkom deja.

 

 

Odborná kritika denníkov Washington Post a New York Times zaradila „Truth is Not Fiction“ do Top Ten Albums of the Year 2003, predajca amazon.com ho označil za bluesový počin roka a v rámci W. C. HANDY Blues Award (bluesová obdoba Grammy) získal nominácie v kategóriach album roka, album súčasného blues, umelec roka a inštrumentalista roka – banjo. Z môjho pohľadu radímTruth is Not Fiction“ k najpozoruhodnejším bluesovým albumom súčasnosti a každé počúvanie prináša množstvo nových, podnetných momentov.

 

Autor: Peter Motyčka

 

Galéria

Soundtrack k môjmu životu – Otis Taylor: Truth is Not Fiction

 

 

Ďalšie články

Erich Boboš Procházka a Marek Wolf prichádzajú s druhým spoločným albumom
Duo elitných slovenských bluesmanov Erich Boboš Procházka (ústna harmonika, spev) a Marek Wolf (...
Etta James – Radosť, bolesť, horkosť i utrpenie 3/3
Pokračovanie druhého dielu:          Etta James sa pretransformovala na...
Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy...
Recenzia CD: Bobby McFerrin – Spirityouall
Hm. Takže, Bobby McFerrin sa na novom albume rozhodol vrátiť ku koreňom. Doska Spirityouall je...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...