Jazzová trubkárka Ingrid a alt saxofonistka Christine, výnimočné jazzové hráčky a skladateľky zo severnej Kanady, majú svoje vážené miesto na scéne súčasného jazzu. Dôkazom ich úspešných kariér sú aj spolupráce s veľkými menami ako Clark Terry, Maria Schneider, Donny McCaslin či Terri Lyne Carrington. Sú bandleaderkami a členkami menších či väčších jazzových ansámblov. V roku 2017 pod hlavičkou Whirlwind Recordings spolu nahrali dlho očakávaný autorsky zdieľaný album ,,Infinitude’’.
Obe vyrastali v kanadskom meste Nanaimo, ktorý je domovom taktiež známej jazzovej speváčky a klaviristky Diany Krall. Sestry boli už od malička obkolopené hudbou, či už to bol Debussy, Chopin, Rachmaninoff, Bach alebo Basie, Miller, Mills Brothers a Oscar Peterson. Doteraz čerpajú inšpiráciu pre tvorbu nie len z jazzovej tradície ale aj klasickej hudby, či avant-gardy.
Hoci sa obe aktívne venujú hudbe, už počas rokov, kedy sa ich cesty mierne rozišli, si každá našla to svoje, čo ju napĺňa a čomu sa venuje intenzívnejšie. Ingrid je zameraná najmä na samotnú hru na nástroji a umenie improvizácie, no o nič menej kvalitné sú jej kompozície na viacerých autorských albumoch. Svoje hráčske schopnosti zveľaďovala už na bostonskej Berklee College of Music. Christine svoj magisterský titul v ,,jazz performance‘‘ získala na McGill Unverzite v Montreali, no silná vášeň ku komponovaniu ju sprevádzala už od počiatkov jej kariéry. Jedno z prvých ,,nakopnutí’’ bolo pre obe získanie ceny Juno Award v roku 2016 za najlepší mainstreamový jazzový album, ktorým bol Ingridin debutový album ,,Vernal Fields’’ (1995,Enja Records), na ktorom prispela svojimi kompozíciami aj Christine.
Ja som ako prvú spoznala Ingrid, práve vďaka jej dlhoročnému pôsobeniu v chýrnom Maria Schneider Orchestra. Už len to, že doň bola obsadená spolu s ďalšími skvelými hudobníkmi, hovorí samo za seba. S Mariou Schneider sú veľmi ľudsky aj umelecky prepojené. ,,Maria je rozprávačka príbehov a to je pre mňa vždy veľká vec v hudbe,‘‘ hovorí Ingrid. ,,Mňa nepriťahujú predvádzačské typy ľudí, ktorí ti len šplechnú hudbu do tváre, alebo sa snažia zaujať hraním v štýle: vyššie, hlasnejšie, rýchlejšie. Mariina hudba má tak veľa neskutočných premien osobností a charakterov, ktoré sa, verím tomu, vzťahujú priamo k príbehu. A ja zbožnujem čítať a písať príbehy. Keby som nebola jazzovou hudobníčkou, bola by som pravdepodobne nejakou spisovateľkou.’‘
Sólo Ingrid Jensen (od 03:00 min)
Jazzový svet obohatila o niekoľko vysoko hodnotený albumov: ,,At sea‘‘ (ArtistShare,2006), spoluautorský album s klávesistom Jasonom Milesom ,,Kind of new‘‘ (Whaling City Sound, 2015) a ďalšie. Nádherný je aj jej najnovší ,,Invisible sound‘‘ (Whirlwind, 2018) - venovaný významnému trubkárovi Kenny Wheelerovi, ktorý je veľkou inšpiráciou pre obe sestry ako skladateľ a pre Ingrid špeciálne ako trubkár s jeho charakteristickým tónom.
Treba spomenúť aj album ,,Flurry’’ (ArtistShare 2007) zaujímavého projektu ,,Nordic Connect‘‘ označovaný ako ,,veľmi súdržný s hlboko krásnymi skladbami’’, kde hrá Ingrid po boku Christine a bicistu Jona Wikana, ku ktorým sa pridala švédska klaviristka Maggi Olin a basista Mattias Welin. Spája ich všetkých práve pôvod zo severných krajín.
Ingrid je originálnym hlasom na scéne. Jej predstavotvorný prístup k improvizácií, prelínajúci sa mix hudobných vplyvov, jej tak očarujúco zamatový a vo výškach brilantný zvuk trúbky a technická vypracovanosť tvoria kombináciu, ktorá vnímavého poslucháča určite zaujme a umelecky obohatí .
Podobne je to u Christine, ktorej originálna improvizácia a tón krásne splývajú a dopĺňajú sa s tým sestriným. Je to krásne počuť práve na ich novom albume ,,Insolitude’’, či už v magicky skomponovaných témach, kde sa saxofónovo - trubkové melódie rozbiehajú z priezračného unisona do vibrujúcich súzvukov alebo v sólach a voľnejšich plochách, kde naozaj neskutočne funguje telepatia medzi nimi, práve aj na hudobnej úrovni. Je jednoducho počuť, že sú si blízke, vnímajú sa a reagujú jedna na druhú.
Viac o nahrávaní albumu ,,Insolitude''
Christine založila a vedie vlastný orchester: ,,Christine Jensen Jazz Orchestra'', s ktorým nahrala 2 albumy: ,,Treelines‘‘ (2010) a ,,Habitat‘‘ (2013). Posledný ,,Habitat’’ je už vyspelejším albumom, za ktorý taktiež získala v roku 2014 ocenenie Juno awards. Zvuk skladieb pripomínajúci raz melancholickú lyrickosť Kennyho Wheelera, či radostnú živosť Marie Schneider alebo Gil Evansovské bohaté zvukovo-farebné odtiene.
,,Zdá sa, akoby si skladanie vybralo mňa a stalo sa mojou vášňou a prostriedkom na vyjadrenie samej seba. Môj skladateľský vývoj bol pevný od začiatku, čo ma možno odlišuje od veľa hudobníkov mojej generácie, ktorí sa najprv vhodili naplno hrania, a neskôr sa dostali ku kompozícií. Mala som naozaj šťastie, pretože skladanie mi dáva možnosť neustáleho dlhodobého rastu, pokým v improvizácií môžem ovládnuť daný moment. Kombinovanie týchto dvoch elementov je krásou bytia súčasným jazzovým umlecom,’‘ hovorí Christine.
Verím, že ak ste tieto dve jazzwomanky nepoznali, radi ich spoznáte a vypočujete si ich hudbu.
Otváram s nimi moju rubriku ,,Women in jazz'' alebo ,,Ženy v jazze'', ktorou sa budem snažiť priblížiť milovníkom (nielen) jazzovej hudby tvorbu a pôsobenie talentovaných a inšpiratívnych hudobníčiek na domácej a zahraničnej jazzovej scéne.
Zdroj: www.allaboutjazz.com, www.thestar.com, www.jazzviews.net, www.christinejensenmusic.com
Lenka Molčányiová
