Snažiť sa napasovať Reginu Carter do jediného hudobného žánru je zbytočné. Táto skvelá americká huslistka rada objavuje a prezentuje výnimočnú silu svojho nástroja skrz rôzne štýly ako jazz, R&B, latin, blues, country, pop či africkú tradičnú alebo klasickú hudbu. Má za sebou mnoho úspešných spoluprác a odohraných prestížnych festivalov. Spolu so známym klaviristom Kenny Barronom nahrali album ,,Freefall‘‘ nominovaný na cenu Grammy v roku 2002.
Regina Carter je celosvetovo uznávaná za jej majstrovstvo, s ktorým ovláda svoj nástroj a vášeň, s ktorou sa púšťa do objavovania a rozširovania možností tohto nástroja a jeho zvukov. V roku 2018 bola vymenovaná za umeleckú vedúcu ,,Performing Arts All-Female Jazz Residency’’ v New Jersey – jedinečný letný program pre ašpirujúce jazzové profesionálne hráčky. V decembri toho roku bola tiež nominovaná na cenu Grammy Awards kategórií ,, Best Improvised Solo’’ za jej sólo v skladbe ,,Some of that sunshine‘‘, ktorá je titulnou skladbou albumu speváčky Karrin Allyson. Momentálne je vyučujúcou na ,,Manhattan School of Music‘‘ a v minulosti pôsobila ako lektorka na rôznych školách a inštitútoch.
Narodená v americkom Detroite sa Carter začala učiť hre na husle keď mala len štyri roky pomocou metódy ,,Suzuki‘‘. Po strednej technickej škole začala navštevovať ,,New England Conservatory of Music‘‘ a jazzu sa vzdelávala na ,,Oakland University v Michigane‘‘. K štúdiu jazzu ju inšpirovala najmä hra jazzových huslistov ako Noel Pointer, Ray Nance či Eddie South. Carter si väčšiu pozornosť publika získala vďaka zoskupeniu ,,Straight Ahead‘‘, čisto ženský jazzový kvintet, ktorý práve nedávno oslávil opätovné stretnutie po mnohých rokoch na ,,Detroit Jazz Festival‘‘. Počas šiestich rokov jej kariéry taktiež nahrávala a koncertovala spolu s ,,The String Trio of New York’’. Jej veľkým osobným úspechom bolo získanie prestížneho ocenenia v roku 2018 v podobe grantu ,,Doris Duke Award‘‘, ktorý vybraným umelcom podporuje ich umeleckú činnosť a život ako taký vrámci dosahovania rôznych cieľov.
V roku 1995 vydala Carter po nej pomenovaný sólo debutový album pod hlavičkou Atlantic Records. Nasledovali ďalšie tri albumy v krátkych intervaloch: ,,Something for Grace‘‘ (1997), ,,Rhythms of the Heart‘‘ (1999), a ,,Motor City Moments‘‘ (2000), všetky z dielne vydavateľstva Verve.
Regina Carter ako klasicky vyučená jazzová huslistka je jednou z tých pár ,,vyvolených‘‘, ktorí dostali výnimočnú príležitosť odohrať koncert na legendárne, ručne vyrobené husle z roku 1743 z dielne talianskeho konštruktéra Giuseppe Guarneriho, a ktoré boli obľúbenými husľami práve virtuóza Paganiniho. Pred svetom strážia dôkladne tento historický poklad s prezývkou ,,Il cannone/The Cannon‘‘ v Janove, kde ich Paganini zanechal a len výnimočne sa dostane do rúk nejakým hráčom. Pre Carter to bol obrovský zážitok a veľká česť, že bola oslovená odhrať práve na tomto nástroji koncert venovaný udalostiam z 11. Septembra 2001, ktorý sa konal v Janove a Carter si svojim vystúpením získala divácku ,,standing ovation‘‘ a pozvanie na nahratie jej nasledujúceho albumu na týchto historických husliach. Spolu s jej newyorskou jazzovou kapelou nahrali album s názvom ,,Paganini: After a dream‘‘ (Verve, 2003). Ďalší počin pod hlavičkou rovnakého vydavateľstva bola nahrávka ,,I’ll Be Seeing You: A Sentimental Journey’’ (2006), ktorá sa stala silnou a srdečnou výpoveďou venovanou jej mame. Spojenie s rodinou, vlastnou históriou a tradíciami pokračovalo na nahrávke ,,Reverse Thread‘‘ (E1 Music, 2010) a ,,Southern Comfort‘‘ (Sony Masterworks, 2014). K jej nedávnej tvorbe patrí album ,,Ella: Accentuate the Positive‘‘ (OKeh, 2017)’’, ktorý oslavuje krásnu hudbu a inšpiratívneho ducha jazzovej speváckej legendy Elly Fitzgerald.
Okrem jej deviatich albumov ako líderka projektov, môžeme Carter počuť na množstve nahrávok v spolupráci s rôznymi výnimočnými umelcami, spomedzi ktorých to je spomínaný Kenny Barron a ich spoločný album ,,Freefall’’ nominovaný na cenu Grammy, či tentokrát víťazný album s cenou grammy za najlepší latin jazz album roku 2005 s názvom ,, Listen Here!‘‘ Eddie Palmieriho.
Carter vystupovala so svojimi zoskupeniami na mnohých prestížnych jazzových festivaloch ako North Sea Jazz, Montreux, Monterey, Detroit, Atlanta, Bern či Newport Jazz Festival. Spolupracovala taktiež so symfonickými orchestrami v USA. Jedným z tých výnimočných vystúpení bola jej účasť na ,,All-Star Global Concert’’ v kubánskej Havane venovaný tradične Medzinárdonému dňu jazzu v roku 2017. (International Jazz Day).
Na záver ktátky citát k improvizácií a kreativite z interview zo stránky christianhowes.com
,,Možno nezahráš enormné množstvo nôt v sóle. Možno nezahráš tak rýchlo ako ten druhý. Možno nehráš tak ,,coolovo’’ako on. Buď avšak sám sebou, hraj čo hráš. To, čo zvyčajne ja hrám je veľmi jednoduché, ale ak som výnimočná a snažím sa, aby hudba vychádzala skrze mňa a aby bola prepojená s duchom, potom je to dobre.’’
Lenka Molčányiová
Zdroj: www.reginacarter.com
Titulná fotografia: Jim Levitt
