Česko-slovenský projekt Zorba Že Ja Buddha prichádza s novinkou. Album Organ Chaos prináša divoký let a terapiu zároveň

Azda u každého interpreta na svete by sa vrámci jeho osobného pestrého zoznamu motivácií tvoriť umenie našla aj ambícia previesť poslucháča jeho vlastným vnútrom. Projektu Zorba Ze Ja Buddha sa to však darí nevídaným spôsobom a v ohromujúcej miere. Čerstvo vydaný album ,,Organ Chaos" je divokým letom a terapiou zároveň.

Ashley Abrman a jej zostava boli pri tvorbe albumu tentokrát, čo do počtu trackov, štedrejší ako tomu bolo v prípade ich debutového diela Rosedout Lambada. Treba však ihneď podotknúť, že nejde o princíp kvantity na úkor kvality. Novinka Organ Chaos celkovo obsahuje 19 skladieb, na ktoré možno nahliadať dvojakou optikou. Fungujú totiž aj ako samostatné kontrastné elementy nabité mnohorakým obsahom, zároveň však pri koncentrovanom posluchu celého albumu od začiatku do konca poslucháčovi neunikne autorov cit pre dramaturgiu diela. Vďaka nemu sa po vypočutí všetkých na husto aranžovaných skladieb,v ktorých sú striedania metra, nálady aj nástrojového obsadenia bežnými vyjadrovacími prostriedkami, adresát necíti prejedený, ale práve naopak, emocionálne pozdvihnutý, odľahčený a esteticky zadosťučinený.

Poslucháč nadobúda dojem, že sa stáva svedkom plynúceho príbehu, počas ktorého ho Zorba v nepravidelných intervaloch posiela na cestu do vesmíru a zase sťahuje naspäť na zem. Étericky pôsobiacu spoveď strieda prísny groove, pocit beztiaže zase tlak špinavej ulice vo veľkomeste. Až by sa dalo povedať, že naprosto reflektuje realitu okolo nás vo svojej absolútnej komplexnosti, ba čo viac, neštíti sa pri tom do svojho kompozičného jazyku aplikovať aj akýsi skrytý humor a nadhľad.

Farbami zvukov jednotlívych nástrojov sa pri tvorbe Organ Chaosu taktiež nešetrilo, či už ide o remeselnú schopnosť inštrumentalistov pristúpiť k svojmu nástroju experimentálne, alebo o aplikáciu rôznych expresívnych estetických prvkov, efektov, elektroniky, scratchov a podobne. Punc dokonalosti celému výtvoru dodáva mimoriadna hráčska skúsenosť a profesionalita jednotlivých členov zostavy (a rovnako aj zaujímavých hostí), ako aj nevšedný, originálny a autentický Ashleyn spev a rap. Čo sa týka textov, tie oplývajú koloritom priamo úmerným invencii a fantázii ich autorky. Aby toho nebolo málo, zatiaľ čo niektoré sú napísané v angličtine, u iných zase poslucháč natrafí na kombinovanú, pre Ashley tak typickú, sympatickú "čechoslovenčinu".

Zorba dokáže aj skúseného poslucháča oklamať v otázke, odkiaľ vlastne tento výnimočný projekt pochádza. Nie je totiž možné túto skupinu kreatívnych umelcov prirovnať k žiadnemu telesu pôsobiacemu na domácej česko-slovenskej hudobnej scéne. Exotika a šamanizmus vzbudzujú dojem, že ide o tvorbu z pera svetových afro-amerických hudobníkov, čo však neznamená, že v ich prostredí by bola považovaná za neoriginálnu, nezaujímavú, alebo tuctovú napodobeninu. Akurát ťažko predpokladať, že sa jedná o projekt z tuzemska, keď si človek v niektorých momentoch nie je istý ani tým, či ide o hudbu z tejto planéty.

Na záver mi zostáva už len nadšene skonštatovať, že bezohľadu na to, či chcete liečiť svoje vnútro, vylúčiť si konskú dávku oxytocínu, alebo len hádzať samým sebou do podmanivého groovu, ktorý sa vám zaryje pod kožu, Zorba Že Ja Buddha je pre vás určite to pravé orechové. 

Erik Kadlíček