Je za nami 46. ročník Bratislavských Jazzových Dní a veľa pestrej slovenskej aj zahraničnej hudby. Koncerty sa tentokrát uskutočnili v Refinery Gallery, ktorú zaplnilo početné publikum aj napriek pretrvávajúcej pandémii a obmedzujúcim opatreniam. V prvý piatkový večer zahviezdili Avishai Cohen Trio so skvelou bubeníčkou Roni Kaspi, francúzska speváčka Nicolle Bertault s kapelou a domáce duo Kristin Lash & Jacob Grey. Viac sa dočítate v našej reportáži, ktorú dopĺňajú fotografie Viktora Hlavatoviča.
Po minuloročnej covidovej pauze sa džezáky opäť vrátili do života, hoci v o niečo skromnejšej podobe. Namiesto tradičných štyroch zoskupení vystúpili za jeden večer len tri a prehliadka finalistov Pódia mladých talentov sa konala v iný deň aj na inom mieste. Na rozdiel od Incheby ponúka totiž Refinery Gallery komornejší priestor, čo len prispelo k pohodovej a akosi intímnejšej atmosfére v koncertnej sále.
Práve tú intímnosť dokonale reprezentovali Kristin Lash & Jacob Grey, ktorí otvorili tohtoročný festival ako víťazi Pódia mladých talentov z roku 2019. S nadhľadom, pôvabom, citlivou interpretáciou a zaujímavými aranžmánmi vyčarovali v sále až zimomriavkové momenty. Aj v dvojici dokázali priestor vyplniť svojim krásne zladeným zvukom a piesňami z ich čerstvo vydaného albumu „Blossom Of Your World“, ako aj z úspešného debutu „Sleepin‘ With The Lights On“. Široký rozsah a rôzne farby hlasu ukázala speváčka Kristína Mihaľová v skladbe „The Peacocks“, ktorá je, ako Kristin sama povedala, jednou z najkrajších jazzových balád. Vynikajúci gitarista Jakub Šedivý sa pohral s reharmonizáciou piesne a spoločne s Kristin ju krásne dynamicky vystavali. Koncert sa niesol skôr v znamení pomalších autorských piesní ako „Cry“ či „Passing Truth“. Oživením však bola ich originálna verzia jazzového štandardu „Cherokee“, v ktorej zaznelo aj Mihaľovej vokálne sólo a popri anglických textoch sa objavila aj slovenská pieseň „Čakám“ z ich prvého albumu.
Keďže sa štýlovo so svojou vlastnou tvorbou pohybujú skôr na poli popovej hudby, Kristína potešila na záver jazzových fanúšikov správou, že spolu s Jakubom plánujú vydať ortodoxne jazzový album. V rozhovore so mnou vysvetľuje: „Už aj s tým prvým albumom nás veľa ľudí spájalo s ortodoxným jazzom, tak som na tú nôtu zavtipkovala, že teda konečne bude ten „ortodoxný“ album, pretože prvý ani druhý album nie sú vôbec jazzové, možno len v niektorých prvkoch. Radi by sme však spravili aj niečo jazzovejšie.“
Komornú atmosféru na pódiu vystriedali energické groovy s francúzskou eleganciou v podaní speváčky Camille Bertault a jej kapely. So svojim charizmatickým prejavom a angličtinou s milým akcentom si rýchlo získala sympatie publika. Počas koncertu nám Bertault predstavila skladby zo svojho najnovšieho albumu „Le Tigre“, na ktorom sa významne autorsky podieľala. Mohli sme počuť ako krásne pracuje so samotným francúzskym jazykom, melódiou reči, frázovaním a hlbokými či vtipnými textami. Každá skladba sa niesla v inej nálade a rytme, vďaka čomu bolo vystúpenie celkom dynamické. Okrem technickej bravúrnosti a veľmi príjemnej farby hlasu Bertault ma zaujal kontrabasista Christophe Minck s výrazným hutným zvukom a skvelým prejavom. Popri hraní spieval aj vokály a druhé hlasy a využíval tiež basový syntetizátor, ktorý sa hodil do moderných groovov v skladbách: „Voyage En Haiku“, inšpirovanej japonskou formou poézie v nepravidelnom metre a „Todolist“, ktorý Bertault sama nazvala „punk-crazy to do list song“. Okrem tejto poslednej zazneli na koncerte aj ďalšie skladby v angličtine ako „Dream Dream“ s hravým vokálnym sólom a „There Is A Bird“, ktorá je inšpirovaná básňou Charlesa Bukowského: Blue Bird. Bertault sa v nej predstavila aj ako klaviristka. Tú zvučnú francúzštinu a jemné „piafovské“ vibráto sme mohli počuť v piesni „Je vieillis“ venovanej nepríjemnostiam starnutia či titulnej skladbe albumu „Le Tigre“, ktorá v sprievode tanečného afro-latin rytmu hovorí o ilúzii. Bertault na koncerte sprevádzali aj klavirista Fady Farah a bubeník a perkusionista Minino Garay.
Ako posledný vystúpil kontrabasista Avishai Cohen, ktorý bol jedným z headlinerov tohtoročného festivalu. Pódium zdieľal s dvoma vynikajúcimi hudobníkmi: klaviristom Elchinom Shirinovom pôvodom z Azerbajdžanu a mladou, mimoriadne schopnou bubeníčkou z Izraela Roni Kaspi. Avishai sa objavil na Slovensku už niekoľkokrát s rôznymi projektami, no tentokrát som ho mohla vidieť veľmi zblízka. Užívala som si krásne momenty v ich vzájomnej interakcii, skvelých sólach a rytmicky náročných témach s izraelskou melodikou, ktoré som si pracovne označila za „typické avishaioviny“. Verný fanúšik učtie vie, čo si pod tým predstaviť. Tlak a napätie eskalujúce v nepravidelných a nepárnych metrách, stoptimy, unisono vyhrávky a k tomu ešte poriadny bubenícky „náklad“. Vo vytržení boli diváci nielen zo šialene dobrého sóla bubeníčky Roni, ale aj z Avishaiových melodických a polyrytmických improvizácií, perkusívneho hrania na kontrabas, aj so sláčikom. Nezaostával za nimi ani klavirista Elchin, ktorý ukázal nielen svoje technické majstrovstvo, ale aj hravosť a drive. Dobre sa sledovali aj improvizačné striedačky medzi klavírom a kontrabasom, ktoré boli rovnako zábavné pre samotných hráčov a pútavé pre divákov.
Avishai sa publiku počas koncertu veľmi neprihováral, okrem predstavenie spoluhráčov. Na záver však potešil svojich verných poslucháčov prídavkom - skladbou "Remebering" z albumu "At Home" z roku 2009. Krásne a s nostalgickou emóciou tak trio uzavrelo prvý večer Bratislavských Jazzových Dní.
Lenka Molčáyniová
Fotografie: Viktor Hlavatovič
