Christian Scott aTunde Adjuah opäť predstavil nové obzory: Vydáva album Ancestral Recall
Trubkár Christian Scott aTunde Adjuah sa už viac ako desaťročie aktívne vo svojej hudbe vyjadruje ku politickým témam, rasizmu a histórii amerických černochov. Dokonca ešte predtým, ako sa sociálne siete stali nosným médiom, Christian používal svoj hlas na to, aby hlásal spoločenskú zmenu. So svojim najnovším albumom Ancestral Recall (v preklade pripomenutie predkov) nadväzuje na podobnú tematiku, pričom sa v niektorých skladbách objavuje aj básnik Saul Williams, ktorý sa pohybuje medzi recitáciou svojej poézie a rapom v štýle Mos Defa.
Christian Scott aTunde Adjuah čerpá vo svojej tvorbe zo svojich vlastných spomienok na detstvo v neworleánskej štvrti Upper Ninth Ward a zo štúdia histórie rasovej otázky v Spojených štátoch. Jeho hudba kombinuje dedičstvo jazzovej hudby a novú, súčasnú víziu americkej spoločnosti.
Z tohto hľadiska predstavuje album “Ancestral Recall” prirodzené pokračovanie v dlhej línii ambicióznej trubkárovej práce. A hoci možno nie je tým najkontroverznejším počinom (na ktoré sme u Christiana Scotta aTunde Adjuaha do uričtej miery zvyknutí), ponúka niečo nové - v kľúčových momentoch albumu sa v hudbe objavia verše básnika Saula Williamsa, ktorý kombinuje imaginatívnu poéziu na pomedzí recitácie a rapu, v štýle pripomínajúcom Yasiina Beya (známejší pod menom Mos Def).
Hlavným cieľom Scotta pri tvorbe albumu “Ancestral Recall” bolo pripomenúť svojim poslucháčom, že hudobné tradície založené na rytme, typické pre africkú a indiánsku hudbu, majú rovnakú šírku, úroveň a komplexnosť, ako tie primárne postavené na harmónii. Objavujú sa tu rytmy západnej Afriky, Karibiku a New Orleans, z éry pred Kolumbusom, 19. storočia aj súčasnosti.
Prvá skladba “Her Arrival” začína skupinou perkusionistov, hrajúcich na malých bubnoch a postupne sa zosilňujúcimi hlasmi. Znie to ako scéna z ulice a tento charakter naznačuje koncepciu celého albumu. V polovici albumu začína skladba “Overcomer” silným beatom bicích, ktorý ale už v prvej časti piesne zaniká a nahradí ho ticho - postupne sa pridávajú harmonizujúce hlasy, cajon a o chvíľu nastúpi Scottova trubka. Začína ako šepot a postupne rastie, pričom sa pohybuje medzi Armstrongovským bluesom a ostrými výkrikmi Hugha Masekelu.
Christian Scott aTunde Adjuah nie je typickým študovaným trubkárom, v jeho hre sa objavuje drsná neworleánska tradícia aj tradícia bebopu. Hrá menej nôt ako ostatní trubkári súčasnosti, aj vďaka čomu je jeho prejav o to majestátnejší. Kráča svojou vlastnou cestou a zatiaľ veľmi úspešne - sústavne predstavuje nové obzory.
Zdroj: nytimes.com
Autor: Martin Uherek
Foto: Jack Vartoogian/Getty Images