Dmitrij Golovanov: Litovský jazz bol vždy odvážny a hľadajúci

Dmitrij Golovanov: Litovský jazz bol vždy odvážny a hľadajúci
Peter Motyčka

Hybnou silou akýchkoľvek smerovaní sú zapálené osobnosti a inak tomu nebýva ani v jazze. Keď som minulý rok strávil niekoľko dní na festivale Vilnius Mama Jazz v litovskej metropole, neustále som narážal na nenápadného chlapíka v okuliaroch: sebavedomo sa pohyboval medzi hudobníkmi (s pioniermi komunikoval takmer rovnocenne a mladí mu vzdávali náležitú úctu), bol večne zaneprázdnený, pendloval medzi festivalovým dianím a klubom Jazz Cellar 11…

 

Klavirista Dmitrij Golovanov (ročník 1983) absolvoval Litovskú hudobnú a divadelnú akadémiu, kde dnes pedagogicky pôsobí a tiež sa vzdelával na Hudobnej akadémii F. Mendelssohna v Lipsku. Už jeho prvé kompozičné pokusy sprevádzali úspechy (Grand Prix v rámci súťaže Vilnius Jazz Young Power, cena na European Jazz Competition v Rotterdame). Nasledovala spolupráca so saxofonistom a priekopníkom avantgardnejších smerovaní Liudasom Mockūnasom či s medzinárodnými formáciami Tree Stones, Beat Freisen Spelunkenorkester alebo Swilit. Novozvolený prezident Litovskej jazzovej federácie a dramaturg klubu Jazz Cellar 11 je tiež členom progresívneho tria Infiltrators, Veronika ChiChi Quartet (vedeného manželkou a speváčkou Veronikou Čičinskaité) a viacerých tandemových projektov (s perkusionistom Arkadijom Gotesmanon či so saxofonistom Janom Maksimowiczom).

 

Litovský jazz je v strednej Európe pomerne neznámy a tvoju tvorbu, ako aj hudbu tvojich kolegov, poznám len prostredníctvom samplerov, ktoré pravidelne vydáva Litovská jazzová federácia. Pozoroval som však, ako si sa posúval od mainstreamu k experimentálnejším polohám, napríklad v rámci NuClear Trio…

Vlastne ani neviem, ako som k tak rôznorodým veciam dospel. V každom prípade sa rád pohybujem na mnohých miestach a hrám rozličné veci. Miloval som mainstream a bebop, rovnako ma tiež fascinuje prejavovať sa v experimentálnejších a otvorenejších sférach. Jedno druhému vonkoncom neprekáža. Hrávam v akustickom jazzovom kvartete a zároveň mám trio alebo sólový projekt s elektronikou a samplingom. V istom zmysle som akoby postihnutý všetkým, čo sa odohráva naokolo. Len čo sa ráno prebudím, začnem premýšľať, do čoho sa pust. A možno ani tak nezáleží, čo to konkrétne bude, podstatné je, aby to bolo stále lepšie, aby som istým spôsobom napredoval.

 

 

Si dramaturgom jediného vilniuského jazzového klubu, aktívnym hudobníkom, učíš na Akadémii... Ako to zvládaš?

Určite mi to ukrajuje množstvo času a energie, ale takto o tom nepremýšľam. Moja práca je jednoducho mojím hobby a celé sa to prelína. Aj tam prenášam svoje nastavenie robiť veci stále lepšie. Predošlé vedenie klubu to nemalo ako prioritu a mnohé veci fungovali viacmenej samospádom. Napriek tomu ma oslovili: „Hej, ty sa tu objavuješ takmer každý večer – nechcel by si nám pomáhať s propagáciou či odporúčaním umelcov?A tak som sa dostal k dramaturgii. Pokračujem v tom, čo ma baví a navyše za to dostávam aj nejaké peniaze. Hudba je celý môj život, teda okrem chvíľ, ktoré trávim so svojou rodinou. Potrebujem však rôznorodosť: milujem učenie, milujem hranie, milujem organizovanie koncertov a všetky tieto zložky dokopy.

 

Je možné zostavovať program klubu a nepreferovať vlastné projekty?

Hoci som aktívny v rámci viacerých zoskupení, svoje koncerty do programu nepridávam. To však neznamená, že sa tam neobjavujem. Fungujem skôr ako poistka: pokiaľ vypadnú účinkujúci, snažím sa narýchlo zaplátať dieru a prinesiem nejaký zo svojich projektov. Samozrejme, vtedy zväčša hrávame bez nároku na honorár a skôr sa to zvrhne na jamsession. V nijakom prípade to nie je o peniazoch.

 

 

Ako plánuješ dramaturgiu, čo sa týka pomeru medzi domácimi hudobníkmi a zahraničnými hosťami?

Snažím sa, aby to bolo približne na polovicu. Pred koronou navštevovalo Vilnius množstvo turistov a návštevnosť bola samozrejme lepšia. Viacmenej sme jediný regulárny jazzový klub v Litve: máme aj iné miesta, kde sa hráva jazz, ale len v kombinácii s inými žánrami. Mojím snom je prezentovať viac prvoligových hudobníkov zo zahraničia, ale uvidíme, ako sa to podarí. Je to náročné nielen finančne, ale nazdávam sa, že je to najlepší spôsob ako ukázať mladým, čo sa hrá vo svete. Nie vždy to však padá na úrodnú pôdu: pred niekoľkými dňami sme tu napríklad mali vynikajúce nórske Espen Berg Trio, ktoré hráva po celom svete a nemali sme vypredané.

 

Aké mávate vstupné?

Bežne okolo 15 €, na lepšie koncerty okolo 20 . Klub Jazz Cellar 11 funguje nejakých 6-7 rokov. Predchádzajúce pokusy o jazzový klub v hlavnom meste vydržali najviac polovicu tohto času. Aj riaditeľka festivalu Vilnius Mama Jazz, Judita Bartoševičienė, kedysi prevádzkovala klub. Dobre si na to spomínam: mal som 18-19 rokov a sedával tam každý večer. Vedela o mne, že som hudobník a púšťala ma tam, pretože vedela, že to potrebujem. Prakticky som tam strávil celú vysokú školu – vlastne ten klub bol mojou školou. Práve toto je dôležité pre jazzovú komunitu: mať takéto miesta, kde ľudia nielen prichádzajú, ale kde aj prežívajú a zažívajú mnohé veci.

 

 

Strávil som vo Vilniuse niekoľko dní a pokiaľ som sledoval vašich jazzmanov, neboja sa ísť ktorýmkoľvek smerom, mnohí zašli takmer do hraničných polôh. V každom prípade sa neuzatvárajú, naopak sú otvorení novým vplyvom. V tomto badám rozdiel medzi litovskou a slovenskou jazzovou scénou…

Máš pravdu, ale zároveň musím dodať, že túto odvahu sme istým spôsobom zdedili. Tunajší hudobníci si veľmi dobre uvedomujú históriu litovskej scény, ktorá bola vždy odvážna a hľadajúca. Vezmi si Čekasina, Ganelina a Tarasova – oni to celé naštartovali, pričom svojou hudbou len minimálne vzhliadali k tradícii. Vždy boli akoby o krok vpred. Nedá sa však povedať, že sem priniesli free jazz: bolo to čosi odlišné, akási zvláštna sorta voľného hrania. Tvorivou bola ich hudba, ako aj samotný prístup k nej. A práve títo ľudia tu položili základy, aj čo sa týka jazzového školstva. Všetci sme viacmenej ich žiakmi a to sa odráža aj v našej hudbe, keďže nám tieto zásady vštepovali odmalička. Priamym Čekasinovým učeníkom je napríklad Liudas Mockūnas, jedna z najvýznamnejších a najotvorenejších osobností súčasnej litovskej scény. Vyučuje na tunajšej Akadémii, vedie hnutie Improdimensions, čo je vlastne séria koncertov, prevádzkuje bigband, v ktorom mladí hudobníci nabera skúsenosti. A celé je to prepojené s Hudobnou akadémiou, kde obaja vyučujeme.

 

Liudasa Mockūnasa registrujem vďaka tomu, že sa mi v rámci jazzahead! dostali do rúk jeho albumy vydané NoBusiness Records: The Vilnius Explosion s Matsom Gustafssonom, duetá s Marcom Ducretom („Silent Vociferation“) alebo s Ryoji Hojitom („Vacation Music“). A samozrejme projekt Mockūno NuClear „Drop It“, na ktorom som prvýkrát zaregistroval tvoje meno...

Som prekvapený, že poznáš jeho nahrávky. Je to skutočne otvorená hudba, čo je dôsledok spomínanej línie Čekasin, Ganelin, Tarasov, Mockūnas… Vďaka týmto osobnostiam ostáva litovská jazzová scéna svojbytná a životodarná. Snáď to bolo počuť aj na koncertoch mladých kapiel v rámci showcases.

 

 

Aká je litovská jazzová scéna v porovnaní so susednými krajinami?

Čo sa týka jazzu, slušný kredit má estónska scéna, hoci tá sa viac orientuje na Škandináviu.

 

Chcem sa opýtať na Litovskú jazzovú federáciu, ktorej aktivity badať na veľkých medzinárodných podujatiach ako MIDEM či jazzahead! – napríklad prostredníctvom spomínaných samplerov.

Federácia funguje takmer 15 rokov a nedávno som sa stal jej súčasťou. Prakticky to znamená účasť na veľtrhu jazzahead! v Brémach, šírenie povedomia o litovskom jazze a nadväzovanie kontaktov či spoluprác. Viacmenej som sa k tomu dostal náhodne, keďže nikomu z predošlých činovníkov sa na podobné podujatia chodiť nechcelo. Mám síce dosť vlastných aktivít, ale nechal som sa nahovoriť. Aby som vlastne povedal pravdu, tak ma na poslednom zasadnutí zvolili za prezidenta Litovskej jazzovej federácie. V tíme sme štyria a snažíme sa pre jazz čosi urobiť. Je to však beh na dlhé trate. Máme nejaké peniaze od štátu, aby sme istým spôsobom zviditeľňovali litovský jazz, napríklad cez samplery s ukážkami novej tvorby.

 

 

Samplerom „Jazz From Lithuania“ vďačím za mnoho, pretože vďaka nim som získal prehľad o jazzovom dianí u vás. Aj na Slovensku sme sa o čosi podobné pokúsili, ale nie je vôľa…

Mám radosť, že plnia svoj účel. V najbližšej dobe by sme chceli venovať viac času a energie (a snáď aj peňazí, ak budú…) do edukácie a práce s mladými hudobníkmi. Práve toto vnímam ako najväčšiu výzvu. Ukázať im nielen technické veci, ale tiež ako sa správať v rámci hudobného biznisu, ako prezentovať svoju hudbu na medzinárodných podujatiach a podobne.

 

Toto je dôležitý aspekt: ukázať mladým nielen ako hrať, ale tiež ako prežiť v umeleckom svete.

Presne tak. Preto sme si to aj určili ako hlavnú agendu pre najbližšie obdobie. Máme už niekoľko nápadov, hoci teraz sme trochu spomalili kvôli prípravám na Brémy, ale pustíme sa do toho čo najskôr. Tiež máme rozbehnuté spolupráce s jazzovými federáciami iných európskych krajín. Ale najdôležitejšie sú kontakty: napríklad práve na Vilnius Mama Jazz, kde v rámci showcases prezentujeme mladé kapely delegátom, akými sú dramaturgovia z Ronnie Scott's Jazz Clubu, z mníchovského klubu Unterfahrt, budapeštianskeho Opus Jazz Club, Trondheim Jazzfestivalu, Gărâna Jazzfestivalu a podobne. Snažíme sa s týmito ľuďmi nadviazať kontakt a snáď aj spoluprácu. Pokiaľ chceme dostať litovský jazz za hranice, lepšiu cestu v súčasnosti nevidím. Potrebujeme prepojiť našich hudobníkov so svetom. Nebudeme to však robiť za nich, skôr im ponúkame možnosť stretnúť sa so správnymi ľuďmi a ostatné už stojí na ich vlastnej iniciatíve. Just connecting people…

 

Ďakujem za rozhovor!

Autor: Peter Motyčka

 

Galéria

Dmitrij Golovanov: Litovský jazz bol vždy odvážny a hľadajúci
Dmitrij Golovanov: Litovský jazz bol vždy odvážny a hľadajúci
Dmitrij Golovanov: Litovský jazz bol vždy odvážny a hľadajúci

 

 

Ďalšie články

Mladá (elektronická?) litovská scéna na Vilnius Mama Jazz
Aký je mladý litovský jazz? Predstavitelia strednej generácie to snáď mali o čosi jednoduchšie,...
Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Keď som sa koncom mája poberal na jazzový festival do litovského Vilniusu, netušil som celkom, čo...
Mama má Emu a Vilnius má Mamu: unikátnu jazzovú!
Už minulý rok som začiatkom júna ospevoval festival Vilnius Mama Jazz a snáď sa nebudem opakovať....
Ukrajina zvíťazila! Na Vilnius Mama Jazz Showcase
Minulým reportom z festivalu Vilnius Mama Jazz som aspoň čiastočne priblížil dramaturgiu večerných...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...