Aký je mladý litovský jazz? Predstavitelia strednej generácie to snáď mali o čosi jednoduchšie, odvolávaním sa na legendárnych a celosvetovo známych osobností a tiež nové politické pomery, ktoré pomohli výraznému rozmachu tejto hudby s pomerne slušnou poslucháčskou základňou a množstvom domácich podujatí. Mladá generácia využíva otvorené hranice a množstvo hudobníkov odchádza na štúdiá na holandské konzervatóriá či americké hudobné inštitúcie.
Popri večerných koncertoch boli súčasťou Vilnius Mama Jazz popoludňajšie showcases – polhodinové koncerty mladých jazzových zoskupení. Boli zadarmo a slušne zaplnená sála Litovského národného divadla počas víkendových popoludní vzbudzovala obdiv nielen množstvom prítomných mladých ľudí, ale aj napríklad rodín s deťmi. Neviem si predstaviť, že by bol u nás o jazzové koncerty v takomto nezvyčajnom čase výraznejší záujem. Nuž, iný kraj, iný mrav...
Hneď úvodná kapela John’s Shower Band naznačila, že dramaturgia sa nám bude snažiť predstaviť čo najširokospektrálnejšiu ponuku litovského jazzu. No, jazzu: kvarteto ponúklo nie celkom nápaditý „heavy pop“ s nadupanou rytmikou, ktorej kraľovali figúry slapujúce basgitary. Spevák Simonas Krukonis sa štylizoval do úlohy rozhnevaného chlapáka (či mužskej verzie Amy Winehouse) a skupina „šestnástiek“, sediaca vedľa mňa, si koncert nesmierne užívala.
Nasledujúca SynthEtika potvrdila záľubu domácich jazzmanov v elektronike a tanečnej muzike. Nástup tria (Nikita Kiriuchinas – klávesové nástroje, elektronika, Artiom Zalizko – altsaxofón, klávesové nástroje, elektronika, Jonas Filmanavičius – bicie nástroje) navnadil atmosféru „Vesmírnej odysey“, ktorú narušili ťažkotonážne drum'n'bassové plochy s výpadmi saxofonistu. Do tanečného klubu určite zaujímavé, len som ľutoval, že som si nepribalil štuple do uší.
Nasledujúce tri kapely boli našťastie iného razenia. Viac-menej akustické sexteto (až na elektrickú gitaru) Laivo Troupe zaujalo nielen obsadením (Kazimieras Jušinskas – saxofóny, Kristupas Gikas – saxofóny, flauta, Simonas Kaupinis – tuba, Dominykas Norkūnas – gitara, Gediminas Stepanavičius – kontrabas, trúbka, Domantas Razmus – bicie), ale aj mixtúrou farieb a prepletajúcich sa hlasov. Komponované úseky striedajúce free pasáže ponúkali výrazný priestor pre sólistov. Osobitne ma zaujal technicky mimoriadne disponovaný tubista Simonas Kaupinis – na CD sampleri „Jazz From Lithuania 2021“ som zachytil ukážku z jeho sólového albumu „Tubism“ a bolo to fascinujúce! Vynikajúci bol aj bubeník Domantas Razmus, ktorý sa večer predtým podieľal na Jubilejnom koncerte Vladimira Čekasina.
Potešilo aj Duo Vytautas Labutis / Andrius Balachovičius, hoci mi nebolo úplne jasné prečo dramaturgia zaradila tandem litovských veteránov (v dobrom slova zmysle) medzi mladé kapely. Vytautas Labutis patrí k prvým žiakom Vladimira Čekasina a už začiatkom 80. rokov minulého storočia exceloval v zoskupení Petras Vyšniauskas Quartet. Postupne sa objavoval po boku takmer všetkých výrazných baltských hudobníkov, viedol vlastné zoskupenia, participoval v rámci domácich orchestrov (Vladimir Tarasov's Lithuanian Art Orchestra, Lithuanian Young Composers Orchestra, Kaunas Big Band). Kombinácia sopránsaxofónu s akordeónom vzbudzovala zvedavosť a od prvého tónu opantala nielen netradičnou zvukovosťou, ale aj majstrovskou prácou s výrazom a budovaním napätia. V sérii vlastných kompozícií prekvapila Labutisova práca s dychom a až nepočuteľnou dyšnosťou. Efektnou popoludňajšou bodkou bolo aj medzinárodné zoskupenie The 21st Century Quintet s arménskym saxofonistom Davitom Avetisyanom s odkazmi na folklórne korene, hoci priznávam, že ma ich vystúpenie príliš nenadchlo.
Druhý deň zahajovalo telesom The Lithuanian Youth Jazz Orchestra. Zoskupenie mladých hudobníkov je akýmsi laboratóriom, v rámci ktorého si môžu vyskúšať nielen nástrojové, ale aj kompozičné či aranžérske schopnosti. Predstavili polhodinovú suitu, ktorú tvorilo viacero kontrastných častí, postupne zvukovo narastajúcich a opakujúcich sa. Prekvapila ma cieľavedomosť a hráčska intenzita, akými uchopili pomerne komplikované textúry. Deväťčlenné zoskupenie (trojica saxofónov, flauta, trúbka, trombón, klávesové nástroje, basgitara a bicie) vedené klaviristkou a skladateľkou Austėja Marija Kimbartaitė patrilo k výraznejším momentom nedeľného popoludnia.
Zahanbiť sa nedala ani speváčka Veronika Čičinskaité so svojím Veronika ChiChi Quintet. Hneď úvodná fráza napovedala, že máme pred sebou vokalistku s nesmierne sebavedomým prejavom. Vynikajúco technicky disponovaná speváčka doslova ovládala svojich inštrumentalistov, ktorých vedie jej manžel, klavirista Dmitrij Golovanov. Séria štandardov z debutu „Singer of a 1000 faces“ potešila, no až vlastná tvorba v litovskom jazyku z nového albumu „Namai“ naznačila potenciál zoskupenia, ktorého drive poháňal fantastický bubeník Domantas Razmus ako aj farebne hrajúci perkusionista Arkadij Gotesman.
Zvyšok popoludnia odsýpal v dunivejšom elektronickom duchu. Hoci kvarteto JUZT (dvojica klávesových nástrojov, basgitara, bicie) patrí k stáliciam vilniuskej klubovej scény, ich jazztronika s množstvom syntetických ambientných zvukov s náznakmi noise ma po krátkej chvíli vyhnala zo sály. S lídrom zoskupenia, bubeníkom Tuomasom J. Räsänenom sme neskôr večer viedli debatu o smerovaní a víziách litovských jazzmanov a čerstvý absolvent Berkeley College of Music v Bostone túto otvorenosť vehementne obhajoval. Spomínanú obľubu potvrdilo aj záverečné trio (saxofóny, elektronika, bicie) Quark effect.
Autor: Peter Motyčka
Foto: facebook.com/vilniusmamajazz
