Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy

Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Peter Motyčka

Keď som sa koncom mája poberal na jazzový festival do litovského Vilniusu, netušil som celkom, čo môžem čakať. Vlastne som trochu tušil, pretože litovský jazz pre mňa nebol úplne neznámym: poznal som hudbu legendárneho tria Ganelin – Tarasov – Čekasin a niektoré z projektov predstaviteľov strednej generácie (Vytautas Labutis, Liudas Mockūnas, Dainius Pulauskas, Petras Vyšniauskas). Napriek tomu som zažil sériu (zväčša milých) prekvapení....

 

Pozvanie na Vilnius Mama Jazz nebolo náhodné a vďačím zaň spolupráci riaditeľky festivalu Judity Bartoševičiené s cenou ESPRIT. Mama Judita, ako ju oslovujú domáci, je nielen šedou eminenciou vilniuskej jazzovej scény, ale aj členkou poroty ceny za najlepší slovenský jazzový album. Mal som možnosť s pani Bartoševičiené a jej spolupracovníkmi krátko pohovoriť o stave slovenskej a litovskej jazzovej scény a nebudem tajiť, že boli dosť zarazení príklonom slovenského jazzu k mainstreamu. Litovskí jazzmani sú prevažne odvážnejšieho (miestami aj radikálnejšieho) razenia. Ale o tom neskôr...

 

 

V prvom rade ma prekvapilo, akú silnú pozíciu má jazz v tento neveľkej pobaltskej krajine. Snáď by sa patrilo aspoň niekoľko viet o tom, ako sa začiatkom 70. rokov minulého storočia zrodila litovská jazzová scéna, ktorá expandovala nielen za hranice Sovietskeho zväzu, ale aj do kapitalistického sveta. Ani jeden z jej pionierov nepochádzal z Litvy, ale táto krajina ponúkala slobodnejší rozlet pre avantgardnejšiu (či formalistickú, ako sa tomu vtedy hovorilo) tvorbu. Klavirista Vjačeslav Ganelin (1944) začal hrávať spolu s bubeníkom Vladimirom Tarasovom (1946) v priestoroch kultovej vilniuskej kaviarne Neringa a keď na koncerte v Sverdlovsku stretli podobne nonkonformne orientovaného klarinetistu/altsaxofonistu Vladimira Čekasina (1947), novátorské trio bolo na svete. Ťažko uveriť, že sa táto trojica dostala pod patronát Litovskej štátnej filharmónie a tým pádom sa začala pravidelne objavovať na festivaloch vo Varšave, v Berlíne či v Prahe. Práve tam nahrali vďaka iniciatíve Antonína Matznera rozsiahlu suitu „Ancora Da Capo“. Jej vydanie síce zakázal pražský stranícky výbor, no nahrávka nakoniec vyšla po šiestich rokoch v Supraphone a dnes je vyhľadávanou raritou.

 

 

V každom prípade: obaja Vladimirovia – Tarasov i Čekasin – na domácich festivaloch dodnes pravidelne participujú a na Vilnius Mama Jazz sa každoročne objavujú v rôznych konšteláciách. (Ganelin ešte koncom 80. rokov emigroval do Izraela a v Litve sa objavuje len sporadicky.) Nebolo tomu inak ani počas aktuálneho ročníka, počas ktorého oslavoval Čekasin 75 rokov. Jeho „SUITE FOR FREE PEOPLE“ bola veľkolepou oslavou v dvoch častiach („Presentations“ a „Big jam“, pričom každá trvala takmer poldruha hodinu). Dôraz bol na filmovej hudbe oslávenca, čomu napovedala aj prítomnosť fantastického Komorného orchestra sv. Krištofa pod vedením Modestasa Barkauskasa: nedokážem si v našich podmienkach predstaviť klasický súbor, schopný popasovať sa s tak náročnou a ustavične premenlivou hudbou, do ktorej Čekasin každú chvíľu spontánne vstupoval či už na klávesoch, alebo saxofóne. Voľnejší „Big Jam“ nastoľoval dialógy s Čekasinovými žiakmi – saxofonistami Vytautasom Labutisom a Liudasom Mockūnasom, či kolegami – basgitaristom Leonidasom Šinkarenkom a bubeníkom Vladimirom Tarasovom, samozrejme za neustálych vstupov orchestra.

 

 

Oslávenec nebol v najlepšej zdravotnej kondícii a hoci sa pohyboval pomocou chodítka, sršal humorom a zjavne si svoj večer užíval. Musím dodať, že táto pomerne odvážna avantgardná hudba naplnila v piatkový večer veľkú sálu Litovského národného divadla a koncert poctila svojou návštevou litovská premiérka. Viete si predstaviť slovenského premiéra na jazzovom festivale? Vo Vilniuse som zažil proste úplne iný kultúrny svet i povedomie. Ticho som závidel...

 

 

Ešte silnejší zážitok priniesol záverečný festivalový koncert „We Stand With Ukraine“, ktorý Vladimir Tarasov zostavil s ukrajinskými kolegami – klaviristom Volodymyrom Solianykom a kontrabasistom Markom Tokarom. Snáď som nebol jediný, ktorý vnímal jednoliaty tok hudby ako znázornenie súčasného diania na Ukrajine. Toto nebolo len umelecké stvárnenie: klavirista pricestoval z Nórska, kam s rodinou pred časom utiekol a vekovo mladší kontrabasista došiel do Vilniusu len na týždňovú priepustku z armády a po koncerte sa vracal späť na frontu. V takomto prípade zlyhávajú slová. Tokarovi som po koncerte aspoň vzdal úctu a s klaviristom som nasledujúce poobedie strávil niekoľko hodín na letisku čakaním na zmeškaný let. Bol to v každom prípade neuveriteľne silný koncert, no bodaj by som ho nikdy nezažil… Podporu Ukrajiny bolo badať v Litve na každom kroku: všetky vilniuské autobusy niesli aj nápisy Ukrajina a vlajky okupovanej krajiny viali takmer zo všetkých budov v meste. Darmo: Pobaltie už neraz okúsilo „bratskú pomoc“ a jeho obyvatelia tušia, že po Ukrajine môže byť rad na nich...

 

 

Vladimir Tarasov počas úvodného ceremoniálu prevzal oficiálny titul ambasádora Vilnius Mama Jazz a bol nielen vo vynikajúcej bubeníckej forme, ale počas celého festivalu sa pohyboval medzi ľuďmi a tešil sa popularite. Viackrát sa mi s ním podarilo prehodiť zopár viet a keď som mu spomenul Československo a mená Wasserberger a Matzner, veľmi sa tešil sa a spomínal, ako je obom pánom vďačný za veľa. Jeho autobiografia bola vo festivalovom obchode prístupná žiaľ len v litovčine, ale keďže sme spolu komunikovali anglicky i rusky, venoval mi ruskú verziu „Spomienok bubeníka“. Azbuku síce ovládam, no čítanie hutného textu mi nejde úplne ľahko a kniha pre mňa ostáva výzvou.

 

 

Tarasovovi vzdával hold aj ďalší z festivalových hostí – saxofonista Anthony Braxton. Priznávam, že v jeho kompozícii pre štvoricu saxofónov som sa viacmenej strácal, hoci uznávam jeho postavenie v jazzovej histórii. Mali sme však aj spontánnejšie stretnutie počas raňajok a Braxton sa navzdory svojmu košatému hudobnému jazyku ukázal ako pomerne príjemný spoločník. Vo Vilniuse som toho však videl a počul podstatne viac, ale o tom nabudúce.

 

 

Autor: Peter Motyčka

Foto: facebook.com/vilniusmamajazz

 

Galéria

Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy
Vilnius Mama Jazz – jazzové prekvapenia z Litvy

 

 

Ďalšie články

Mladá (elektronická?) litovská scéna na Vilnius Mama Jazz
Aký je mladý litovský jazz? Predstavitelia strednej generácie to snáď mali o čosi jednoduchšie,...
Sisa Feher vyráža na turné so sedemčlenným KHI ansámblom
Sisa Fehér patrí k veľkým talentom česko-slovenskej hudobnej scény. Ako multiinštrumentalistka,...
Jazzový Mikuláš príde tento rok o deň neskôr
Určite to poznáte: poriadne vyčistiť topánky/čižmičky a vyložiť ich v mikulášsky predvečer do okna...
Keď sa dvakrát jeden rovná jeden
Pandemické mesiace poznamenali snáď všetky oblasti spoločenského i kultúrneho života. Množstvo...
Správne nasmerovať a napojiť sa: vyhrajte CD „Directions & Connections“
Dlhoroční hudobní partneri – saxofonista Nikolaj Nikitin a klavirista Ľuboš Šrámek, vydali pod...