Goodbye jazz made in 2024
Prvý týždeň nového roka 2025 máme úspešne za sebou a neostáva ako zrekapitulovať domáce jazzové udalosti vlaňajška. Zatiaľ len tušíme, čo nás čaká a neminie v najbližších mesiacoch, no pamätáme si, aký bol rok 2024 v jazze? Skúsme si aspoň v krátkosti pripomenúť niektoré výnimočné udalosti.
Prvou koncertnou (i jazzovo spoločenskou) udalosťou roka 2024 bol benefičný koncert a zbierka na podporu štúdia na prestížnej škole Manhattan School Of Music nášho momentálne najoceňovanejšieho klaviristu Alana Bartuša, spojená s prezentáciou jeho albumu „Born in Millenium“ (Challenge Records 2023). Začiatkom januára 2024 v bratislavskom bistre Olive You v priestoroch River Parku totoho výnimočného umelca podporili jeho otec – kontrabasista Štefan „Pišta“ Bartuš, bubeník David Hodek, ako aj špeciálny hosť – basgitarista Áron Hodek. A v druhej časti večera sa k Alanovi v rámci jamsession pridali jeho kolegovia, napríklad saxofonista Nikolaj Nikitin či bubeník Mattia Müller. Na dunajskom nábreží sme zažili výnimočný a neopakovateľný večer s takmer newyorskou atmosférou!
V polovici marca sa v priestoroch Slovenského rozhlasu (Pyramídy) predstavili domáci (aj jazzoví) hudobníci. Ocenenie Radio_Head Award každoročne zviditeľňuje ich prácu a aspoň príležitostne dostáva na obrazovky či do éteru aj umelcov, ktorí si tam svoj priestor vydobýjajú len veľmi ťažko. Prvýkrát od oceňovania najlepšieho domáceho jazzového albumu figurovali medzi piatimi finalistami len štyri mená: dvakrát trubkára a bandlídra Lukáša Oravca, saxofonistu Nikolaja Nikitina, flautistky/skladateľky Sisi Michalidesovej a klaviristu/skladateľa Alana Bartuša. Kým prví traja finalisti napäto sledovali vyhlasovanie víťaza priamo „na mieste činu“, klavirista Alan Bartuš nám symbolicky mával spoza Atlantického oceánu a nakoniec sa mohol tešiť zo svojej prvej Rádiohlavy (akoinak, za svoj triový album „Born In Millennium“ s prestížnym bubeníckym hosťom Gregorym Hutchinsonom). Ako priamy účastník (a tiež odovzdávajúci) som vtedy napísal, že Alan Bartuš nielen obohatil európsku scénu o vynikajúci album, ale tiež nápadito inovoval legendárny Caesarov výrok: „Neprišiel som, nevidel som, a predsa zvíťazil som...“
Posledný aprílový deň sme tradične oslavovali Medzinárodný deň jazzu pod záštitou UNESCO. Slávnostný ceremoniál dvanásteho ročníka prestížneho ocenenia ESPRIT po prvýkrát prebehol na palube jedinečného Pontonu na Dunaji, čo sa bezpochyby podpísalo na jeho výnimočnej atmosfére. Medzinárodná odborná porota zložená z hudobníkov, promotérov či umeleckých riaditeľov jazzových klubov a festivalov označila spomedzi dvadsiatich šiestich nominovaných nahrávok za najlepší slovenský jazzový album roka 2023 koncertný záznam „Kollar / Cox / Truffaz / Raineri – LIVE“ (Hevhetia). Prešovský gitarista David Kollar na ocenenom albume komunikoval s americkým gitaristom a zvukovým dizajnérom Rickom Coxom, prvoligovým francúzskym trubkárom Erikom Truffazom a jeho talianskym kolegom Paolom Rainerim. Cenu verejnosti ESPRIT si na základe hlasovania priaznivcov odniesol trubkár a skladateľ Ondrej Juraši za album „PLUS“ (Bebe Rebe).
V priebehu jediného májového týždňa nastúpila do nebeského bigbandu dvojica vynikajúcich a rešpektovaných saxofónových velikánov: poľský tenorsaxofonista Jan „Ptaszyn“ Wróblewski (1936–2024) a americký altsaxofonista David Sanborn (1945–2024). Obaja diametrálne odlišní saxofonisti boli špičkovými majstrami svojho remesla a obaja prispeli k tomu, že umelecký svet bol krajším a zaujímavejším miestom.
Jan „Ptaszyn“ Wróblewski odišiel 7. mája 2024 vo Varšave vo veku 88 rokov a David William Sanborn zomrel 12. mája 2024 neďaleko New Yorku vo veku 78 rokov. Aby sme neostávali len pri spomienkach na 70. či 80. roky minulého storočia, dávam do pozornosti neskoršie (a vynikajúce) albumy oboch pánov: „Supercalifragilistic“ (BCD Records 2007) a „Only Everything“ (Decca 2009).
Dve dekády pôsobenia si koncom júla pripomenul výnimočný ansámbel Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band, vedený neúnavným (a nedoceneným) pedagógom, bandlídrom, aranžérom a gitaristom Matúšom Jakabčicom. Ako som svojho času napísal – vedenie bigbandu sa v domácich podmienkach podobá prevádzkovaniu blšieho cirkusu – s vypätím síl sa vám príležitostne podarí malé neposedné stvorenia udržať pohromade, no výsledný efekt vám v konečnom dôsledku neprinesie „ni zisk, ni slávu“. Napriek tomu sa podobní nadšenci (či blázni – vďaka Bohu za nich) nájdu a aspoň príležitostne zhromaždia tých najlepších z najlepších. A keď sa k tomu pridajú prvotriedne aranžmány, výsledok musí byť lepší ako čokoľvek, čo by sme očakávali. Jednoducho zázrak. Rovnako, ako aj ich prvý štúdiový album (vlastne dvojalbum) „Room#555“ (JFJ / La Plata Production 2022), ktorý zozbieral všetky domáce ocenenia (Radio_Head Award 2022 v kategórii Jazzová hudba a cena ESPRIT za najlepší jazzový album roka).
V polovici augusta sa po niekoľkoročnej pauze prebudil k životu pozoruhodný Jazz Fest Žilina. Jeho šiestym ročníkom sa občianske združenie GIG rozhodli spolu s Mestom Žilina nadviazať na históriu festivalu a pod holým nebom ponúkli na žilinskom Mariánskom námestí pozoruhodný výber zo slovenskej i zahraničnej jazzovej scény (CZ/SK Big Band Matúša Jakabčica, Lukáš Oravec Quartet s hosťujúcim americkým tenorsaxofonistom Jerrym Bergonzim, pražské soulfunkové Bio Trio, žilinskú formáciu Doris Day Band, medzinárodné zoskupenie Lukáš Šnábel Quartet). Súbežne s Jazz Fest Žilina prebiehal aj festival vína Winefest s degustačným programom a priaznivejšiu kombináciu pre obnovený open air ročník jazzového festivalu si len ťažko predstaviť...
Koncom septembra sa na pôde prestížneho Lincoln Center for the Performing Arts v New Yorku uskutočnil tretí ročník Oneness Festivalu a jeho špeciálneho podprogramu Slovaks in Concert. Myšlienka podujatia je úplne jedinečná a originálna: predstaviť slovenských umelcov v centre jazzového diania a konfrontovať ich so svetovou špičkou. Výnimočný večer slovenských umelcov sa mohol uskutočniť aj vďaka spolupráci s Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v New Yorku a popri hlavnej hviezde večera (kontrabasistka, speváčka a skladateľka Esperanza Spalding) sa predstavila dvojica projektov vedených slovenskými hudobníkmi: klaviristom Alanom Bartušom (spolu s kontrabasistom Robertom Hurstom a bubeníkom Jeffom „Tain“ Wattsom), ako aj basgitaristom Aronom Hodekom a bubeníkom Davidom Hodekom (spolu s klaviristom Jamesom Franciesom a gitaristom Matthewom Stevensom). Gratulujeme, páni!
Snáď by bolo namieste spomenúť legendárne Džezáky, ktoré nám tento rok konečne (!) priniesli nenapodobiteľného gitaristu Billa Frisella (bolo načase, keďže na scéne hviezdi už od od začiatku 80. rokov minulého storočia a o chvíľu oslávi 74. narodeniny…). Uprednostním však bratislavský City Sounds Festival, ktorý sa počas jedinej dekády vyprofiloval žánrovo pestrejšie a výživnejšie. Vrcholom aktuálneho ročníka bolo vystúpenie zoskupenia Crosscurrents Trio legendárneho kontrabasistu Davea Hollanda so saxofonistom Chrisom Potterom a bubeníkom Marcusom Gilmoreom. Pôvodný zámer s legendárnym indickým perkusionistom Zakirom Hussainom (žiaľ) nevyšiel a nádej po jeho náhlom odchode, žiaľ vyhasla… Napriek tomu mi ostavali v pamäti Gilmoreova flexibilita, výnimočné Hollandove kontrabasové témy a vynaliezavosť Chrisa Pottera. Jeden z koncertných vrcholov roka 2024!
Pred Vianocami sme upriamili pozornosť na najzaujímavejšie jazzové nahrávky aktuálneho roka, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti a vybrali päticu albumov, ktoré sa v hodnoteniach prestížnych magazínov objavovali najčastejšie. Do pomyselného finále sa dostali jazzoví harcovníci (saxofonista Charles Lloyd, trubkár Wadada Leo Smith ako aj klaviristka Amina Claudine Myers už dávnejšie prekročili osemdesiatku), strednú generáciu zastupovalo trio výnimočného klaviristu Vijaya Iyera, ale presadila sa aj generácia štyridsiatnikov zosobnená klaviristom Aaronom Parksom a saxofonistom Kamasim Washingtonom. Práve posledne menovaný vizionár (či polyštýlový všežravec evokujúci Milesa Davisa a Charlesa Mingusa) sa v aktuálnom roku po prvýkrát predstaví v brnianskom Sono Centre (marec) ako aj na trenčianskej Pohode (júl). A tým pádom prepájame minulosť s prítomnosťou. No popravde: robí Kamasi Washington niečo iné?
Autor: Peter Motyčka
