Vôbec po prvý raz na Slovensko dorazil americký oktet Hot 8 Brass Band. Černošská dychovka z New Orleans sa predstavila v utorok 6. augusta v bratislavskom klube Nu Spirit.
Uf a že to teda bola trocha iná dychovka, ako tá, čo hrá na prvomájových oslavách v Medzilaborciach. Hot 8 Brass Band sa vyznačujú typickým neworleanským soundom kombinujúcim prvky jazzu, swingu, funky, blues či hip-hopu s oným dychovkovým treskotom. História formácie siaha do roku 2003. Počas týchto rokov kapela prešla neľahkú cestu cez hurikánom zdevastované New Orleans – napokon, hneď traja bývalí členovia sa stali obeťami násilia v černošských getách mesta. Nuž ale poďme k hudbe.
Nakoľko večer v Nu Spirite odštartoval DJ 7 Samurai, Hot 8 sa na pódium vyštverali až krátko po pol jedenástej večer. Nevadí. Osemčlenný ansámbel s imidžom členov Wu Tang Clanu na ľudí bez okolkov vybalil energickú a živelnú párty – takmer okamžite sa solídne naplnený Nu Spirit zmenil na tanečný parket, ktorý s pribúdajúcim časom len a len rástol.
Hot 8 sa v aranžmánoch skladieb vyhýbajú štandardným jazzovým formám typu téma – sólo – sólo – sólo – téma. Kapela stojí na neodolateľných černošských groovoch, chytľavej melodike a na silných tutti, v ktorých už asi nikto nedokáže definovať konkrétne akordy.
O tom, že každý z hráčov sa môže pochváliť skvelou technikou, muzikálnosťou a ľahkosťou, netreba rozpisovať – čo si budeme hovoriť, sú to černosi z New Orleans, niektoré veci má človek proste v krvi. Trubkár Terrell „Burger“ Batiste sa vo viacerých skladbách uviedol i ako solídny MC a raper, hip-hopové slohy a pokriky v duchu tradičného afro-amerického call & response spevu skvelo dotvárali ducha koncertu. Dokonca i moment, keď sa jeden z trubkárov vybral na prechádzku pomedzi ľudí s kýblikom na peniaze akoby vykreslil autentický imidž neworleanskej dychovej kapely.
Nuž, vyše hodinu a pol trvajúci set bol skutočne hudobným zážitkom za všetky drobné. Hot 8 Brass ukázali stredoeurópskemu publiku inú povahu jazzu a hudby vôbec. Skupina chalanov z drsnej krajiny predviedla bratislavskému divákovi, že špičková jazzová hudba sa dá robiť aj v teplákoch, vyťahaných tričkách, šiltovkách a s uterákom cez hlavu. Že k dobrému jazzu pasuje i tanec, hlučnosť, neformálnosť a zábava, nie len smokingy, drahé kaviarne a intelektuálny výraz.
Miroslav Bachura
Foto: Rudolf Baranovič
