Hugh Laurie v roli bluesmana to rozbalil v Bratislave

Hugh Laurie v roli bluesmana to rozbalil v Bratislave
Tomáš Galata

„Ďakujem! Dobrý večer Bratislava! Ako sa máte?“ zvolal z pódia do nadšeného davu, hneď po úvodnej skladbe "Iko, Iko" v bratislavskej Aegon Aréne Národného tenisového centra herec a hudobník Hugh Laurie. Britsky nonšalantne a s gráciou zapriahol opraty povozu ostrieľaného kočovného divadelníka s repertoárom bluesových "oldies". Aj to bol koncert elegána z ostrovov u nás!

 

Po Laurieho krátkom, satiricky úprimnom monológu k publiku o pochybách jeho muzikantskej dráhy, odkázal všetkých priaznivcov k jeho sprievodnej kapele Copper Bottom Band, z odkazom, že  sú v tých najlepších rukách. Tak sa krátko po ôsmej hodine večer rozohralo vystúpenie listujúce strany z hudobnej encyklopédie blues spolu s divadelnými kúskami hlavného protagonistu. Do bodky načasované výstupy, humorné glosy a uvoľnenosť sprevádzali skoro dva a pol hodinový výstup jedného z najpopulárnejších anglických hercov súčasnosti.  Úderná kapela The Copper Bottom Band v zastúpení dychov, bicích a sem tam aj hammond organu,a  v neposlednom rade, v úchvatnom duu vokalistiek Jean McClain a mladej Gaby Moreno, dokonalá dramaturgia osvetlenia s každou ďalšou skladbou, vyšperkovaná scéna na pódiu plnom dekorácii  dotvárajúca atmosféru zapadnutého baru kdesi na Bourbon Street, robili z Laurieho vystúpenia priam predstavenie hodné divadla. Cestu Hugh Laurieho k blues netreba opisovať, presvedčiť sa o tom môže každý na jeho dvoch albumoch. Prvom Let Them Talk spred viac ako dvoch rokov a druhom vydanom presne pred rokom s názvom Didn´t It Rain. Práve z posledného albumu zaznela väčšina skladieb.

 

Po úvode rozprúdila energiu medzi sediacim publikom - a neskôr aj Laurieho tanečné kreácie na pódiu - skladba "Let the Good Times Roll".   Starou klasikou "Evenin´" Laurie otvoril dvere k ďalšej peknej ukážke z jazzovej histórie od Louis Primu a jeho slávnej "Buona Sera". Z dychovej sekcie tu trónila rázna trombónistka Elizabeth Lea, ktorá dopĺňala svojimi páliacimi výstrelmi z trombónu kvílenie saxofónu Vincenta Henryho a príjemné vokály Jean McClain a Gaby Moreno.  Obe spomenuté divy sa potom stretli na pódiu za mikrofónom v pomalej rhythm & bluesovej balade od Ray Charlesa. Zlovestný pohľad Gaby Moreno a Jean McClain so vztyčeným ukazovákom do publika pri otázke "What Kind of Man Are You" musel vyvolať pochybnosti u každého chlapa v dave. Odpoveď však našli na záver rovnomennej skladby, keď reflektor zamieril na Hugh Laurieho krčiacom sa za pianom. O tom, že Laurie je džentlmen do špiku kosti presvedčil v "bilinguálnom" duete s rodáčkou z Guatemaly v skladbe "Kiss of Fire", keď ju vyzval k priam k ohnivému tancu v rytme tanga za čo zožali obidvaja vrelé ovácie.

 

Jean McClain v "Send Me To The Lectric Chair" publikum doviedla do súdneho procesu z doby Bessie Smith, jej mohutný vokál dopĺňal Laurie klepotom sudcovského kladivka.  Svoj spevácky potenciál predviedla Gaby Moreno naplno ešte raz spolu s Jean McClain v úchvatnom prevedení gospelu "Didn´t It Rain", tvoriacom vrcholné číslo rovnomenného Laurieho albumu. V tieni ich hlasov bol Laurie nachvíľu iba kapelníkom, či vrelým obdivovateľom. Výlet do čias dávno minulých avšak stále živých, Laurie začal brnkaním na gitaru v Leadbellyho skladbe "You Don´t Know My Mind", ktorú okorenil  svojimi hereckých kreáciami. Po pomalej jazzovej balade "The Weed Smoker´s Dream" ako klavírny sprievod uplakaného spevu Gaby Moreno došlo aj na Laurieho herecký part. Muzikanti odložili svoje nástroje, v hale sa rozohrala "kaviarenská" hudba a cez fingovanú prestávku sa všetci členovia Copper Bottom Band posilnili poldecim  Whiskey. Vtipne vyznel aj Laurieho bonmot ako na tento výstrelok reaguje publikum v iných krajinách. Vo Švajčiarsku si tak podľa jeho slov popíjali na pódiu cez štyridsať minút a vypili skoro dve fľaše. U nás však publikum bolo nedočkavé a smiech po prípitku vystriedal potlesk, keď sa mužská časť kapely spolu s Lauriem na gitare rozostavili okolo mikrofónu a svetlo scény sa zotmelo, Hugh Laurie a traja členovia bandu sa zmenili v okamihu na Mills Brothers a skladba "Lazy Rivers" od Hoagy Carmichaela v tomto doowapovom podaní pripomenula tie pravé roaring twenties. Hneď na to si celý band strihol ďalší bluesový vypalovák z "Crescent City" klasiku "St. James Infirmary". Hugh Laurie potom sám zasadol za piano a zaspomínal na záplavu z roku 1927 v klavírnej balade od Randy Newmana "Louisiana 1927".

 

Po neworleanskom čísle od Dr. Johna "Wild Honey", Laurie opäť sprevádzal úderný vokál jednej z dív. Tentokrát Jean McClain v jej komornom prevedení skladby od Jelly Roll Mortona "I Hate a Man Like You". Ponuré myšlienky predošlej skladby však zahnala úžasná verzia skladby "I wish I Knew How It Would Feel To Be Free", kde okrem vokálov Jean McClain a Gaby Moreno excelovali všetci hráči vrátane tónov hammond orgánu, ktorý sa ozval v závere skladby. Hneď na to celá kapela rozohrala ďalšiu hru, s účasťou dovtedy sediaceho publika,  v rockovej "Green Green Rocky Road", Laurie v nej po vzore pravých rockerov predstavil každého člena svojej kapely, ktorých  sóla prehlušovalo hlasné povzbudzovanie z davu. O záverečnej skladbe sa nedalo v žiadnom prípade hovoriť, Hugh Laurie a všetci členovia kapely sa na pódium do samotného konca vrátili ešte dva razy. Finále sa nieslo oslavou neworleanskej Mardi Gras v rovnomennej skladbe od Professora Longhaira a ku koncu s pískaním na píšťalku v poslednej "Changes", ktorá atmosféru večera strávenom v bare kdesi v New Orleans dokonale zavŕšila. 

 

Brať Laurieho ako sofistikovaného bluesmana by bola asi príliš vysoká latka, brať ho však ako sympatického zberateľa blues z Oxfordu, ktorý ho veľmi rád ukáže aj ostatným, je tá najlepšia voľba. O tom sa mohli v neposlednom rade presvedčiť všetci, ktorí prišli 21. 7. 2014 do Národného Tenisového centra v Bratislave.         

 

Text:  Tomáš Galata

Foto: FOTO TASR/Pavel Neubauer

 

Galéria

Hugh Laurie na turné v roku 2013.jpg
Hugh Laurie

 

 

Ďalšie články

Jazzové vtipy :-)
K letnému dovolenkovému obdobiu patrí relax a uvoľnenie. Preto nachvíľu odbočíme od „...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Erich Boboš Procházka a Marek Wolf prichádzajú s druhým spoločným albumom
Duo elitných slovenských bluesmanov Erich Boboš Procházka (ústna harmonika, spev) a Marek Wolf (...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Profesorský jazz: Walt Weiskopf European Quartet – Introspection
Walt Weiskopf nie je, alebo by nemal byť rozhľadenému a zvedavému milovníkovi jazzového...
Tragická správa pre jazzovú scénu na Slovensku. Vo veku 72 rokov nás opustil Gejza Szabados.
Začiatkom októbra žiaľ neobišla smutná správa ani slovenskú jazzovú komunitu. Vo veku 72 rokov nás...
Súťaž Jazz START UP hľadá nové talenty. Prihlasovanie je otvorené, ceny sú opäť atraktívne
Už po deviatykrát spúšťa portál Jazz.sk v spolupráci s Rádiom Devín súťaž pre mladé jazzové talenty...
Jazzová osobnosť týždňa: Viktor Zappner oslávil 85. narodeniny
Pri špeciálnej príležitosti 85. narodenín venujeme tohtotýždňovú rubriku Jazzman týždňa jazzovej...