Jazz a Ukrajina, part 2

Pokiaľ minulý text oslovil čo len jediného čitateľa a nadchol ho vypočuť si hudbu vojnou zmietanej Ukrajiny, malo to nejaký význam. Dnes priblížim dvojicu ukrajinských vokalistiek, ktorých osudy sú čiastočne späté so Slovenskom, konkrétne s košickým vydavateľstvom Hevhetia.

Dúfam, že sa inštrumentalisti neurazia, ale najdokonalejším a najuniverzálnejším hudobným nástrojom ostáva ľudský hlas. To platí aj pri ukrajinskej speváčke s umeleckým menom Tasíya. Ešte ako Nastja Volokitina triumfovala v roku 2017 na medzinárodnej speváckej súťaži Voicingers v sliezskom mestečku Żory. Toto unikátne podujatie stálo na začiatku kariéry alebo umeleckého rozletu mnohých a jeho iniciátor Grzegorz Karnas v roku 2008 ani len netušil, ako sa rozrastie jeho prvotná myšlienka. Inak príbeh speváckych kurzov, festivalu a súťaže v malom baníckom mestečku, v ktorom kultúru dovtedy reprezentovalo jedine miestne kino, stojí za detailnejší pohľad a určite sa k nemu raz vrátim. Mimochodom, Voicingers medzičasom expandovali a niekoľko ročníkov prebehlo aj na Slovensku, kde sa popri poľských lektoroch (vokalisti Grzegorz Karnas a Anna Gadt, kontrabasisti Alan Wykpisz a Mateusz Szewczyk, basgitarista Edilson Sanchez, bubeník Grzegorz Masłowski) uviedli aj gitarista Boris Čellár a klaviristka Jana Bezek.

Nastja Volokitina (alias Tasíya) prekvapila porotu Voicingers vynaliezavým prístupom k ukrajinským folklórnym motívom, čomu nakoniec ostala verná aj na svojom debutovom albume „New Old Fairytales“, ktorý v roku 2019 vydala košická Hevhetia. Vydať v dobe plnej postprodukčných „vylepšení“ a farebných inštrumentálnych barličiek album len v duu s klavírom (partnerom je nemecký klavirista Sammy Lukas) je obdivuhodné. Ale nielen preto sa oplatí po „New Old Fairytales“ siahnuť. Tradičnejším spôsobom podané popevky (napríklad bezútešná, no smutnobôľne upokojujúca Verba) striedajú hlasovo vrstvené či procesované úpravy, v ktorých obdivujeme harmonickú predstavivosť ukrajinskej divy. Obdiv Tasíyi so Sammym Lukasom vzdáva na obálke CD aj dvojica jazzových velikánov: Norma Winstone a Marc Copland. A práve k hľadačstvu zoskupenia Azimuth, ktoré Norma vytvárala od konca 70. rokov minulého storočia spolu so svojím manželom, klaviristom Johnom Taylorom a trubkárom Kennym Wheelerom, má táto ukrajinsko-nemecká dvojica nesmierne blízko.

S Voicingers je spätá aj speváčka Mariia Guraievska, ktorej prístup k ukrajinskému folklóru je o čosi zemitejší. Pochádza síce z malého jakutského mestečka, ale vyrastala na Ukrajine, kde bola členkou folklórnych speváckych skupín. Na svojom debutovom albume „Water Nymphs“ (Hevhetia 2012) predstavila ansámbel Ethno Jazz Synthesis s poľskými hudobníkmi – kontrabasistom Michałom Kapczukom, bubeníkom Sebastianom Kuchczyńskim a gitaristom Mateuszom Szczypkom. Staré piesne z juhozápadného regiónu Podolie, ako aj z okolia Kyjeva, znejú v jej podaní možno o čosi razantnejšie, ako by sme od krehkej dámy očakávali. Ale krehké popevky včlenené do zoskupenia s étericky dominujúcou gitarou, vytvárajú pozoruhodnú etnojazzovú symbiózu, ktorá dokáže ľahko opantať.

Autor: Peter Motyčka