Pri špeciálnej príležitosti 85. narodenín venujeme tohtotýždňovú rubriku Jazzman týždňa jazzovej osobnosti, ktorá sa počas svojho života aktívne podieľala na rozvoji jazzu viacerými spôsobmi - nielen ako jazzový klavirista, ale aj ako organizátor významného austrálskeho jazzového festivalu - a mimo iného aj ako jeden z porotcov našej súťaže o najlepší slovenský jazzový album Esprit. Týmto by sme chceli Viktorovi Zappnerovi popriať všetko najlepšie, veľa zdravia a ešte množstvo jazzu do ďalších rokov!
Viktor Zappner sa narodil v Trutnove 11. októbra 1936. Jeho blízky vzťah k hudbe začal už od detstva, jeho mama hrala na klavír a bola amatérsku opernou speváčkou. Rada si pohrávala s melódiami a improvizovala. Jeho otec zas pred druhou svetovou vojnou študoval spev v Paríži. Ich spoločná domácnosť bola teda od začiatku plná hudby rôznych žánrov, klasickej, populárnej, ľudovej a aj jazzu. Zappner začal hrať na klavír ako 10-ročný v roku 1946. O tri roky neskôr dal dokopy svoju prvú kapelu v rámci cirkevnej mládežníckej organizácie (po roku 1951 potom pokračovala pod záštitou klubu robotníkov). Tá hrávala na tanečných zábavách a kabaretoch. Po skončení základnej vojenskej služby v druhej polovici 50. rokov sa Viktor začal hudbou živiť. Ako sám opisuje: "Boli to úžasné časy plné swingu a jazzu. Mal som možnosť hrať s cigánskymi kapelami, orchestrami aj dychovkami, v baroch, nočných kluboch, reštauráciách, kaviarňach, divadlách, tanečných sálach, na výletných lodiach, vonku, vo vnútri, pre pasákov a prostitútky aj ministrov a vlastne pre všetkých medzi (triezvych aj opitých)." Byť muzikantom vo vtedajšom Československu tiež ponúkalo veľmi vzácnu príležitosť cestovať do zahraničia a občas zarobiť veľa peňazí. Spolu s kapelou z Prahy sa Zappner nalodil na výletnú loď MS Bremen a potom s dvoma nemeckými muzikantmi na MS Europe a takmer 11 mesiacov sa plavil medzi Kanadou, New Yorkom, Bermudami, Karibikom a Južnou Amerikou. Práve v tomto čase si vybudoval lásku ku newyorskému jazzu, ktorá mu zostala až dodnes.
Zappner študoval hudbu na pedagogickej fakulte na Slovensku a pokračoval v štúdiách pedagogiky a psychológie na Karlovej Univerzite v Prahe, ktoré úspešne ukončil v roku 1971. V rámci špecializácie klinická psychológia skúmal vnímanie hudby zo strany rôznych skupín psychiatrických pacientov, psychotikov, neurotikov, aj alkoholikov. V tomto období sa tiež stal členom Medzinárodnej skupiny pre hudobnú terapiu vo Východnom Nemecku a tiež spolutvorcom pracovnej skupiny pre hudobnú terapiu, pridruženú k sekcii psychoterapie Psychiatrickej spoločnosti v Prahe.
Predtým, ako spolu s manželkou a deťmi v júli 1978 emigrovali do Austrálie, pracoval Zappner ako klinický psychológ na oddelení liečby závislostí na univerzitnej klinike u Apolináře v Prahe. Po rokoch, čo sa hudba používala v spoločnosti k tomu, aby ľudí nalákala k ďalšiemu pitiu alkoholu, sa Viktor zaoberal hudbou ako prostriedkom na zbavenie sa pitia raz a navždy. Po prílete do austrálskeho Hobartu v roku 1979 sa stretol s flautistkou Elinor Morrisby, ktorá pred návratom do Austrálie študovala na konzervatóriu v Prahe. Zappner si ju pamätal: "Na moje prekvapenie som si na ňu spomenul ako na ženu, ktorú som mnohokrát vídal v pražskej električke a zaujala ma, pretože zakaždým čítala inú knihu o hudbe v angličtine. Predstavila mi niekoľko skvelých muzikantov, ktorí ma uviedli na austrálsku hudobnú scénu. Krátko potom, čo sme sa usadili v Burnie, som sa zoznámil so saxofonistom Tasom Cwgillem, ktorý v roku 1947 hral s kapelou britskej armády v pražskej kaviarni Fénix. Svet je malý."
Počas nasledujúcich dekád hral Viktor Zappner ako jazzový klavirista Tasmánii a toto obdobie je dobre zdokumentované v novinových článkoch Jazz Action Society. Od jej založenia v roku 1983 odohrali 242 koncertov v celom severozápadnom regióne ostrova. Od marca 2002 organizoval Zappner v Burnie pravidelný týždenný jazzový festival. Okrem toho pätnásť rokov vykonával funkciu hudobného riaditeľa známeho jazzového festivalu Devonport. V roku 2011 bol Zappner nominovaný ako "miestny hrdina" na cenu Austrálčan roka za jeho prínos pre jazz a umeniu. V júni 2013 dostal medailu Rádu Austrálie za službu umeniu za propagáciu jazzu v Tasmánii. Zappnerova súbežná kariéra školského psychológa a psychoterapeuta v Tasmánii skončila v roku 2006 odchodom do penzie. Odvtedy každý deň znovu cvičí na klavíri a táto skutočnosť ho napĺňa, ako sám konštatuje: "Jazz! Aké to nádherné umenie a aké to krásne hobby!"
Zdroj: czechoslovaktalks.com
Foto: archív Viktora Zappnera
Autor: Martin Uherek
