V rámci známej série krátkych videí „Jazz Night in America“ so zaujímavosťami z jazzového sveta, predstavuje Christian McBride počítačový software, ktorý virtuálne umožňuje, to čo jazzmanom najviac chýba počas koronakrízy – spoločné hranie. Svoju prvú skúsenosť s týmto programom opisuje aj brilantný jazzový klavirista Dan Tepfer.
Kvôli koronakríze prišli jazzoví hráči nielen o koncerty a prácu, ale najmä o samotnú radosť zo spoločného hrania a improvizovania. Všetci hudobníci ako aj hudobní pedagógovia mali zrazu len jednu možnosť: presun do virtuálneho online sveta. Už v prvých týždňoch vypuknutej krízy boli, popri mnohých livestreamových koncertoch, ktoré sa vysielali na rôznych sieťach, dostupné aj zaujímavé webináre, workshopy a v mnohých prípadoch sa celé školské výuky presunuli na online platformy ako napríklad Zoom. Veľmi skoro avšak každý hudobník zistil, že online svet má jeden zásadný nedostatok.
Vždy keď sa s niekým rozprávate cez video hovor, nejaký ten čas trvá kým váš hlas doputuje internetom na druhý koniec k tomu, komu voláte. V konverzácií toto oneskorenie – tzv. latenciu strpíme, no rytmicky zmysluplné spoločné hranie to celkom znemožňuje. Na to, aby mohli jazzoví hudobníci spolu improvizovať, musia sa navzájom počuť v presne rovnaký čas, alebo to aspoň tak vnímať.
Ako McBride vo videu vysvetľuje, štúdia ukázali, že hudobníci spolu môžu synchornizovane hrať do vzdialenosti približne deviatich metrov. Touto vzdialenosťou prejde zvuk za 30 milisekúnd. Cez video hovor to avšak trvá 500 milisekúnd alebo pol sekundy. Mnohí už určite skúšali hrať spolu cez videohovor, no kvôli týmto fyzikálnym zákonom vždy neúspešne.
Až pokým sa spomínaný klavirista Dan Tepfer nezdôveril s touto témou na sieťach a nedostal veľmi zaujímavú odpoveď. Tá obsahovala link na video jazzového technického experta Michaela Dessena, ktorý sa zameriava na hranie hudby ,,po sieti“. Už na začiatku nášho storočia začal Dessen používať otvorený počítačový software s názvom JackTrip, vytvorený na Standfordskej univerzite, ktorý mu umožňoval skúšať a hrať spolu s ďalšími hudobníkmi.
Vo videu Dessen objasňuje fungovanie tohto programu. Ten dokáže zachytiť zvuk vo veľmi vysokej kvalite a presunúť ho cez sieť hneď resp. veľmi rýchlo za minimálny čas. Zistil, že až do 800 kilometrov je možné spolu hrať bez postrehnuteľnej latencie.
Akonáhle sa o tomto dozvedel Tepfer, musel to hneď vyskúšať. Spolu s kontrabasistom Jorge Roederom, ktorý bol taktiež zavretý v karanténe v New Yorku sa rozhodli spolu si zahrať. Vo videu klavirista opisuje, aký to bol silný až emotívny zážitok môcť si spolu hoci virtuálne avšak plnohodnotne zahrať a improvizovať po tak dlhej pauze.
Tento zážitok Tepfera motivoval k spolupráci s mnohými ďalšími jazzovými hráčmi a hráčkami. Začal v tom ostatných zaúčať, aby mohol vytvoriť sieť hudobníkov, ktorý spolu môžu hrať aj keď sú v karanténe.
„Budeme žiť v novej dobe virtuálnych koncertov?“ Pýta sa McBride. „Či to nahradí živé vystúpenia? To dúfam, že nie,“ priznáva Tepfer a dodáva, že byť spolu v jednej miestnosti je úplne iný level hudobného zážitku. Hudba má ľudí spájať. A to sa deje hlavne na živých vystúpeniach.
Lenka Molčányiová
