Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské

Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské
Peter Motyčka

Po včerajšej knižnej nádielke by sa patrilo vyniesť čosi z domácej kuchyne. Menu možno nebude natoľko pestré, keďže česká kuchyňa oddávna poskytovala v istom zmysle výživnejšie a plnotučnejšie ingrediencie: už len porovnanie trojboja „vepřo-knedlo-zelo“ s takými bryndzovými haluškami pokuľháva...

 

Vydávanie kníh o jazze (ale aj o hudbe všeobecne) na Slovensku sa prakticky rovná vydavateľskej samovražde. Oproti susedným Čechom (o Poliakoch ani nehovoriac) máme len polovičný trh a o tom, že v Českých krajoch nebývala hudba tak na okraji, ako na našom Uhorskom území, svedčí aj staré zachované príslovie: „Co Čech, to muzikant.“ A pokiaľ by sme chceli konkrétnejšie, uvediem aspoň zopár celosvetovo legendárnych českých skladateľov: Kryštof Harant z Polžic, Jan Dismas Zelenka, Adam Michna z Otradovic, Jan Antonín Koželuh, Jan Václav Stamic, Jiří Antonín Benda, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů, Josef Suk, Petr Eben...

 

 

Niečo sa však v posledných rokoch podarilo aj na Slovensku a bola by škoda nespomenúť trojicu knižných titulov z posledných rokov. Hoci ani v jednom prípade sa nejedná o výlučne jazzovú knihu, v každej z nich majú jazzová hudba i jazzoví muzikanti nezastupiteľné miesto. V prvých mesiacoch pandémie sa na pulty dostala publikácia vynikajúceho akordeonistu a hudobného publicistu Petra Katinu (1975) s názvom Hudba inak (Hevhetia 2020). Séria textov postupne vznikala ako cyklus popularizačných prednášok o hudbe pod názvom „MusicZoom: Netradičné rozprávanie o hudbe“, ktoré Katina viedol v Košiciach a neskôr v Prešove. Jednotlivé kapitoly sú zamerané tematicky a pomerne netradične. Napríklad „Hudba súrodencov“ približuje osudy troch známych bratov Montgomeryovcov – najslávnejšieho z nich, gitaristu Wesa, kontrabasistu Monka a klaviristu/vibrafonistu Buddyho, alebo bratov Breckerovcov (saxofonistu Michaela a trubkára Randyho). Kto však počul o freejazzovom trubkárovi Alanovi Shorterovi, staršom bratovi legendárneho saxofonistu Waynea Shortera, ktorý bol oporou zoskupení Charlieho Hadena či Archieho Sheppa?

 

 

Pozoruhodná je kapitola o osudových ženách – „Femme fatale“, ktorej kraľuje napríklad Carla Bley. Klaviristka a bandlíderka možno navonok pôsobí placho a odmerane, no jej životom i kariérou sa premlela trojica manželov, z ktorých boli všetci prominentnými hudobníkmi a skladateľmi: odviazaný klavirista Paul Bley, avantgardný trubkár a bandlíder Michael Mantler a basgitarista Steve Swallow. Kapitola o „Nedokončenej hudbe“ pojednáva napríklad o albumoch Charlesa Mingusa „Epitaph“ či kapely E.S.T. a jej posmrtného albumu „301“, „Padajúce hviezdyvzdávajú česť legendám, ktorá nás predčasne opustili, napríklad gitarovému pionierovi Charliemu Christianovi, ktorý v roku 1942 zomrel len ako dvadsaťpäťročný, rovnako ako trubkár Clifford Brown v roku 1956. Okrem toho Katina namiešava čitateľovi tie najlepšie soundtracky či už ku koncu sveta, k vianočným sviatkom, k rozličným poveternostným podmienkam, k športovým podujatiam… Každá kapitola je doplnená zoznamom odporúčaných nahrávok a priznávam, že mnohé z nich boli pre mňa viac ako príjemným prekvapením. Katinovho hudobného sprievodcu si môžete kúpiť napríklad tu.

 

 

Gitarista a skladateľ David Kollar (1983) prežil pandemické obdobie kreatívne, pretože popri nahrávaní albumov sa prostredníctvom mailov či videohovorov podujal spracovať rozhovory s umelcami, s ktorými dlhodobo alebo príležitostne spolupracuje na koncertoch alebo pri nahrávaní. Tušili ste, že Kollar sa v rámci dvoch štúdiových projektov stretával s Adamom Holzmanom, ktorý u Milesa Davisa nielen obsluhoval klávesové nástroje, ale v 80. rokoch bol aj umeleckým vedúcim Davisovej kapely? Kollarova kniha O hudbe a dobe (Hevhetia 2021) nepredkladá rozhovory v klasickom slova zmysle. Autor spontánne debatuje s ikonou súčasného progresívneho rocku Stevenom Wilsonom, s hudobníkmi okolo legendárnych King Crimson (bubeník Pat Mastelotto, gitarista Trey Gunn), alebo s rešpektovanými skladateľmi filmovej hudby Zbigniewom Preisnerom a Johnom Van Tongerenom.

 

 

Mnohí Kollarovi hudobní partneri zápasili počas korony s depresiami; dialóg s Arvem Henriksenom načrtáva strach hudobníkov postaviť sa po mnohých mesiacoch opäť pred publikum a z odpovedí rakúskeho gitaristu a producenta elektronickej hudby Christiana Fennesza presakuje skepsa. „Mnohé konverzácie neboli jednoduché a sprevádzala ich výrazná frustrácia či dokonca beznádej,“ spomína Kollar. „Niekedy bola taká silná, že sme komunikáciu nedokončili… Zverejňujem ich, ako boli zaznamenané. Podľa môjho názoru je v nich z pohľadu vynikajúcich hudobníkov, tvorcov, ale aj fanúšikov hudby, zachytený duch doby, v ktorej žijeme.“ Snáď len z uvoľnenej konverzácie s Erikom Truffazom srší humor a nádej na lepšie časy. V súvislosti s Truffazom možno spomenúť, že gitary prešovského umelca zneli počas júna 2021 v auditóriu parížskeho Louvre práve v rámci Truffazovho multimediálneho projektu a v septembri 2021 sa obaja umelci stretli na pódiu dokonca dvakrát: pri sprevádzaní nemého filmu Jánošík z roku 1921, ako aj na koncerte Truffazovho kvarteta.

 

 

Možno sa nepatrí prihrievať si vlastnú polievočku, ale pri publikáciách o jazze a hudbe musím spomenúť knihu Dvadsať rokov Hevhetie (Hevhetia 2021), za ktorou stojí autor tohto textu. S produkciou košicho vydavateľstva sa snáď už stretol každý a len námatkovo spomeniem sériu projektov Otta Hejnica, Piotra Wyleżoła, Pawła Kaczmarczyka, Ondreja Krajňáka, Grzegorza Karnasa, Michała Tokaja, Jelleho van Gieleho, Szymona Miku, Pavla Morochoviča, či albumy zoskupení PaCoRa Trio, Oskar Rózsa Sextet, AMC Trio… Už dve desaťročia vyorala Hevhetia pomerne slušnú brázdu nielen na poli jazzu, ale aj klasickej hudby, alternatívnej scény či experimentálnej hudby. Sedem kapitol ponúka pohľad na fenomén súčasnej poľskej jazzovej scény, nové trendy európskeho jazzu, prelínanie jazzu s folklórom či avantgardnejšie a otvorenejšie projekty, ktoré z jazzu vychádzajú. Súčasťou knihy vo formáte CD bookletu je 4CD so špecificky zvolenou dramaturgiou, ktorej súčasťou sú výbery z prelomových projektov Hevhetie (PAST), prierez súčasnou európskou jazzovou scénou (PRESENT), predstava o hudbe budúcnosti (FUTURE) ako aj exkurz do neprebádaných a žánrovo neuchopiteľných sfér (BEYOND). Konečne niečo nielen na čítanie, ale tiež na počúvanie a objavovanie.

 

 

https://hevhetia.bandcamp.com/merch

 

Autor: Peter Motyčka

 

Galéria

Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské
Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské
Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské
Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské
Jazzové marcové knižné extempore – tentokrát Slovenské

 

 

Ďalšie články

Jazz na Konzervatóriu v Košiciach: Saxofonista Ján Kopčák odovzdáva skúsenosti a vedomosti študentom
Ako študent sa vzdelával na prestížnych hudobných školách v Európe. Svoje skúsenosti a vedemosti sa...
Recenzia CD: Wicked Heads - Superheroes
The Cure, troška Nicka Cavea, experimentálny zvuk gitár a zvonkohier, charizmatický ženský...
Recenzia CD: Miloš Železňák, Anna a Vtáčiky
Ako neobyčajne znie názov tohto projektu Miloša Železňáka tak je aj jeho obsah ojedinelým,...
Recenzia CD: Kari Sál - Betesda
Prestížne obsadený album Betesda speváčky Kari Sál, vlastným menom Karina Srocka, je...
Illustratosphere na pódiu aj na doskách
Mnohonásobný laureát ocenenia Spevák roka ako aj Spevák štvrťstoročia Dan Bárta sa na slovenských...
Jazz pod nebom na nádvorí
V týchto horúcich júnových dňoch prepája Prahu a Brno nielen preplnená diaľnica D1, ale tiež...
Trubkový chameleón Oskar Török začína priznávať farbu
Pokiaľ aspoň trochu sledujete jazzové dianie v strednej Európe, museli ste naraziť na meno...
Kto sú vlastne ocenení slovenskí jazzoví favoriti?
Minulý týždeň sme ukončili súťaž o špeciálny balíček „The Best of Slovak Jazz 2023“, pozostávajúci...