Pri príhovore na Medzinárodný deň jazzu v Bielom dome spomenul Barack Obama trubkára Dizzy Gillespieho, ktorý vraj v roku 1964 kandidoval na amerického prezidenta. Ide o skutočný príbeh - a hoci Dizzy bol známy svojimi žartíkmi, v jeho kandidatúre sa skutočne nachádza trochu vážnosti. Chcete vedieť, kto by sedel v jeho vláde?
Hoci politická kariéra Dizzy Gillespieho začala ako milý kanadský žartík, netrvalo dlho a vymkla sa mu spod kontroly. Pôvodne išlo o vtip, ktorého účelom bolo vyzbierať peniaze pre organizáciu CORE (kongres pre rasovú rovnosť) a iné organizácie zaoberajúce sa občianskymi právami. Jeho nápad sa premenil na skutočnú kandidatúru, keď obrovské množstvo Gillespieho fanúšikov dalo urobiť odznaky s nápisom "Dizzy For President" a skutočne ho podporovali!
Dizzy sa o prezidentské kreslo uchádzal ako nezávislý kandidát. Napriek tomu, že v pokročilom štádiu volebného boja sa rozhodol rezignovať, stihol svojim podporovateľom predniesť obsadenie vlády. To by samozrejme platilo iba v prípade, že by bol zvolený a skladalo sa takmer výlučne z jazzových hudobníkov.
Vo svojej kandidatúre Dizzy navrhol nasledovné body:
- “Biely dom” by sa premenoval na “Dom bluesu”
- Duke Ellington by bol ministrom vnútra
- Miles Davis by bol riaditeľom CIA
- Max Roach by bol ministrom obrany
- Charles Mingus by bol bojovníkom za mier
- Ray Charles by bol knihovníkom kongresu
- Louis Armstrong by bol ministrom poľnohospodárstva
- Mary Lou Williams by bola ambasádorkou pre Vatikán
- Thelonious Monk by bol ambasádorom pre cestovný ruch
- Malcolm X by bol generálnym prokurátorom
Voľby v roku 1964 vyhral a americkým prezidentom sa stal Lyndon B. Johnson, v rekordnom pomere 61,1% voči svojmu protivníkovi Barry Goldwaterovi. Kto vie, ako by sa v USA žilo, keby sa Dizzyho žartík premenil na realitu?
Autor: Martin Uherek
