„Keď sa obliekam do šiat z obdobia 20-tych a 30-tych rokov, nie je to preto, že chcem byť autentický, je to preto, lebo som sa identifikoval s niečím z tejto éry, čo so mnou skutočne zarezonovalo," tvrdí Michael Arenella, americký trubkár a bandlíder Dreamland Orchestra z New Yorku, ktorý do Bratislavy v rámci podujatia Golden Age Concert prišiel ukázať, ako to znelo v Harleme v dobách Cotton Clubu.
Dreamland Orchestra je newyorská kapela, ktorá na svojej domovskej pôde býva pravidelným účastníkom rôznych podujatí, no asi najviac je viditeľná na newyorskej Jazz Age Lawn Party vyznačujúcej sa oslavou všetkého z doby „roaring twenties“. Na newyorskom ostrovčeku Governors Islands kúsok od južného cípu Manhattanu sa tam každé dva víkendy v roku môžu návštevníci ocitnúť na chvíľu v dobe zúriacej prohibície. Pôvodcom tohto výnimočného kultúrneho zážitku je práve Michael Arenella so svojím jedenásť členným orchestrom. Zanietenosť dobou dotvára už výzor tohto charizmatického Newyorčana, vyšitý ako z románov F.S. Fitzgeralda s o to lepšie uliatym originálnym „vintage“ frakom, hudobnými inštrumentmi a vôbec všetkým čo k tejto dobe patrí. O jedinečnosti tohto charizmatického hudobníka a jeho bandu sa mohli presvedčiť aj slovenskí fanúšikovia holdujúci dobám starých dobrých časov Hot & Sweet Music na výnimočnom troj-koncerte v bratislavskom véčku, kde sa predstavili v šesťčlennej zostave. Osobitý prístup bandlídra k výberu repertoáru skladieb vyplýva z jeho posadnutosti odkrývať dávno stratené skladby dávno zabudnutých kapiel. Stratili sa v nasledujúcom období veľkej hospodárskej krízy a nenašli si miesto v rebríčkoch popularity, no prepisom z odpočúvania starých šelakových platní nám tak Arenella ako skladateľ a trubkár spolu so svojím orchestrom z nich opäť odkrýva nánosy času, a my tak môžeme okúsiť skutočný vek jazzu a odosobniť sa od reality a nájsť šťastie v celkom obyčajných veciach, o ktorých jazz je.
Po vyčerpávajúcom viac ako hodinovom vystúpení kapely Dreamland Orchestra sme sa jeho kapelníka Michaela Arenella opýtali na niekoľko otázok:
V Bratislave ste odohrali úžasné predstavenie plné reminiscencie starých dobrých časov. Dvadsiate roky 20. storočia sú jedinečným obdobím v histórii hudby, čo bolo hlavným motívom preto aby ste priniesli túto dnes už skoro zabudnutú hudbu do súčasnosti?
Hlavným motívom pre mňa bola radosť, ktorá je v tejto hudbe a jej akýsi pohľad dopredu. Táto hudba bola o pretrhnutí väzieb s minulosťou, posunutí sa dopredu a oslave energie mladosti a pokroku a o zbavení sa dogmy a obmedzení viktoriánskej éry. Bola o slobode a objavovaní. To je práve tá časť, ktorá ma z nej najviac priťahuje.
Má tento štýl hudby dnes pochopenie u mladej generácie?
Duch tejto hudby stále žije a je nekonečný. Táto hudba nemá začiatok ani koniec. Je súčasťou nášho pulzu, krvného obehu, proste žije s nami.
Počuli ste dnes hrať dve slovenské kapely. Čo si myslíte o ich hraní, boli autentickí? Cítili ste ten neworleanský feeling v ich hraní?
Boli až neuveriteľne autentickí, autentickejší než si mysleli, čo je však dôležitejšie, že tú hudbu milujú a dali jej svoje srdce a to je to najautentickejšie.
Vedeli ste niečo o tom, že na Slovensku sú kapely, ktoré sa venujú hraniu Hot Jazzu a Swingu predtým ako ste prišli sem?
Áno vedel, práve cez internet som sa najprv dozvedel iba o kapele Bratislava Hot Serenaders, neskôr potom aj o orchestri Fats Jazz Band. Som veľmi šťastný, že som si sem mohol prísť z druhého konca sveta zahrať práve s nimi, s kapelou Fats Jazz band, je to pre mňa veľmi inšpirujúce, vidieť ako je táto hudba zachovalá a hlavne stále živá aj tu u Vás v Bratislave, čo mi pripomína, že svet je plný možností.
Na záver, ktorí hudobníci a ktoré osobnosti zo zlatej éry jazzu Vás najviac ovplyvnili?
Dorothy Parker, Gertrude Stein, Langston Hughes, Picasso, Ernest Hemingway, Duke Ellington, Bix Beiderbecke, Babe Ruth . . .bolo ich veľa.
Ďakujeme za rozhovor.
Michael Arenella – vyrastal v americkej Georgii. V detstve spieval v zbore a od skorého veku študoval hudbu, už ako teenager hrával ako profesionálny hudobník. Svoju posadnutosť minulosťou napĺňal od mala vyhľadávaním opustených železničných koľají a lokomotív, práve tu mu učarovala hudba dotvárajúca ich príbehy. Odišiel do hudobnej školy v New Yorku, kde sa stal skladateľom, hráčom na trúbku, kornet, trombón. Tu naplno rozšíril svoju lásku ku tradičnému jazzu a založil kapelu Dreamland Orchestra. V Bratislave vystúpil 27. Augusta 2014.
Foto: Rudolf Baranovič
Tomáš Galata
