Gypsy Jazz Festival, ktorý už niekoľko rokov organizuje náš vynikajúci saxofonista, pedagóg, skladateľ a aranžér Milo Suchomel, mal tento rok výnimočný charakter. Hlavným rozdielom oproti minulým ročníkom bolo jeho časové rozpätie, keďže sa organizátori rozhodli rozšíriť jeho trvanie o jeden deň. Aký bol teda úvodný deň tohto festivalu?
V piatok 6. decembra sa všetci fanúšikovia kvalitnej jazzovej hudby zišli večer v krásnych priestoroch Divadla Aréna. Ako býva dobrým zvykom, hudba znela už pri vstupe do divadla. Vo foajé vystupovala kapela Combo Bandaz bratislavskej základnej umeleckej školy. Niečo po siedmej hodine večer sme sa následne všetci presunuli do priestorov sály, kde sa nám predviedol orchester Mila Suchomela. Teleso bolo zložené zo špičiek domácej jazzovej scény. Na úvod zaznela autorská kompozícia Mila Suchomela, ktorú špeciálne zaranžoval pre daný večer do Big Bandového šatu. Išlo o veľmi efektný a efektívny začiatok koncertu, ktorý zožal u divákov úspech. Na pódium začali prichádzať hostia, ktorý sa ujali mikrofónu. Prvým z nich bol nestarnúci Peter Lipa, ktorého charizma a šarm sú nezameniteľné. Veľmi sa mi páčili Suchomelove aranžmány Lipových autorských pesničiek. Išlo o veľmi nápadité, vtipné, a miestami aj patrične grandiózne zvukové plochy, ktoré okrem rytmickej a dychovej sekcie prifarbilo aj sláčikové kvarteto.
Špeciálne musím pochváliť veľmi dobrý zvuk počas celého večera, čo v našich končinách nezvykne byť štandardom ani v menších zostavách. Ako sólisti sa postupne predstavili takmer všetci členovia Suchomelovho orchestra, čo nás všetkých veľmi príjemne prekvapilo. Pekné momenty nastali v známej bluesovej skladbe „Let The Good Time Rolls“, kde za sebou vystúpili asi piati sólisti – okrem lídra to bol Lukáš Oravec, Erik Rothenstein, Dániel Mester, Ondrej Juraši, Juliána Gazdagová, Martin Uherek či Juraj Griglák. Išlo o peknú ukážku jednotlivých vynikajúcich hráčov a ich rôzny prístup k improvizácii na bluesovú dvanástku.
Počas prestávky nám vo foajé spríjemňovalo atmosféru zoskupenie Kobayagi Balkan Jazz Duo. Išlo o veľmi kvalitné prevedenie fúzie balkánskej ľudovej hudby s prvkami jazzovej improvizácie.
Druhý set večera otvoril Milo Suchomel v komornejšom zložení akustického tria, trúbky a trombónu. Zaznel známy jazzový štandard Bennyho Golsona „Whisper Not“. Išlo o krásne prevedenie a aranžmán, ktorý bol podporený vydarenými sólami. Hlavne líder sa pri svojej improvizácii uvoľnil a veľmi dobre ju vygradoval. V jeho hre bolo cítiť, že Golson je jeho obľúbený hráč a skladateľ. Pokračovalo sa vo zvuku orchestra, s ktorým si ako hosť zahral na bicích Martin Valihora. Bolo zaujímavé sledovať odlišný prístup a zvuk k hre na bicích nástrojov v porovnaní s Mariánom Ševčíkom. Obaja hrali excelentne. Okrem Valihoru sa ďalej predstavili speváčky Ivana Bagová a Kristína Mihaľová. V dvoch skladbách, ktoré Bagová spievala sa udiala zmena v rytmickej sekcii. Na klavíri vystriedal Ľuboša Šrámeka, Ján Rigó. Treba povedať, že veľmi dobre. Mihaľová zaspievala Šrámekovu autorskú kompozíciu, v ktorej bolo ihneď počuť jeho nezmeniteľný rukopis. Moderné sadzby dychovej sekcie aj „sláčikov“ v kombinácii s náročnými rytmickými figúrami priniesli nový pohľad na aranžovanie a kompozíciu. Ako tretia speváčka sa predstavila mladá Vanesa Šarköziová, ktorá interpretovala Suchomelovu latin-jazzovú skladbu „Šiesty Zmysel“.
Koncert bol nabitý rôznymi hosťami a naplneným programom. Špeciálne ma však zaujalo niekoľko momentov. Tým prvým bol samozrejme krst Suchomelovho „trojCD“ „Milo Suchomel – From My Colors“. Krstným otcom sa stal špeciálny hosť tohtoročného festivalu, ktorý mal pôvodne vystupovať až na druhý deň. Nebol to nikto iný ako fenomenálny bubeník svetovej úrovne, Justin Faulkner. Po tom, čo Faulkner pokrstil CD šampanským, si aj zahral spolu so Suchomelovým orchestrom, a aj v tomto okamihu sme dostali ďalší mikulášsky darček.
Posledným vrcholom piatkového večera bolo pre mňa osobne to najkomornejšie vystúpenie na hlavnom pódiu – duo Pavol Bereza na gitare a Milo Suchomel na tenor saxofóne zahrali úplne novú kompozíciu, ktorú Suchomel venoval iba nedávno tragicky zosnulému priateľovi a kolegovi, Rostislavovi Frašovi. Išlo prekrásnu baladu po melodickej aj harmonickej stránke. Bereza tieto emócie podporil svojim moderným gitarovým soundom. Najkrajším momentom bol pre mňa záver skladby, skončila po poslednom melodickom tóne. Ani jeden z pánov totiž neimprovizovali. Išlo o nesmierne silný emotívny zážitok.
Úvodný deň Gypsy Jazz Festivalu 2019 priniesol veľa rôznej hudby, hostí, spevákov a hudobníkov na jedno pódium. Návštevníci dostali dávku kvalitnej hudby spojenú s krstom CD a úprimným a otvoreným moderovaním Mila Suchomela. Pre mňa osobne išlo o vydarený festivalový večer plný rôznych emócií, ale hlavne hudobných zážitkov.
Dávid Oláh
