Recenzia CD: Kenny Garrett - Do Your Dance!

Recenzia CD: Kenny Garrett - Do Your Dance!
Dávid Oláh
Saxofonista, skladateľ a aranžér Kenny Garrett je v poslednom období veľmi činný. V rokoch 2004 – 2016 nahral až štyri albumy ako líder. Všetky pod hlavičkou vydavateľstva Mack Avenue. Tým najnovším je CD s názvom Do Your Dance! z roku 2016.
 
Garrett tu hrá na alt, soprán saxofóne, flaute a shruti boxe, na klavíri je to Vernell Brown jr, Ronald Brunerj jr a McClenty Hunter sa striedajú za bicími nástrojmi, na kontrabase hrá Corcoran Holt, a na perkusiách je to Rudy Bird. Zaujímavým spestrením tejto dosky je rapper Donald „Mista Enz“ Brown.
Koncepčne je CD zložené z moderného modálneho jazzu, latino rytmov, bossa novy, ale aj funku a hip hopu. Hudba je teda žánrovo veľmi bohatá a farebne pestrá. Album obsahuje celkovo 9 skladieb, všetky sú autorskými kompozíciami Kennyho Garretta.
 
Klavírne intro úvodnej skladby Phily jasne naznačuje modálny charakter kompozície. Nasleduje jednoduchá motivická téma v rýchlom swingovom tempe. Garrett vypálil úžasne energické sólo odkazujúce na Johna Coltrana, Wayneho Shortera s prvkami tradičného bopu. Jeho ostrý a široký saxofónový sound posilňuje napätie a hĺbku avantgardnej jazzovej výpovede. Taktiež nesklamal svojou minimalistickou motivickou prácou a zaujímavými rytmicko-melodickými nápadmi. V podobnom duchu nadviazal aj Vernell Brown jr., ktorý improvizoval v štýle McCoya Tynera či Chicka Coreu.
 
Druhá skladba Backyard Groove sa opäť pohybuje v podobnom molovom koncepte, ktorý je chudobnejší na harmonické zmeny, podobne ako úvodná Phily. Ide však o medium groove, ktorý má z rytmického hľadiska modernejší zvuk. Garrett tu predkladá svoj posadený groovový feeling, ktorý poslucháča udržuje v neustálom pozore úžase. Kapela výborne šľape a ukazuje nám ako má znieť moderný mainstreamový jazzový kvartet. Zmena zvuku prichádza v tretej Wheatgrass Shot, kde líderskú pozíciou preberá rapper Donald „Mista Enz“ Brown. Garrett vynikajúco vypĺňa priestor jeho textov. Hudba tejto skladby má repetetívny slučkový charakter. Spolu s textom Donalda Browna a vyhrávkami jednotlivých hráčov ide o poslucháčsky zaujímavý prístup ku spájaniu hip hopu s jazzovými a funkovými prvkami. 
 
 
 
V polovici CD prichádza po modalite krásne uvoľnenie, ktoré však nevychádza z konceptu úplne. Garrettova autorská bossa nova s príznačným názvom Bossa je v molovej tónine. Krásne je intro, zložené iba z dua saxofónu a klavíra, v kontrastnej časti sa následne pridáva celá kapela aj s perkusiami, ktoré dodávajú bossa nove salsový kolorit. Kenny Garrett tu hrá majstrovské sólo. Jednoduché, krásne zafrázované motívy strieda s bopovými linkami (nechýba citácia témy Cool Blues). Bohato vyžíva pentatoniky čím sa vracia k modernému jazzovému zvuku. Krásny aranžmán tejto témy je zakončený fade outom na molovom akorde plným lyrických fráz a zaujímavých rytmických motívoch. 
 
Na CD nechýba funková, miestami až popová a tanečná skladba s titulným názvom Do Your Dance. Kompozícia má spoločný menovateľ so všetkými ostatnými skladbami, ktorým je jej modálny charakter. Calypso Chant je krásnym odkazom na Garrettov veľký vzor, ktorým je Sonny Rollins, či už po melodickej, alebo rytmickej stránke.
 
Skladba Waltz (3 sisters) je najlyrickejšou z celej dosky. Garrett tu hrá na soprán saxofóne veľmi jemným spôsobom. Krásne sa vyhráva s dlhými tónmi a s citlivou hlavnou melódiou. Jeho spoluhráči výborne interpretujú aranžmán tejto skladby, ktorý v sebe nesie vplyvy modality, popu a west coastu. V samotnom závere albumu sa dostávame naspäť do modálnej polohy – skladba Persian Steps má krásny exotický kolorit, ktorý je tvorený harmonickou molovou stupnicou a pekným dvojhlasom klavíra a flauty. Záverečná  Chasing The Wind jasne odkazuje na Johna Coltrana svojim rýchlym tempom a modálnym harmonickým pôdorysom.
 
Najnovšie CD Do Your Dance! ukazuje ako sa dá krásne spojiť zvuk moderného jazzu, hip hopu, funku, popu a latina. Kenny Garrett je umelec, ktorý si vie perfektne zvoliť spoluhráčov na hudbu, ktorú produkuje. Dokázal to aj na tomto CD, ktoré síce nie je revolučným ani v rámci histórie jazzu ani z hľadiska Garrettovej tvorby, no na druhej strane má svoj jasný koncept, charakter, „smrad“ a silnú výpovednú hodnotu. Určite je inšpiráciou pre hudobníkov a jazzových fanúšikov po celom svete. 
 
 
Dávid Oláh

 

 

Ďalšie články

Stanley Clarke: Z hudby sa stáva zvukový fast food
Stretli sme sa s ním pred vypredaným bratislavským koncertom. S hudobnou legendou, basistom,...
Andrej Šeban: Hudba je útočiskom, domovom aj sebarealizáciou
Andrej Šeban a jeho band (Dano Špiner, Peter Rusňák a Michal Fedor) sa vydali na dlhé turné. Ich...
Report: Candy Dulfer roztancovala bratislavský Majestic Club
12. apríla sa v bratislavskom klube MMC uskutočnil koncert interpretky, ktorá dlhé desaťročia...
Recenzia CD: Ľubomír Gašpar Cimbal Project - The point of View
Cimbalista Ľubomír Gašpar iba pred pár mesiacmi vydal svoje debutové CD s názvom Cimbal Project...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...