Recenzia CD: Scott Hamilton Trio live at Pyatt Hall

Recenzia CD: Scott Hamilton Trio live at Pyatt Hall
Dávid Oláh
Človek by mohol mať pocit, že swingová éra jazzu je už dávno za nami, že hudba, ktorú hrali Duke Ellington, Count Basie, Ben Webster, či Coleman Hawkins je už minulosťou. Napriek tomu, že ide o obdobie jazzu z pred sto rokov, stále sa nájde dosť hudobníkov, ktorí naplno interpretujú tento starý štýl hry. Jedným z nich je saxofonista Scott Hamilton, ktorá nahral svoj najnovší live album v triovom zložení bez bicích nástrojov.
 
 
Album je nahrávkou z koncertu v Pyatt Hall. Okrem Scotta Hamiltona na tenor saxofóne, tu hrá vynikajúci taliansky klavirista Rossano Sportello a na niekoľkých skladbách je prítomný aj kontrabasista J.J. Shakur. Hudba je zložená z klasických jazzových štandardov a z talianskych šlágrov interpretovaných v jazzovom duchu.
 
CD obsahuje dokopy desať skladieb. Scott Hamilton hrá krásne, elegantne, s citom, s úžasným frázovaním a dynamikou. Zvuk jeho tenoru jasne odkazuje na jeho prvé vzory, ktorými boli Ben Webster, Coleman Hawkins a Zoot Sims. Vo swingujúcej téme Three Little Words či v balade Jeromeho Kerna Darn That Dream, vyniká svojou jemnosťou a dravosťou zároveň, ťažko jednoznačne opísať charakter a feeling Hamiltonovho štýlu hry. Nezaháľa však ani klavirista Rossano Sportello, ovplyvnený hlavne Oscarom Petersonom a Artom Tatumom. Sportellov zvuk vytvára dokonalý koberec pre Hamiltonov saxofón. Kontrabasista J.J. Shakur sa objavuje iba v niektorých skladbách. Spomeniem jeho výborné intro v bossa nove Luisa Bonfu Black Orpheus, ktoré mierne vybočuje z celkového hudobného konceptu dosky, keďže v sebe obsahuje aj modernejšie improvizačné postupy.
 
Hudba je krásna, charizmatická, no hlavne veselá a radostná. Všetci traja hráči sa krásne dopĺňajú, navzájom spolu komunikujú a bezchybne muzicírujú. Atmosféra hudby na tomto albume je obohatená o zatajené dychy poslucháčov, ich potlesky a standing ovations. Hudobníci môžu toto CD počúvať ako študijný materiál. Fanúšikovia jazzu a laickí poslucháči si tento album môžu pustiť pri romantickej večeri s partnerom, alebo pri pohári dobrého vína. 
 
CD Live at Pyatt Hall je dôkazom toho, že je jedno v akom období žijeme, na krásu a kvalitu hudby časový faktor nemá žiadny vplyv.
 
 
Dávid Oláh
 

 

 

Ďalšie články

Kde sa vzali Hipsteri?
Určite ste sa s nimi už stretli. Ležérne oblečenie zo sekáča, na očiach wayfarerky (pre...
Sonny Rollins: Svojimi vlastnými slovami - "Nenávidím hudbu, premrhal som svoj život"
31. júla 2014 vyšiel v týždenníku New Yorker článok s titulom Sonny Rollins: Svojimi vlastnými...
Golden Age Concert: V rytme Hot & Sweet Music v bratislavskom V-klube
V stredu 27. augusta 2014 sa zo známeho bratislavského Véčka do neskorej noci ozývali burácajúce...
CD Príbehy jazzu: Spôsob ako rozšíriť domácu jazzovú poslucháčsku základňu?
To, že sa jazz radí do kategórie menšinových žánrov spôsobuje najmä úzka skupina fanúšikov tohto...
Festival na počesť trubkára Clifforda Browna: Minulý mesiac oslávil 30. ročník
Jazzový trubkár Clifford Brown zahynul v roku 1956 v mladom veku iba 25 rokov. Napriek tomu sa mu...
Predstavenie o otroctve vyvolalo pobúrenie: Kvôli nemu Moses Sumney zrušil vystúpenie na Montreal Jazz Feste
Americký černošský spevák a skladateľ Moses Sumney zrušil svoje vystúpenie na Montreal...
Sabotáž koncertu Billa Frisella v Brne: Zvuk sirény z okna bude mať policajnú dohru
Nepríjemne kurióznu situáciu zažili návštevníci koncertu kapely Billa Frisella, ktorý vystúpil v...
Jazzman týždňa: Tal Wilkenfeld
„Ja som vlastne chodievala v New Yorku každú noc do rôznych jazzových klubov a trávila...