Recenzia CD: Spevák Loȉs Le Van na druhej strane jazzu

„Ej, to zase bude pomalé a dlhé,“ napadlo mi pri prvom pohľade na CD francúzskeho speváka Loȉsa Le Vana The Other Side – minimalistický obal, poetické názvy skladieb a čierno-biela fotka šiestich nevinných tvári na zadnej strane obalu. Skutočne to bolo pomalé a dlhé, ale vôbec nie zlé.

Francúzsky spevák Loȉs Le Van sa po rokoch štúdia jazzového vokálu a pôsobenia v rôznych hudobných zoskupeniach konečne dostal k svojmu debutovému albumu. Potešujúce je, že talentovaný vokalista a skladateľ sa rozhodol vydať svoj prvý sólový počin pod hlavičkou košického labelu Hevhetia. V dovedna jedenástich skladbách Le Vana sprevádza sextet v zložení Thomas Mayade (trúbka, krídlovka), Manu Domergue (melofón, lesný roh), Sandrine Marchetti (klavír), Leila Renault (kontrabas) a Roland Merlinc (bicie).

Práve pre jazzovú hudbu trocha netradičné obsadenie dychov dáva zvuku sextetu Loȉsa Le Vana špecifický nádych absorbujúci do jazzu prvky  komornej hudby či šansónu. Le Vanov spevácky i skladateľský jazyk charakterizuje prehľadnosť, priamočiarosť a úspornosť technických prostriedkov v záujme zvukových a aranžérskych možností celej kapely. Väčšina skladieb sa nesie v pomalšom tempe s niekedy trochu melancholickými, no príjemnými harmóniami. Silnou stránkou albumu je kombinovanie jednotlivých hlasov v celkovej faktúre, sám Le Van napríklad vo väčšine kompozícií spieva v unisone s niektorým z melodických nástrojov, sólistické výkony hráčov sa tiež podriaďujú nálade a myšlienke skladby. Jazz v podaní Loȉsa Le Vana je zvláštny, až bizarný. Kombinuje improvizované plochy s prehľadnými nakomponovanými partmi, tematickú monotónnosť s aranžérskou pestrosťou a melancholické nálady s muzikantskou ľahkosťou. Miestami mi album The Other Side pripomína počiny Dana Bártu, Le Van však vykazuje znaky typické francúzskym hudobníkom hádam už po stáročia – zaujatosť farbou zvuku, lyrickosť a úspornosť.

Debut Loȉsa Le Vana a jeho kapely je celkom náročným počúvaním. I takto dneska môže znieť jazz. Napokon kombinácie jazzu s klasickou hudbou sa v posledných desaťročiach expanzívne pretavujú do stále nových hudobných polôh. Kým niektorí skladatelia hľadajú prepojenie týchto dvoch svetov skrz inštrumentálnu bravúrnosť či rozvinuté kompozičné techniky, Loȉs Le Van si na albume The Other Side vytvára svoj špecifický, bizarný, úprimný a silne náladový hudobný jazyk.

Miro Bachura