Recenzia CD: Spevák Loȉs Le Van na druhej strane jazzu

Recenzia CD: Spevák Loȉs Le Van na druhej strane jazzu
Miroslav Bachura

 

„Ej, to zase bude pomalé a dlhé,“ napadlo mi pri prvom pohľade na CD francúzskeho speváka Loȉsa Le Vana The Other Side – minimalistický obal, poetické názvy skladieb a čierno-biela fotka šiestich nevinných tvári na zadnej strane obalu. Skutočne to bolo pomalé a dlhé, ale vôbec nie zlé.

 

Francúzsky spevák Loȉs Le Van sa po rokoch štúdia jazzového vokálu a pôsobenia v rôznych hudobných zoskupeniach konečne dostal k svojmu debutovému albumu. Potešujúce je, že talentovaný vokalista a skladateľ sa rozhodol vydať svoj prvý sólový počin pod hlavičkou košického labelu Hevhetia. V dovedna jedenástich skladbách Le Vana sprevádza sextet v zložení Thomas Mayade (trúbka, krídlovka), Manu Domergue (melofón, lesný roh), Sandrine Marchetti (klavír), Leila Renault (kontrabas) a Roland Merlinc (bicie).

 

Práve pre jazzovú hudbu trocha netradičné obsadenie dychov dáva zvuku sextetu Loȉsa Le Vana špecifický nádych absorbujúci do jazzu prvky  komornej hudby či šansónu. Le Vanov spevácky i skladateľský jazyk charakterizuje prehľadnosť, priamočiarosť a úspornosť technických prostriedkov v záujme zvukových a aranžérskych možností celej kapely. Väčšina skladieb sa nesie v pomalšom tempe s niekedy trochu melancholickými, no príjemnými harmóniami. Silnou stránkou albumu je kombinovanie jednotlivých hlasov v celkovej faktúre, sám Le Van napríklad vo väčšine kompozícií spieva v unisone s niektorým z melodických nástrojov, sólistické výkony hráčov sa tiež podriaďujú nálade a myšlienke skladby. Jazz v podaní Loȉsa Le Vana je zvláštny, až bizarný. Kombinuje improvizované plochy s prehľadnými nakomponovanými partmi, tematickú monotónnosť s aranžérskou pestrosťou a melancholické nálady s muzikantskou ľahkosťou. Miestami mi album The Other Side pripomína počiny Dana Bártu, Le Van však vykazuje znaky typické francúzskym hudobníkom hádam už po stáročia – zaujatosť farbou zvuku, lyrickosť a úspornosť.

 

                 

 

Debut Loȉsa Le Vana a jeho kapely je celkom náročným počúvaním. I takto dneska môže znieť jazz. Napokon kombinácie jazzu s klasickou hudbou sa v posledných desaťročiach expanzívne pretavujú do stále nových hudobných polôh. Kým niektorí skladatelia hľadajú prepojenie týchto dvoch svetov skrz inštrumentálnu bravúrnosť či rozvinuté kompozičné techniky, Loȉs Le Van si na albume The Other Side vytvára svoj špecifický, bizarný, úprimný a silne náladový hudobný jazyk.

 

 

Miro Bachura

Galéria

voicingers_zory.jpg

 

 

Ďalšie články

Jazz na Konzervatóriu v Košiciach: Saxofonista Ján Kopčák odovzdáva skúsenosti a vedomosti študentom
Ako študent sa vzdelával na prestížnych hudobných školách v Európe. Svoje skúsenosti a vedemosti sa...
Recenzia CD: Wicked Heads - Superheroes
The Cure, troška Nicka Cavea, experimentálny zvuk gitár a zvonkohier, charizmatický ženský...
Recenzia CD: Miloš Železňák, Anna a Vtáčiky
Ako neobyčajne znie názov tohto projektu Miloša Železňáka tak je aj jeho obsah ojedinelým,...
Recenzia CD: Kari Sál - Betesda
Prestížne obsadený album Betesda speváčky Kari Sál, vlastným menom Karina Srocka, je...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...