V meste New York bolo práve desať hodín ráno a svietilo slnko. Vyzeralo to na obyčajný deň v roku 1958, no ak by ste sa v tom čase nachádzali na správnom mieste v štvrti Harlem, mohli ste byť svedkami nevídanej skupinovej fotografie. Pri vchode do jedného z harlemských domov sa totiž stretla takmer celá vtedajšia jazzová scéna, plná významných umeleckých osobností.
Fotografiu zhotovil Art Kane, vtedy ešte mladý fotograf s kariérou pred sebou. Zrejme netušil, že obrázok, ktorý dostal meno “A Great Day In Harlem,” sa stane jednou z najvýznamnejších vizuálnych ikon hudby 20. storočia. Uplynulo už viac ako 60 rokov od vzniku tejto fotografie a pri príležitosti tohto jubilea vyšla kniha “Art Kane: Harlem 1958: The 60th Anniversary Edition,” ktorá čitateľovi odhalí jej históriu, príbeh a pozadie.
Päťdesiatsedem svetoznámych i menej slávnych hudobníkov sa 12. augusta 1958 zhromaždilo na 17 East 126th Street. Predchádzalo tomu množstvo telefonátov agentom, vydavateľstvám, klubom, manažérom, i umelcom samotným. Hovorí saxofonista Benny Golson: “Pozvali ma na to fotografovanie a nemohol som tomu uveriť! Keď som tam prišiel, boli tam všetci moji hrdinovia.”
A kto je teda vlastne na fotografii? Za všetkých menujme mená ako Dizzy Gillespie, Art Blakey, Thelonious Monk, Lester Young, Charles Mingus, alebo Count Basie (a zoznam sa zďaleka nekončí). Na fotke sú aj miestne deti. Pôvodne to nebol zámer, ale Basiemu neustále kradli jeho klobúk a vrátili mu ho až vtedy, keď fotograf sľúbil, že sa môžu odfotiť aj ony.
Kniha obsahuje hlavnú a niekoľko ďalších fotografií, medzi nimi aj portréty Louisa Armstronga, Dukea Ellingtona, mladej Arethy Franklin, či snímok hrobu Charlieho Parkera. Ďalej v nej nájdete Artove spomienky na fotenie, ako aj úvodné slovo Quincyho Jonesa. Ten vystihol fotografiu takto:
“Čierna a biela: Dve farby, ktorých styk bol zakázaný a napriek tomu ich kombinácia krásne vykresľuje snímku. Význam tejto fotografie presahuje čas a priestor a ide o symbolický kus umenia i histórie. Bolo to obdobie, kedy bola segregácia stále súčasť našich životov a svet upozorňoval na rozdiely medzi nami, namiesto toho, aby oslavoval to, čo nás spája. Na zhromaždení 57 osobností v menej jazzu bolo v tejto dobe preto niečo naozaj jedinečné a čisté.”
Zdroj: WallOfSound, TheVinylFactory
