Jazzman týždňa: Cannonball Adderley

Jazzman týždňa: Cannonball Adderley

Jeden z prvých pokračovateľov saxofonistu Charlieho "Birda" Parkera, spočiatku titulovaný ako nový Bird, ktorý sa počas svojej kariéry stal zrejme najvýznamnejším altsaxofonistom hardbopovej éry. Cannonball Adderley od začiatku priamo nadviazal na Parkerov bebopový odkaz, koncom 50. rokov hral na prelomovom albume Milesa Davisa Kind of Blue a v roku 1966 so svojim sextetom a souljazzovou skladbou Mercy Mercy Mercy dosiahol popredné miesta rebríčkov populárnych hitparád.    

 

Julian Edwin "Cannonball" Adderley sa narodil 15. septembra 1928 v Tampe, jednom z najväčších miest Floridy. Už ako dieťa sa s rodinou presťahoval do hlavného mesta, Tallahassee, kde jeho rodičia získali miesta na univerzite Florida A&M. Svoju prezývku "Cannonball" (kanónová guľa) získal skomolením slova "cannibal" (kanibal), ktorým ho častovali spolužiaci kvôli jeho obrovskému apetítu. Spolu so svojim bratom, trubkárom Natom Adderleym, hrali začiatkom 40. rokov v kapele mladého Raya Charlesa. V roku 1948 dokončil Cannonball štúdium a stal sa kapelníkom na strednej škole Dillard High School v meste Fort Lauderdale. Adderley už v tom čase bol hviezdou floridskej hudobnej scény a nasledujúce roky si túto pozíciu len upevnil - až do momentu, kedy sa v roku 1955 rozhodol presťahovať do New York City.

 

Pôvodný plán saxofonistu bol študovať na jednej z prestížnych newyorských hudobných škôl, no jeho život sa navždy zmenil počas jednej nevinnej návštevy klubu Café Bohemia. V ten večer tu vystupoval kontrabasista Oscar Pettiford a meškal mu jeho stabilný saxofonista Jerome Richardson. V klube bol v tom čase tenorsaxofonista Charlie Rouse, no nemal so sebou svoj nástroj. Keď si Pettiford všimol, že v publiku sedí mladý chlapec s altsaxofónom, oslovil ho, aby ho požičal Rousovi. Tento mladík namiesto toho navrhol, že večer odohrá s kontrabasistovou kapelou on a už o niekoľko hodín sa newyorskou jazzovou scénou niesli reči o "novom Parkerovi", mladom a nesmierne talentovanom altkárovi, ktorý sa volá Cannonball Adderley.

 

Krátko nato si Cannonball založil kvintet so svojim bratom Natom a nahral svoj debut pre vydavateľstvo Savoy s názvom Presenting Cannonball Adderley (1955). V tomto roku nahral ďalšie dva albumy, tentokrát pre spoločnosť EmArcy - Julian Cannonball Adderley (1955) a Julian Cannonball Adderley and Strings (1955). Druhá polovica 50. rokov predstavovala pre Adderleyho mimoriadne plodné obdobie, za 5 rokov nahral 15 albumov ako leader a ďalších 19 albumov ako sideman. Medzi tie patrí aj spolupráca s trubkárom Milesom Davisom, ktorý v roku 1957 zavolal saxofonistu do svojej kapely a v rokoch 1958 a 1959 spolu v sextete nahrali 6 albumov - pričom jeden z nich, Kind of Blue (1959) sa stal najpredávanejším albumom v jazzovej histórii.

 

Na prelome 50. a 60. rokov sa po úspešnej spolupráci s Davisom rozhodol Cannonball pokračovať vo svojej kariére ako leader a so svojim bratom Natom znovu založil kvintet, ktorý bol počas 60. rokov známy ako Cannonball Adderley Quintet a neskôr pridaním tenorsaxofonistu Yusefa Lateefa Cannonball Adderley Sextet. Počas jeho 15-ročnej existencie sa v ňom vystriedali klaviristi Bobby Timmons, Barry Harris, Victor Feldman, Joe Zawinul, Hal Galper, Michael Wolff a George Duke, kontrabasisti Ray Brown, Sam Jones, Walter Booker a Victor Gaskin a bubeníci Louis Hayes a Roy McCurdy. Medzi skladby, ktoré Adderleyho kapela preslávila, patria napríklad "This Here" (napísal Bobby Timmons), "The Jive Samba" a "Work Song" (napísal Nat Adderley) a skladba so nádychom soul jazzu "Mercy, Mercy, Mercy" (napísal Joe Zawinul), ktorá sa v roku 1967 ocitla na 5. mieste rebríčkov U.S. Billboard Hot 100 a U.S. Cash Box Top 100.

 

Koncom 60. rokov začala Adderleyho hudba prijímať vplyvy elektronického jazzu, napríklad na albumoch Accent on Africa (1968) a The Price You Got to Pay to Be Free (1970) a v tejto dobe bol saxofonista niektorými kritikmi zaradený ako predstaviteľ novovznikajúceho štýlu soul jazzu a jazz rocku. Canonball Adderley sa okrem hudobnej kariéry objavil aj na striebornom plátne - hoci iba v televíznom seriále Kung Fu - vystúpil v epizóde "Battle Hymn", odvysielanej v roku 1975.

 

 

Cannonball Adderley zomrel ako 46-ročný na mozgovú porážku - tento svet opustil príliš skoro, 8. augusta 1975 v nemocnici St. Mary Mercy Medical Center v meste Gary, štáte Indiana. Pochovaný je v Tallahassee na Floride, kde strávil väčšinu svojho detstva.

 

Zdroj: wikipedia.org

Autor: Martin Uherek

 

 

Ďalšie články

Zomrel saxofonista Lubomír Tamaškovič
Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na...
Monkovu súťaž vyhráva po prvýkrát v kategórii nástrojov žena!
Jedna z najprestížnejších jazzových súťaží na svete Thelonious Monk International Jazz Competition...
Taliansko-slovenský jazzový večer predstavil hudbu dvoch saxofonistov
Streda 5. februára patrila jazzovému saxofónu. Na pódiu bratislavského Ateliéru Babylon sa totiž...
Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Súťaž Jazz START UP hľadá nové talenty: Vyhrať môžu šnúru koncertov, aj debutový album
Už po siedmykrát spúšťa portál Jazz.sk v spolupráci s Rádiom Devín súťaž pre mladé jazzové talenty...
Joshua Redman & Brooklyn Rider: Čerstvý album ,,Sun on Sand'' z dielne Patricka Zimmerliho sa nesie v znamení klasickej hudby a jazzu
Pred pár dňami obdarilo známe vydavateľstvo Nonesuch Records hudobný svet novým albumom v ...
Joe Lovano zdôrazňuje svoje sicílske korene: S talianskym trubkárom Enricom Ravom vydáva spoločný album "Roma"
Žijúca legenda talianskeho jazzu - trubkár Enrico Rava - spojil svoje sily s americkým...
Jazz & Accordion days 2019: Prvý ročník festivalu zameraný na jazzový akordeón sa bude konať v štyroch slovenských mestách
Radi vás privítame na prvom ročníku putovného festivalu zameraného na jazzový akordeón. Jazz &...