Ako kontrabasista začal svoju kariéru už v 40. rokoch potom, ako všetko vsadil na jednu kartu a kúpil si jednosmerný lístok do New Yorku. V najbližších desaťročiach hral so všetkými, čo v jazze niečo znamenali. Bol dlhoročným spoluhráčom klaviristu Oscara Petersona, štúdiovým basistom pre nahrávaciu spoločnosť Blue Note a dokonca na určité krátke obdobie aj manželom speváčky Elly Fitzgerald. Ray Brown sa do histórie zapísal ako štýlotvorný kontrabasista, jeden z hlavných vzoroch Christiana McBrida, ako aj celej generácie jazzových basistov.
Raymond Matthews Brown sa narodil 13. októbra 1926 v meste Pittsburgh v štáte Pennsylvania. Od mladého veku sa učil hrať na klavíri. Keď si ale na strednej škole uvedomil, koľko je okolo neho klaviristov, rozhodol sa vymeniť svoj nástroj za trombón, s ktorým dúfal vo väčšiu šancu uplatniť sa. Trombón si však nemohol finančne dovoliť, preto keď sa v školskom jazzovom orchestri uvoľnilo miesto basistu, začal sa Ray Brown učiť hrať na kontrabas.
Ako tínedžer postupne získaval Brown v Pittsburghu renomé ako talentovaný kontrabasista a po maturite sa rozhodol pre mimoriadne odvážny krok - presťahovať sa do New York City. Potom, ako počul, že newyorská západná 52. ulica bola momentálnym dejiskom veľkej jazzovej revolúcie s názvom "bebop", kúpil si jednosmerný lístok a vo veku 20 rokov vkráčal do ulíc New Yorku. Tu sa stretol s klaviristom Hankom Jonesom, s ktorým pred pár rokmi spolupracoval, ten ho predstavil Dizzymu Gillespiemu a krátko nato už Brown hral s hudobníkmi najvyššieho kalibru, akými boli Art Tatum a Charlie Parker.
Od svojho príchodu do NYC až do roku 1951 pôsobil Brown v Gillespieho big bande, spolu s rytmickou sekciou skladajúcou sa z vibrafonistu Milta Jacksona, bubeníka Kennyho Clarka a klaviristu Johna Lewisa. V tejto kapele sa stretol so speváčkou Ellou Fitzgerald a okamžite si padli do oka - hneď v roku 1947 sa zosobášili a adoptovali si syna Ellinej sestry Frances, ktorého pokrstili Ray Brown Jr. Napriek krásnemu začiatku však ich manželstvo trvalo iba 6 rokov. V roku 1953 sa rozviedli z dôvodu rozličných kariérnych tlakov, ktoré každého ťahali inam. Napriek tomu Brown a Fitzgerald spolu počas najbližších desaťročí mnohokrát vystupovali, ako aj nahrávali albumy.
V rokoch 1951 - 1965 bol Ray Brown členom tria klaviristu Oscara Petersona, s ktorým nahral obrovské množstvo významných albumov - konkrétne 56 titulov, na ktorých sa podieľali aj ďalší Petersonovi dlhoroční spoluhráči, gitaristi Barney Kessel a Herb Ellis a bubeník Ed Thigpen. Okrem toho Brown v 50. rokoch veľmi často fungoval ako štúdiový basista pre viaceré nahrávacie spoločnosti producenta Normana Granza - Clef, Norgran a Verve.
Po odchode z Petersonovho tria v roku 1965 pôsobil Ray Brown ako kontrabasista na voľnej nohe a v roku 1973 sa dokonca objavil aj na albume Countdown to Ecstasy rockovej kapely Steely Dan. V 80. a 90. rokoch si Brown založil vlastné klavírne triá, kde spolupracoval hlavne s klaviristami André Previnom, Bennym Greenom, Geneom Harrisom a Geoffreym Keezerom. Jeho posledná kapela sa skladala z klaviristu Larryho Fullera a bubeníka Karriema Rigginsa, s ktorými účinkoval až do svojej smrti.
Ray Brown opustil tento svet pomerne nečakane, hoci až vo veku 75 rokov. 2. júla 2002 si bol pred svojim koncertom v Indianapolise zahrať golf a následne si ľahol spať, aby si trochu pred vystúpením odpočinul. Potom, ako sa večer o 21.15 hod. nedostavil na začiatok svojho klubového koncertu, bol následne nájdený bez známok života v posteli svojej hotelovej izby - podľa lekárov umrel pokojne v spánku.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
Foto: Chuck Stewart
