Jedinečný záver 44. ročníka BJD: John Scofield Combo 66

Jedinečný záver 44. ročníka BJD: John Scofield Combo 66
Dávid Oláh
Organizátori BJD pripravili všetkým fanúšikom jazzovej hudby špeciálny darček v podobe ďalšieho koncertu. Uskutočnil sa totiž mimo trojdňového festivalu, v nedeľu 28. októbra v Ateliéri Babylon. Vystúpil tam John Scofield, umelec, ktorý v Bratislave už niekoľkokrát zahral. Tentokrát predviedol svoj najnovší projekt Combo 66. 
 
V prvom rade musím pochváliť výzdobu a celkovú premenu Ateliéru Babylon. Väčšinou sme totiž zvyknutí na veľký a nijako zvlášť upravený koncertný priestor. V nedeľu sa však premenil na krásnu sálu, v ktorej sa konalo veľké umenie. John Scofield si pre svoje CD s rovnomenným názvom Combo 66 zvolil špičkových hudobníkov mladej jazzovej generácie – klaviristu a hammondistu Geralda Claytona, jeho dlhoročného sidemana Billa Stewarta na bicích nástrojoch a kontrabasistu Vincenta Archera, ktorý spolupracoval aj s našou domácou hviezdou na jeho debute 1st Touch, s gitaristom Michalom Bugalom.
 
 
Playlist koncertu sa skladal väčšinou z najnovších skladieb CD Combo 66, išlo teda o moderný mainstreamový jazz tej najvyššej triedy. Úvodná téma „Icons at The Fair“ je kontrafaktom ľudovej pesničky „Scarborough Fair“, ktorú si do svojho repertoáru zaradil jazzman Paul Desmond, následne ju upravil aj Herbie Hancock, ktorý ju s Paulom Desmondom nahral. Základom bola Hancockova verzia z jeho CD The New Standard, v ktorej John Scofield účinkoval. Líder odpálil rýchle swingové tempo plné pedálových zádrží a zaujímavých harmonických postupov. Koncert sa nemohol začať lepšie. Scofieldov zvuk bol oblý a čistý, čo je taktiež nezvyčajné. Ako sólista ma zaujal už v úvode najmä klavirista Gerald Clayton, ktorý  k improvizácii pristupoval úplne inak ako ostatní hráči, pracoval hlavne s farbami, harmóniami a zvukovosťou nástroja, čo veľakrát prekvapilo aj samotného Scofielda. Pripomínal Freda Herscha a Billa Evansa.
 
 
Pokračovalo sa skladbou „Combo Theme“. Išlo o pomalý swingujúci rytmus s pekným bluesovým repetetívnym motívom. Najviac tu vynikal Bill Stewart svojimi bebopovými akcentami a krásnym polyrytmickým sprievodom. Vincente Archer mal úžasný hlboký tón a drive, ktorý podporoval celú kapelu. Tretia kompozícia „Can´t Dance“, ktorej názov vymyslela Scofieldova manželka, mala opäť rýchly swingový rytmus, ktorý sa v polovici striedal so spoločnými groovujúcimi vyhrávkami. Scofield sa predviedol ako špičkový boper, jeho linky boli plné zaujímavých bebopových postupov, bluesových riffov, ale aj jednoduchých call and response motívov. V  tóne takmer sedemdesiatročného majstra je cítiť obrovský nadhľad a cit pre dynamiku. Clayton v tejto skladbe prešiel na  zvuk organu, s ktorým vynikajúco pracoval. Vo svojom sóle pripomínal Hanka Jonesa, Oscara Petersona a Tommyho Flanagana, bolo úžasné sledovať široký štýlový záber mladého klaviristu
 
 
Koncert sa niesol v príjemnej atmosfére, ktorú okrem fantastickej hudby zabezpečil aj líder svojim častým otvoreným a veľmi priateľským konferovaním. Odznela aj kompozícia Billa Stewarta s politickým odkazom - jej názov bol totiž „F U Donald“. Scofield je pri uvedení tejto skladby v domácom prostredí Ameriky zvyknutý na silné reakcie, v Bratislave sa však nič podobné nekonalo. S pozdvihnutým obočím len skonštatoval, že sme vlastne na Slovensku. Skladba mala moderný jazzový groove plný disonantných harmónií a zaujímavých melodických liniek. Hráči sa v tejto skladbe dostali k modálnemu konceptu hrania. Gerald Clayton pripomínal svojím dokonalým sprievodom Herbieho Hancocka či Chick Coreu. Senzačný bol dialóg medzi ním a Scofieldom, ktorí improvizovali cez seba. Odznelo aj tradičné rhythm and blues, kde Scofield hral s jeho typickým rockovým zvukom.
 
Koncert bol vynikajúci. Veľmi ma zaujalo ako veľmi sú všetci títo umelci svojskí a výnimoční. Každý z nich pristupoval ku sólu unikátne. Napriek tomu však dokázali v potrebných chvíľach jeden druhého podporiť a vydolovať zo seba maximum. Scofield je génius, v jeho hre cítiť najväčšmi vplyv legátového hrania Jima Halla, nechýba mu však bebopový jazyk Charlieho Parkera, bluesové frázy, moderné pentatoniky či coltrane changes. Toto všetko dokáže prirodzene snúbiť do logického a umelecky výpovedného celku.
 
Po búrlivom standing ovations zaplneného Ateliéru Babylon sa kapela vrátila naspäť a s veľkou radosťou zahrala jeden prídavok. Ďakujem organizátorom BJD za tento zážitok. Už teraz sa teším na budúcoročný program.  
 
 
Dávid Oláh
Foto: Ivan Kelement

Galéria

44942788_10156679565891163_8332024193877016576_n.jpg
44944707_10156679565671163_7504065326544322560_n.jpg
44946640_10156679565661163_5958218189107101696_n.jpg
44964306_10156679565656163_3154891828122091520_n.jpg
45052718_10156679565636163_4099142200623890432_n.jpg

 

 

Ďalšie články

Hudba aj farby - Milo Suchomel krstil Jazz in the City
Čerstvý víťaz hlasovania verejnosti v súťaži ESPRIT 2014 Milo Suchomel v nedeľu...
Reportáž: Ako Victor Wooten opäť nadchol Bratislavu
Po niekoľko-hodinovom státí s natiahnutým krkom, snažiac sa cez more hudbychtivých hláv zachytiť čo...
Jarné bratislavské jazzové dni 2016: Mladosť, duša, i technológie
Z tohtoročných Jarných bratislavských jazzových dní, ktoré sa konali 2. júna 2016 v priestoroch...
Report: Dávid Hodek pritiahol na Slovensko ďalšie veľké meno
11.6.2014, Ateliér Babylon, Bratislava Meno Dávid Hodek v medzinárodnom meradle naberá na...
Decembrové menu: Real Music House Live
Vydavateľstvo Real Music House, za ktorým stojí dvojica Róbert Pospiš a Martin Sillay, oslávi...
Osobné preferencie Berezu a Kotlára
Keď sa dvojica výrazných lídrov a rešpektovaných interpretov rozhodne pre spoločné účinkovanie, nie...
Jedovatý lektvar Sisi Michalidesovej
Skladateľka a flautistka Sisa Michalidesová neustále prekvapuje rôznorodosťou svojich projektov....
Kým nás chcú prekvapiť jubilejné Džezáky? Žeby (opäť) Marcusom Millerom?
Práve v tejto chvíli sa na tomto linku spúšťa predpredaj permanentiek a jednodňových vstupov na...