Majú dnešné swingové komunity ešte niečo spoločné s tými z minulosti? Rozhovor so spoluzakladateľkou tanečnej školy Swing Wings

Majú dnešné swingové komunity ešte niečo spoločné s tými z minulosti? Rozhovor so spoluzakladateľkou tanečnej školy Swing Wings
Michal Cálik

V dnešnom pokračovaní o swingových komunitách sa dozvieme niečo o tom, ako komunity fungujú dnes, ako to vyzerá na swingovom festivale, ale aj ako to majú komunity so živou hudbou.

 

        Keď som rozmýšľal nad obsahom dnešného dielu, bolo mi jasné, že si na túto príležitosť musím zavolať pomoc. Preto som sa ozval spoluzakladateľke tanečnej školy, medzinárodnej lektorke swingového tanca, Pavlíne Korcovej, ktorá s rozhovorom s radosťou súhlasila.

 

Pavli, tak kto ste, čo robíte?

          Sme tanečná škola Swing Wings. Školu sme založili zhruba pred ôsmimi rokmi. Už v tej dobe sme ako malá skupinka nadšencov narazili na swing pri rôznych príležitostiach v rôznych kútoch sveta. Dali sme vášeň dokopy a začali budovať komunitu, ktorá má dnes (pred koronovou pandémiou) okolo 400 aktívnych členov. Títo ľudia sú či už študenti, ale aj pravideľní návštevníci našich festivalov. 

 

Aký máš vzťah k živej hudbe v komunite?

        Mňa práve živá hudba u toho nadchla a vždy som chcela, aby bola tanečná komunita napojená na tú muzikantskú komunitu. Mne to prepojenie dávalo zmysel, pretože keď som prišla na veľký festival ako je napríklad Lindy Shock a videla som ako to tam vrie, keď je tam kapela a keď je tam DJ, tak to bolo pre mňa neporovnateľné. Pre mňa hodnota živej hudby bola od začiatku dosť vysoká. A potom už sám vieš, že v brne je JAMU (Janáčkova akadémia muzických umění) a nám sa podarilo skontaktovať sa s muzikantami, ktorým to mohlo pripadať zaujímavé zamerať sa vyložene na swingovú muziku. Za tú dobu čo fungujeme vzniklo v Brne niekoľko kapiel s týmto zameraním, čo nebývalo až tak bežné. Pôvodne sa na swing tancovalo ale potom to vymizlo a a nebolo toľko kapiel, ktoré by hrali tanečný swing sami o sebe. A tým, že sa opäť začali prebúdzať swingové tanečné komunity, tak začalo vznikať viac kapiel. A práve okolo SW ich pár vzniklo na veľmi vysokej úrovni a to je jeden z našich najväčších úspechov podľa mňa. Tanečná komunita vytvorila dopyt po živej hudbe a brnenskí muzikanti na to zareagovali.

 

Aký je podľa teba rozdiel medzi komunitou 20tych - 30tych rokov a dnešnou komunitou?

       Tanečná komunita v 30tych rokoch viac menej tancovala na hudbu swing éry. Napríklad Savoy, tak pre nich bol interpret No.1 Chick Webb, postupne si zamilovali Count Basie orchestra a z diaľky pozorovali orchester Bennyho Goodmana. Spievala im tam Ella Fitzgerald a príležitostne Billie Holiday. Ale napríklad vtedajší tanečníci nevedeli úplne ako tancovať na raného Ellingtona. A v dobe, kedy Ellington hral viac tanečnú hudbu, tak sa už moc netancovalo, kdežto my - tanečníci modernej doby  máme výhodu v tom, že si môžeme vyberať hudbu nie len zo swingovej éry ale aj z hudby, ktorá vznikla potom a už má na sebe nabalenú hudobnú evolúciu, ale zároveň to stále swinguje a nám sa na to dobre tancuje. Takže my na to tancujeme aj keď má dnešná hudba už trochu iný vibe. Takže ten tanec už tiež vyzerá trochu inak. Napríklad The Dudes Of Ellington (komunitná kapela) majú trochu modernejší zvuk, ale pokiaľ sa tam zachová to bluesové a swingové cítenie, tak sa na to dá skvele tancovať. Kdežto napríklad Bratislava Hot Serenaders sú svetovo uznávaný autentický orchester, ktorý je stelesnením špičkovosti a čistoty samej, ale moderní tanečníci majú na ich hudbu už vačší problém tancovať, pretože nie sú na ten repertoár zvyknutí. Zároveň sa dnešní tanečníci snažia učiť sa viac variant swingového tanca, aby boli schopní tancovať na všetko. Keby som dnes prišla na koncert Bratislava Hot Serenaders, tak si na nich určite zatancujem omnoho lepšie než pred piatimi rokmi, pretože sa učím rozne štýly. Čo sa učenia týka, ono to fungovalo tak, že bol napr. tanečný klub Savoy kde chodili stovky ľudí a v rámci klubu bola nejaká tanečná skupina, ktorá sa tomu venovala profesionálne. Robili šialené akrobácie a podobne. Keď videli nejakého talentovaného človeka v dave, tak mu rovno ponúkli miesto v skupine a stretávali sa aj cez deň, kedy spoločne trénovali. Každý tam priniesol niečo, a tým sa ten tanec formoval. Kdežto dnes, učiteľ vs. trieda, tam na to nie je vôbec priestor. To je podľa mňa ďaľší veľký rozdiel medzi starým a novým štýlom.

 

A ako vyzerajú dnešné festivaly? Ako vyzerá line-up a aký je celkový koncept?

        Swingových festivalov je dnes pomerne dosť. Pokiaľ nie je korona, tak skoro každý víkend je nejaký festival. Kľudne aj dva-tri naraz v rámci európy. Na festivale býva poväčšine 3-5 tančiarní so živou hudbou a plus cez deň lekcie. Takže cez deň workshopy a večer sa tancuje na kapely. Samotrejme sú festivaly, kde nie sú kapely vôbec, napríklad menšie festivaly. Ale tie kapely vedia byť práve dosť silný ťahúň a vábič festivalov. 

 

Takže myslíš, že sa ľudia rozhodujú, či pôjdu na festival aj na základe toho, aká kapela tam hrá?

        Určite áno. Sú aj kapelové celebrity v rámci swingových komunít. Napríklad v amerike je to Jonathan Stout, ktorý sa do európy nedostane tak často. Takže keď nejaký festival vyhlási jeho meno, tak aj ľudia, ktorí váhali, či by tam šli, tak idú. Kde inde uvidia takú známu kapelu naživo u nás. Ale dôvodov, prečo sa ľudia rozhodujú kam ísť, je určite viac. Záleží na destinácii, záleží na tanečných lektoroch, na kapelach. Takže sa organizátori snažia do line-upu vložiť aspoň jedno známe meno kapely, ktorá tiahne festival. 

 

Čím ťa zaujme kapela? Podľa čoho si vyberáš kapely na festival?

      Tak určite to musí swingovať! (smiech...) Čož je veľmi známa veta lebo: ''It don't mean a thing, if it ani't got that swing.'' Musí ťa to rozhúpať už na stoličke. Záleží dosť aj od rytmickej sekcie. V dnešnej dobe to majú kapely bez bicích veľmi náročné. Sú kapely pochodové, ktoré sa obsadzujú na pochody mestom. Zvyčajne je to new orleans alebo dixieland kapela s valchou v rytmike. Kdežto večerné kapely sú s plnou rytmickou sekciou. Tanečníci sú veľmi vďačné, ale zároveň náročné publikum. Vačšinou sa upredňostňuje feel nad technikou. Keď to tam muzikant dokáže otvoriť pomocou štyroch tónov, tak by tam dokázali tanečníci aj prasknúť, pokiaľ je to zo srdca. No pokiaĹ je to fakt na hranici technickosti, tak si také hranie nájde svoje uplatnenie s omnoho menšiou pravdepodobnosťou. Ale niekedy mi príde, že sú tanečníci diktátorskejší napr: aké to má byť tempo, akú by to malo mať štruktúru. Na to ja mám tiež už svoj názor. Pokiaľ kapela hrá celý večer extrémne pomaly alebo extrémne rýchlo, tak to nebude pre tanečníkov úplne pohodlné. Ale pokiaľ sa tempá striedajú, tak je to podľa mňa v poriadku. A čo je typické pre dnešnú dobu, tak kapely hrajú kratšie skladby. Opäť spomeniem Savoy, tam sa hrávali aj 20 minútové skladby. Tam to tanečníci nebrali na skladby. Tam to brali skôr typu: ,,Ideme tancovať a potom, keď nás to nebude baviť, pôjdeme zas na víno...'' A v dnešnej dobe sa to rozdeľuje na skladby. Skladba má v priemere tie 4 minúty.   

 

Týmto by som sa chcel poďakovať Pavlíne za jej čas a záujem o rozhovor. Ja na koniec len dodám, že si ako swingoví muzikanti veľmi vážíme všetkých swingových komunít či u nás doma (Na Slovensku je to skvelá škola B-Swing), ale aj v zahraničí a nesmierne sa všetci tešíme, keď sa táto lavína festivalov opäť spustí a bude možnosť hrať pre tanečníkov a poslucháčov... 

 

Zdroj: Interwiev s Pavlínou Korcovou z dňa 7.4.2021

Titulný obrázok: Michal Cálik

Foto: Piqant Photography

 

Michal Cálik

Galéria

Majú dnešné swingové komunity ešte niečo spoločné s tými z minulosti? Rozhovor so spoluzakladateľkou tanečnej školy Swing Wings

 

 

Ďalšie články

Tomáš Maretta: Kvalitná hudba nie je zadarmo, Slováci to musia pochopiť.
Stretol som sa s Tomášom Marettom - jedným z organizátorov koncertu Rona Cartera a Richarda...
Jazz namiesto rannej kávy? Psychológovia zistili, že jazz je najstimulujúcejším hudobným žánrom
Keď som bol malý chlapec, otec ma neustále napomínal, aby som nepočúval hudbu popritom ako si robím...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Mária Reháková: Neskôr prídu tie praktické otázky ako - dá sa to s flautou? Uživím sa tým?
Dohodol som si rozhovor s mladou jazzovou flautistkou Máriou Rehákovou. Mária študuje na...
VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Zažiarila hviezda
"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by...
Opustil nás ďalší velikán. Trombonista Curtis Fuller sa dožil 86 rokov
Iba včera sme sa dozvedeli smutnú správu o odchode ďalšej legendy. V sobotu 8. mája 2021 vo veku 86...
Projekt We Europe: veľký medzinárodný jazzový koncert online a zadarmo
Koncert We Europe je ambicióznym online projektom spájajúcim rôzne kúty Európy aj zaoceánskej...
K histórii slovenského jazzu - VII. časť
V seriáli  'K histórii slovenského jazzu' sa budeme stretávať s textom obšírnejšie spracovanej...