Vynikajúci saxofonista, hudobný publicista a pedagóg Martin Uherek po roku opäť vydal ďalšie CD. Ide o pokračovanie série „Príbehy jazzu“. Druhá doska nesie podtitul „Ako vznikal jazz“. Prináša nám pokračovanie úspešnej série niečo nové oproti prvej nahrávke?
Martin Uherek si tradične okrem saxofónu zobral na starosť hovorené slovo, ktorým nás na tomto CD sprevádza. Jeho kolegami sú Peter Solárik na bicích nástrojoch, Klaudius Kováč na klavíri, na kontrabase hrá okrem Roberta Ragana jr. aj Peter Korman.
Album má výbornú dramaturgiu. „track“ hovoreného slova sa strieda s tými inštrumentálnymi, vďaka čomu ostáva poslucháč v neustálej zvedavosti od začiatku až po záver albumu. Príbehy sú opäť veľmi zaujímavé – ilustračne - ako sa swing stal vďaka Goodmanovi populárnou hudbou, o tom ako z dobových populárnych skladieb vznikali jazzové štandardy, ktoré si jazzmani aranžovali podľa svojich predstáv. Tento proces Martin vynikajúco predvádza v úprave slovenskej ľudovej skladby „Our MAMAs“ (slovenské mamičky). Vznik bebopu, ako vysvetľuje Uherek, súvisel s túžbou posunúť swingový štýl hrania na novú umeleckú úroveň. Zaujímavý je príbeh sporu hudobného kritika s alt saxofonistom Geneom Quillom. Nasleduje Uherekov kontrafakt „Laying Low“ na Gillespieho kompozíciu „Groovin´ High“. Najvtipnejšia je príhoda s názvom „52. ulica a temné stránky jazzu“ Dizzyho Gillespieho a taxikára. Martin veľmi pútavo a pravdivo opisuje obdobie príchodu bebopu, ktoré prispelo k tomu, že sa na newyorskej koncertnej klubovej scéne začínajú stále menej objavovať big bandy. Taktiež sa veľmi dobre dotýka aj kultúrno-sociálnej situácie, ktorá priamo ovplyvňovala vývoj jazzovej hudby. S tým súviselo obdobie beatnikov a boperov, ktorí prepadli závislosti na heroíne. Smrť Charlieho Parkera bola veľkým šokom pre celú jazzovú komunitu. Neskôr nastupuje na scénu dnes už legendárny „kráľ alt saxofónu“ Cannonball Adderley, ktorého príbeh je zaujímavý práve náhodami, ktoré sprevádzali Adderleyho vstup na newyorskú jazzovú scénu.
Hudobne má táto doska znova bezchybnú úroveň – po zvukovej, umeleckej, ale aj interpretačnej stránke. Záverečná téma „I´m Calling You“ je kontrafaktom štandardu „Cherokee“. Uherek vymyslel krásnu melódiu, ktorú v správnych momentoch hrá spolu s ním aj klavír. O invencii, pekných bopových linkách, vrúcnosti a citu som sa podrobne zmieňoval v recenzii prvého Martinovho CD. Rozpisovaním sa o kvalite týchto hudobníkov by som sa iba opakoval, preto radšej odporúčam všetkým fanúšikom straightaheadového jazzu, bebopu a hardbopu, aby si toto CD kúpili a zažili jeho krásu na vlastné uši. Okrem špičkovej hudby ich tu čakajú mnohé zaujímavosti z histórie, vtipné príhody a poučenia, ktoré Martin krásne nahovoril vo vybraných príbehoch.
Dávid Oláh
