17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov

17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov

Mikulášsky jazzový festival týmto rokom už po 17. krát ponúkol svojim fanúšikom vyrovnaný program, zložený zo slovenskej a zahraničnej jazzovej špičky. Obzvlášť potešujúce je, že sa napriek pandémii podarilo festival zorganizovať a zrealizovať aj tentokrát. Diváci tak mali (po mnohomesačnej prestávke od hudby) možnosť užiť si niekoľko hodín súvislého živého jazzu a to dokonca tri dni po sebe. My sme sa prišli pozrieť na prvý, piatkový festivalový deň, počas ktorého vystúpili zoskupenia Andrej Farkaš trio feat. Martin Uherek, Hipzz, Emiliano Sampaio Mereneu Project a Anna Maria Jopek Quartet.

 

Andrej Farkaš trio feat. Martin Uherek

Piatkový festivalový deň začal na Námestí osloboditeľov o 16:00 koncertom tria klaviristu Andreja Farkaša v zložení Andrej Farkaš - klavír, Róbert Ragan - kontrabas, Peter Solárik - bicie, s bonusom v podobe hosťujúceho tenor saxofonistu Martina Uhereka. V modernom mainstreamovom štýle predstavili energický program zložený najmä z vlastných skladieb - ako prvá zaznela Farkašova up-tempová Simple Answer známa z minuloročného albumu Young Slovak Jazz Generation, o niečo neskôr v triovej zostave bez saxofónu Andrej predstavil svoju trojštvrťovú kompozíciu Back Then. Uherek do repertoáru prispel skladbou True Story z jeho debutového albumu Walkin’ My Own Way (2015) a kompozíciou Chromasome, ktorá mala na festivale svoju premiéru - napísal ju totiž len nedávno, pre svoj najnovší album Príbehy jazzu vol. 3 - Začiatky moderného jazzu.

Andrej Farkaš trio feat. Martin Uherek, foto: Martin Budaj

 

Nielen tým, čo prišli na festival skôr, ale aj náhodným okoloidúcim ponúklo kvarteto Andreja Farkaša hodinku našlapaného mainstreamu, v ktorom bolo cítiť vplyvy bebopu, hardbopu, ale aj moderného jazzu. Poslucháčov, ktorí si prišli posedieť na námestie, na začiatok festivalu dobre naladili a možno svojou hrou nalákali do “kulturáku” aj nejakých ďalších zvedavcov.

 

Hipzz

Ďalší program festivalu sa presunul do priestorov Domu kultúry. O siedmej večer začal vystúpením kapely Hipzz, ktorá je projektom hudobníka Ernesta Vizváryho. Jeho členovia študujú na prestížnych školách ako Kunstuniversität Graz, JAMU v Brne a Berklee College of Music v Bostone. Toto zoskupenie svoj hudobný výstup definuje ako eklektický mix žánrov jazz, hip hop, R’N’B a neo-soul.

S kapelou mal pôvodne vystúpiť na klávesových nástrojoch aj Richard Csino, no z rôznych dôvodov sa nemohol dostaviť, preto Hipzz odohrali svoj program ako štvorica v zložení Mário Belák - alt saxofón, Ernest Vizváry - klávesové nástroje, Dávid Olan - basgitara a Mattia Müller - bicie nástroje. Koncept celého vystúpenia bol postavený na plynulých prechodoch zo skladby do skladby, z groove-u do groove-u, podobne ako ku svojim koncertom pristupujú aj iní hudobníci tvoriaci v podobnom štýle, napríklad Robert Glasper a jemu blízki muzikanti.

Prvá skladba začala energickou témou s melódiou pripomínajúcou Coltranove Giant Steps. Ako sólista sa najprv predstavil Ernest Vizváry, po ňom na alt saxofóne ovládol sólový priestor Mário Belák. Ten vo svojej improvizácii v tejto skladbe (a aj niekoľkých ďalších) použil špeciálny elektronický efekt, ktorý jeho pôvodný zvuk zdvojil o kvartu nižšie, podobne ako svoj sound obohacuje aj saxofonista Casey Benjamin v projekte Robert Glasper Experiment.

Hipzz - Mário Belák a Mattia Müller

 

Ďalšia skladba bola postavená na kľudnejšom groove a v nej sa ako sólista predstavil opäť Mário Belák, ktorý svoje sólo vystaval energicky o čosi vyššie, s výraznou rytmickou podporou a výplňou bubeníka Mattia Müllera a v kontraste s kľudným úvodom. Kratšie sólo v tejto skladbe pridal aj Ernest Vizváry, pričom energiou sa vrátil ku pôvodnému výrazu skladby. Po záverečnej téme nasledoval plynulý prechod do ďalšej skladby, silného bluesového groove-u so "stop-times" a unisonovými pasážami. Tu už Vizváry do svojho sóla vložil omnoho väčšiu energiu, na ktorú nadviazal Belák a v sprievode aj basista Dávid Olan a bubeník Mattia Müller.

Hipzz - Mário Belák a Ernest Vizváry

 

V podobnom štýle sa niesol aj zvyšok koncertu - striedanie kľudnejších a energickejších skladieb, prerušených len pár príhovormi Müllera, za účelom predstaviť členov kapely. Kapela hrala s veľkým nasadením a po poslednej skladbe si vyslúžili standing ovation. Niet sa čo diviť, rôznorodé zvuky Vizváryho klávesov, Belákove saxofónové efekty aj Müllerova energická výplň na bicích ponúkli poslucháčom naozaj pestrý zážitok. Jediná vec, čo mne osobne tento zážitok jemne narušila, bol miestami na môj vkus príliš preexponovaný bubenícky sprievod, najmä počas Vizváryho sól, kde bicie svojou intenzitou prekrývali posadený groove klávesov. V tomto prípade som si spomenul na staré dobré "menej je niekedy viac" - prostredníctvom väčších kontrastov, napríklad prispôsobením sa jemnejšej dynamike klavíra, by vo mne osobne celé koncertné vystúpenie zanechalo ešte lepší dojem.

Hipzz - klaňačka

 

Emiliano Sampaio Mereneu Project

Ďalším bodom programu bola hudba z úplne iného súdka - projekt brazískeho skladateľa, gitaristu a trombónistu žijúceho v Rakúsku, Emiliana Sampaia, s názvom Mereneu Project. Ten vystúpil v zložení noneta, teda rytmiky a 6 dychových nástrojov, rozdelených na 3-člennú plechovú a 3-člennú saxofónovú sekciu. Jedná sa o takpovediac celosvetový projekt, v ktorom sa stretli hudobníci zo všetkých kútov Európy, ale aj z Brazílie. Toto zoskupenie vydalo počas svojej existencie už päť albumov a od známeho magazínu Downbeat získalo okrem štvorhviezdičkového hodnotenia aj ocenenie “Najlepšie malé jazzové kombo” za rok 2014. Skupina hosťovala na množstve jazzových festivalov po celej Európe, no na Slovensku vystúpili v tejto zostave po prvý krát.

Emiliano nie je na Mikulášskom jazzovom festivale úplnou novinkou, už v roku 2015 tu vystúpil so svojou komornou formáciou Meretrio. V rozšírenom obsadení však dokázal so svoje kompozície spracovať do ešte pútavejšej formy. Časté zmeny textúr, pútavé rytmy, dynamické a nástrojové zmeny a extrémne zaujímavá, z veľkej väčšiny komponovaná hudba - asi tak by sa dal opísať charakter Sampaiovho Mereneu Project. Pre divákov na MJF odohrali v piatok program "The Best Of" zo všetkých doteraz vydaných CD.

Emiliano Sampaio Mereneu Project

 

Rytmická sekcia v zložení Emiliano Sampaio - gitara, kompozície (Brazília), Tobias Steinrück - basgitara (Rakúsko) a Luis Oliveira - bicie nástroje (Brazília) fungovala najmä ako podpora pre bohaté aranžmány dychových nástrojov. Na tie hrala šestica európskych hudobníkov a to konkrétne Marko Solman - 1. trúbka, krídlovka (Chorvátsko), Gerhard Ornig - 2. trúbka, krídlovka (Rakúsko), Karel Eriksson - trombón (Švédsko), Anna Keller - alt saxofón, klarinet, flauta (Nemecko), Sara Hoffer - tenor saxofón, flauta, soprán saxofón (Maďarsko) a Oleksandr Ryndenko - barytón saxofón, bas klarinet, flauta (Ukrajina).

Spoločne predstavili Sampaiove kompozície, ktoré pokrývali rozmanitú plejádu štýlov - vplyvy brazílskej hudby, argentínskeho tanga, starého tradičného jazzu 20. a 30. rokov, bluesu a dokonca aj náznaky balkánskej hudby, ale aj typického "detektívkového" groove-u, ktorý mi pripomenul filmovú hudbu z Ružového pantera a . Časté striedanie nástrojov - trúbky za krídlovky, saxofóny za klarinety a flauty - zabezpečilo neustálu čerstvosť aranžmánov a pútavosť Sampaiovej hudby.

Emiliano Sampaio

 

Bolo by náročné podrobne popísať celý program, ktorý Mereneu Project odohral, keďže každá zo skladieb bola úplne jedinečná a obsahovala množstvo zmien, ktoré poslucháči miestami ledva stíhali vnímať. Tento dojem predstavím aspoň na jednej konkrétnej skladbe - jednalo sa o skladbu Solman, ktorú Emiliano napísal pre prvého trubkára, chorváta Marka Solmana. Predstavil ju ako starý tradičný jazz z 20. alebo 30. rokov, hudbu, ktorú Solman miluje zo všetkého najviac a v súčasnej dobe si ju nemá možnosť často zahrať. Skladba začala ako optimisticky naladený swing v strednom tempe, niečo podobné, ako by ste mohli počuť na nahrávkach starých big bandov alebo iných orchestrov swingovej éry. Po trúbkovom úvode náhle skladba skočila do half time, teda polovičného tempa a vznikla tak nová tiahla melódia, ktorú opäť predstavil sólista Solman. Následne zahral improvizáciu s dusítkom v ruke, v štýle sólistov orchestra Duke Ellingtona, skladba sa opäť zmenila na pôvodné stredné tempo a po chvíli zas spadla do half time. Sólový priestor následne prebrala tenor saxofonistka Sara Hoffer z Maďarska. Nasledoval návrat témy, ktorý začal v half time, no postupne začal zrýchľovať až do pôvodného tempa. To vzápätí prekonal a zrýchľoval do úplne nového, dravého swingu. A odrazu všetci prestali hrať, s výnimkou štvorice trúbka, trombón, klarinet a barytón saxofón, ktorí hrali v starom dixielandovom pochodovom štýle a zvyšok kapely začal tlieskať do rytmu. Na záver sa pridala basgitara, no v omnoho pomalšom tempe a všetci ostatní zmĺkli, kým Marko Solman dohral svoje posledné sólo v tomto intímnom duete.

Emiliano Sampaio Mereneu Project - skladba Solman

 

Emiliano Sampaio Mereneu Project bol pre mňa najzaujímavejším bodom piatkového programu. Jeho hudbu som až do toho večera nepoznal, preto som si ho prišiel vypočuť s čistou hlavou a kvalita jeho aranžmánov a pútavosť jednotlivých skladieb ma veľmi pozitívne prekvapila a oslovila. Snáď sa v budúcnosti dočkáme na Mikulášskom jazzovom festivale aj Sampaiovho najväčšieho projektu, čo má byť plný bigband (v dvojnásobnom počte v porovnaní s dnešným nonetom)!

 

Anna Maria Jopek Quartet

Headlinerom piatkového večera bolo poľské zoskupenie Anna Maria Jopek Quartet. Jeho leaderka Anna Maria Jopek je bezpochyby jednou z najvýraznejších poľských speváčok a hviezd európskej jazzovej scény. Už ako trojročná nahrala svoju prvú skladbu pre Polskie Radio, v siedmich rokoch sa začala učiť hrať na klavíri a keď mala dvanásť rokov, vystúpila s Filharmoniou Narodowou vo Varšave. Hoci na vysokej škole vyštudovala klasický klavír a paralelne aj filozofiu, napokon sa stala speváčkou a počas svojej pôsobivej kariéry spolupracovala s hviezdami ako Pat Metheny, Branford Marsalis, Gonzalo Rubalcaba, Richard Bona, Mino Cinelu, Tomasz Stanko, Joe Lovano, Bobby McFerrin a dokonca aj Sting.  

Tentokrát Jopek vystúpila so svojim tradičným kvartetom v zložení Anna Maria Jopek - spev, Dominik Wania - klavír, Robert Kubiszyn - kontrabas a Paweł Dobrowolski - bicie nástroje. Tí, ktorí speváčkinu tvorbu a štýl poznajú, dostali presne to, na čo prišli - širokú škálu emócií, virtuózne hlasové a inštrumentálne výkony a bezchybné hudobné prevedenie každého jedného z členov. Tým najdôležitejším prvkom bola samozrejme Anna Maria Jopek, ktorá hneď prvú skladbu začala v maximálne intímnej atmosfére, v úplnom piane, len za striedmeho sprievodu kontrabasistu Roberta Kubiszyna. Po tomto rozjímavom úvode a následnej hlavnej téme nasledovalo moderné a virtuózne klavírne sólo, využívajúce husto znejúce cluster chords. Na vrchole sóla sa ku kapele pridala aj samotná Jopek svojou improvizáciou a len o chvíľu nato skladba náhle skončila. Jopek ostala spievať sama a postupne prešla v úplnom piane do ďalšej pomalej, rozjímavej skladby...

Anna Maria Jopek, Robert Kubiszyn

 

Tento koncert by sa možno dal opísať slovami - dokonalá vkusnosť. Nepočul som ani jednu zbytočnú notu alebo zvuk, ktorý by mi vadil, súhra kapely fungovala perfektne a hlas Anny Marie Jopek sa do tria inštrumentalistov vnášal s maximálnou prirodzenosťou. Hoci som bol na koncerte, cítil som sa, ako keby som počúval kvalitné CD - s vyrovnaným zvukom, dynamikou, striedaním kontrastných hudobných plôch aj rôznej atmosféry jednotlivých skladieb.

Zrejme aj Anna Maria Jopek sa na tomto koncerte cítila veľmi dobre, po vytlieskaní sa rozhodla pre tradičný prídavok, typickú jazzovú baladu hranú na half time, s klavírnym introm, intímnym spevom a metličkovému sprievodu v podaní bubeníka. No čím skutočne publikum prekvapila - keď klavirista končil prídavok, pričom publikum ešte netlieskalo, s tajomným úsmevom sa k nemu priblížila, niečo mu pošepkala a on hneď začal vyťahovať nové noty a hrať ďalšiu baladu - druhý prídavok! Po intre v podaní dvojice Anna Maria Jopek a Dominik Wania sa pridala celá kapela, po téme začala improvizovať
Jopek a na záver vtipne prostredníctvom svojho spevu predstavila celú kapelu a nielen tých, ale ešte aj ich manažéra a šoféra. Výborná bodka piatkového večera!

Anna Maria Jopek Quartet

 

Prvý večer Mikulášskeho jazzového festivalu priniesol pestrý program viacerých osobitých štýlov a na svoje si tak snáď mohli prísť všetci diváci. Na námestí začal program jazzovou tradíciou Andreja Farkaša v modernom šate, v Dome kultúry predstavil jazzové vplyvy súčasnosti v podaní kapely Hipzz, prekvapivé možnosti jazzového noneta Emiliano Sampaio Mereneu Project, aj klasického headlinera Anna Maria Jopek Quartet - špičku poľskej jazzovej scény. Ak boli ďalšie dni rovnako pestré, verím, že publikum si MJF poriadne užilo.

 

Autor: Martin Uherek

Foto: Pavol Staník

Galéria

17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov
17. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu: piatok predstavil zmes osobitých štýlov

 

 

Ďalšie články

Cenu Ladislava Martoníka 2014 dostal klavirista a pedagóg Klaudius Kováč
Klavirista a pedagóg Klaudius Kováč je na slovenskej jazzovej scéne známym menom - okrem pôsobenia...
Jazzový akordeón v Jazz Klube 12
Utorkové jam sessions Martina Uhereka v Jazz Klube 12 v Banskej Bystrici už majú svoju...
Kontrabasista Peter Korman debutuje: Nahrávka „Root System“ prináša sviežu energiu novej jazzovej generácie
Moderný jazz ovplyvnený rôznymi inšpiračnými zdrojmi. Debutový album kontrabasistu Petra Kormana...
CD Príbehy jazzu: Spôsob ako rozšíriť domácu jazzovú poslucháčsku základňu?
To, že sa jazz radí do kategórie menšinových žánrov spôsobuje najmä úzka skupina fanúšikov tohto...
Opustil nás svetový velikán jazzu z našich končín. Kontrabasista George Mraz sa dožil 77 rokov
George Mraz, českým menom Jiří Mráz, bol jedným z najvýznamnejších kontrabasistov jazzu a jeden z...
Lukáš Oravec Quartet vydáva štvrtý album. Na nahrávke Moovin' Spirit nájdete hviezdy ako Seamus Blake a Danny Grissett
Slovenský trúbkar, skladateľ a producent Lukáš Oravec vydáva nový, v poradí štvrtý album svojho...
V Žiline bude znieť hudba world music konečne naživo! Prichádza festival HUDBA SVETA ŽILINA
Po online vydaní posledného ročníku festivalu HUDBA SVETA Žilina, sa začiatkom októbra predstavia...
Altar Quartet vyráža na turné: predstaví album November, ale aj domácich i zahraničných hostí
Najnovší album November, ale aj staršie hudobné kompozície predstavia na piatich domácich aj...