VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Zažiarila hviezda

VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Zažiarila hviezda
Tomáš Galata

"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by ich nenapísal lepšie. Tieto pravdivé story jazzových hudobníkov totiž písal sám život. V tých časoch bol ešte nepredvídateľný, neuchopiteľný, krásny...

     

         V máji v roku 1927 zomrel hudobník a kapelník Andy Preer. Nepríjemná udalosť zasiahla chod  slávneho klubu na rohu západnej stoštyridsiatej druhej ulice a Lenox avenue 644, ležiaceho v samom srdci newyorského Harlemu. Miesto s príznačným názvom Cotton Club. Miesto, kam smerovali debne   pašovaného alkoholu a aj zástupy tých, čo chceli niečo znamenať. 

     Južanský sentiment odetý do klubu, v ktorom pódium bolo replikou južanského sídla a čierna kapela hrala na samej verande, pár krokov pod ňou s tanečným parketom plným „svetlo jasných, skoro bielych tanečníc“ ,vôkol ktorého pobehovali čašníci, odetí v červených smokingoch, tak ako sluhovia na pravých južanských plantážach, ktorí v klube obsluhovali bielych hostí za stolom a gangstrov za scénou spoločne zdieľajúcich očarenie hudbou v centre vtedajšej „harlemskej renesancie.“

    Cotton Club Syncopators kapela Andy Preera nemala nasledovníka. Manažment klubu na čele, ktorého stál ostrieľaný gangster a pašerák Owney Madden (1891-1965), sa rozhodol nájsť novú náhradu, aby mohol začať jesennú sezónu roku 1927 s novou domácou kapelou v plnej paráde.

Joe "King" Oliver   Prvý komu sa dostalo pocty stáť na pódiu Cotton Clubu bol slávny trúbkar Joe „King“ Oliver (1885-1938), ktorý so svojou kapelou Dixie Syncopators hral v neďalekom klube Savoy Ballroom. Ten však už mal zjednané vystúpenia na juhu krajiny a do dohody sa nehrnul. Madden sa rozhodol čakať do jesene, kým si to Oliver premyslí. Medzičasom však Oliverova kapela uviazla kdesi v Baltimore a čo viac, Oliver dostal zápal ďasien, čo mu hranie sťažilo. Na jeseň sa Joe „King“ Oliver vrátil späť do New Yorku, avšak bez kapely a i bez zubov, o ktoré prišiel vďaka svojej slabosti na sladké. Tým si ešte viac sťažil hranie na trúbke. Ďalšie mesiace čakania ne jeho návrat do formy Maddena znervózňovali, no aj tak do neho vkladal ambície na nového leadera kapely Cotton Clubu. Štedrosť, ktorú mu prejavoval spočívala aj v zoskupení starej kapely Cotton Club Syncopators, ktorú premenovali na „King Oliver and His Orchestra“ a s bezkonkurenčne vysokým platom, ani to však nestačilo na to, aby skvelý mentor Louis Armstronga prikývol na najlepšie platené angažmá v New Yorku.

   Cotton Club hľadal ďalej. No po ďalších odmietnutiach od vtedy známych hudobníkov, ako Sam Wooding, Charlie Johnson, bol Owney Madden nútený ohlásiť začiatok sezóny v Cotton Clube až na 4. december 1927.

    Správa o voľnom mieste v Cotton Clube sa doniesla aj ku vtedy dobre známemu hudobnému skladateľovi Jimmy McHughovi, manažérovi vo vydavateľskej firme Jack Mills, Inc., ktorá patrila bratom Millsovcom, z ktorých jeden bol nádejný hľadač talentov menom Irving Mills (1894-1985). Práve on sa od McHugha dozvedel o tejto novine a ihneď s ňou šiel na Broadway do Kentucky Clubu, v ktorom hrala malá kapela z Washingtonu D.C.

    Manažér z Cotton Clubu Don Healy spolu s inšpicientom Hermanom Starkom dali na Millsove presviedčanie nech prídu na jedno z vystúpení kapely. Po predstavení boli nadšení. Avšak bol v tom malý háčik. Chlapci z Washingtonu akurát vystupovali v rámci turné hudobnej šou Dance Mania a druhý deň sa chystali do Filadelfie.  Za pár dní z New Yorku došiel za kapelou Mills a zmluva Cotton Clubu s novým nádejným bandom bola na stole. Clarence Robinson, choreograf celej šou, však odmietal kapelu za akúkoľvek cenu z turné prepustiť. Mills neváhal a kontaktoval samotného Maddena. Po najštedrejších ústupkoch vedenia Cotton Clubu pri hľadaní náhradnej kapely, s ktorými neuspelo ani u najvychýrenejších hviezd, sa v tomto prípade rozhodol Owney Madden zakročiť spôsobom, na ktorý mal talent.  Zavolal svojej spojke vo Filadelfii, gangstrovi „Boo Boo“ Hoffovi, aby sa o to postaral. Na druhý deň, Hoffovi ľudia v zákulisí doručili Robinsonovi obálku s telegramom, na ktorého konci stála jednoduchá veta – Buď veľkorysý alebo zomrieš (Be Big or You´ll Be dead). 4. decembra 1927 na pódiu Cotton Clubu po prvýkrát zažiarila hviezda večera Duke Ellington and His Cotton Club Orchestra. 

 

Duke Ellington & His Cotton Club Orchestra - Cotton Club Stomp (1929)

 

 

Tomáš Galata

 

 

Ďalšie články

Ako vznikla skladba What A Wonderful World v podaní Louis Armstronga
Čo by bolo, keby sa Tony Bennett vyjadril ináč, keby ho samotný vydavateľ v USA neodmietol a keby...
VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Čiernobiely jazz
"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by...
Golden Age Concert: V rytme Hot & Sweet Music v bratislavskom V-klube
V stredu 27. augusta 2014 sa zo známeho bratislavského Véčka do neskorej noci ozývali burácajúce...
Jazzman týždňa: Duke Ellington
Americký skladateľ, dirigent a klavírista Duke Ellington patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti jazzu...
Súťaž Jazz START UP hľadá nové talenty: Vyhrať môžu šnúru koncertov, aj debutový album
Už po siedmykrát spúšťa portál Jazz.sk v spolupráci s Rádiom Devín súťaž pre mladé jazzové talenty...
Veľký tanečný večer 2019: Každoročná obľúbená tančiareň v októbri opäť v Starej Tržnici, tentokrát s novinkou!
Veľký tanečný večer, ako jedno z najpopulárnejších tanečných podujatí, sa po roku opäť uskutoční...
World Music Festival Bratislava: Konferencia ponúkne hudobníkom networking, aj návod ako sa presadiť v zahraničí
Ak vás zaujíma ako sa dá budovať kariéra v zahraničí, alebo chcete získať dôležité kontakty a...
CD Toot Sweet: Spojenie nespojiteľného?
V roku 1982 sa stretli dvaja na prvý pohľad odlišní hudobníci. Legendárny alt saxofonista Lee...