COVID-19 má ďalšiu svoju jazzovú obeť. Je ním ikona moderného jazzu, saxofonista, skladateľ a štýlotvorca Lee Konitz

COVID-19 má ďalšiu svoju jazzovú obeť. Je ním ikona moderného jazzu, saxofonista, skladateľ a štýlotvorca Lee Konitz
Dávid Oláh
Iba pred pár hodinami obletela celý jazzový svet ďalšia smutná správa. Rok 2020 je žiaľ rokom plným strát jazzových umelcov. Po McCoyovi Tynerovi, Ellisovi Marsalisovi Jr. a  Buckym Pizzarellim, opustil tento svet majstrovský saxofonista, skladateľ, aranžér a jeden zo zakladateľov west coastového smeru - Lee Konitz. Zomrel včera, v stredu 15. apríla, na následky ochorenia COVID-19 v newyorskej nemocnici. Tragickú správu povrdil jeho syn Josh. Dožil sa krásnych 92 rokov.  
 
Saxofonista, skladateľ, aranžér a štýlotvorca Lee Konitz patrí z hľadiska svojho prínosu, k najvýznamnejším umelcom celej jazzovej histórie. Jeho ľahko rozpoznateľný "suchý" saxofónový tón zložený zo subtónu, svetlej farby a jemného vibráta, je typický pre jazzový smer cool jazz, alebo third stream, ktorého bol zakladateľom spolu s Lenniem Tristanom a Milesom Davisom.
 
Pre Konitza bolo typické, že hral dlhé melodické linky a zaujímavé rytmické patterny, ktoré prepájal s úžasnou ľahkosťou a ľubovoľne posúval cez celú formu (takzvané "over bar phrases"). Jeho fantastické rytmické cítenie mu dovoľovalo robiť si, čo chcel. Ďalším jeho špecifikom bolo využívanie rôznych nepravidelných prízvukov na nepravidelné doby v takte, ktoré jeho štýlu pridávali napätie a moment prekvapenia. Toto všetko hral a interpretoval s obrovským nadhľadom. Konitz bol jedným z tvorcov štýlového rámca, ktorí kritici nazvali west coast, cool jazz, alebo "third stream". S touto definícou sa však samotný Konitz nikdy nestotožňoval. Z jeho štýlu hry najviac vychádzali jeho kolegovia ako Paul Desmond a Art Pepper, v súčasnosti je jeho vplyv jasne badateľný na hráčoch ako sú Greg Osby, Will Vinson, Mark Turner, Tineke Postma, ale nielen na saxofonistoch, ale na akomkoľvek nástroji. 
 
 
 
Narodil sa 13. októbra 1927 v Chicagu v rodine židovských utečencov. Vo svojich jedenástich rokoch začal študovať hru na klarinete. Neskôr prešiel na tenor saxofón, ktorý následne vymenil za alt saxofón. V tomto období bol ovplyvnený hlavne swingovými big bandmi, ktoré počúval so svojim bratom v rádiu. Špeciálne mal rád Bennyho Goodmana. Táto hudba ho natoľko fascinovala, že začal improvizovať ešte predtým, než sa naučil hrať akýkoľvek jazzový štandard.
 
Jeho profesionálna kariéra sa začala v roku 1945, kedy spolupracoval s Teddy Powell Band ako alternant za Charlieho Venturu. Táto kapela sa však už po mesiaci rozpadla a Konitz sa následne stretol s filmovým a rádiovým producentom Jerrym Waldom. 
 
Prelomovým bolo však Konitzove stretnutie s klaviristom Lenniem Tristanom v roku 1946, kedy spolu začali jednak hrávať v cocktailovom bare. Konitz sa však okrem toho, stal ďalším Tristanovým žiakom. O rok neskôr, v roku 1947 začína spolupracovať s klaviristom a aranžérom Claudeom Thornhillom, Gerrym Mulliganom a Gilom Evansom.
 
Najzásadnejšia chvíľa v Konitzovej hudobnej kariére nastala na "recordings sessions" legendárnej dosky "Birth of The Cool", kde bol členom kapely Miles Davis Nonet. Album "Birth of The Cool" je považovaný za základ nového post-bebopového smeru - cool jazzu. Na doske sú jasné vplyvy vážnej hudby, nielen kvôli nástrojovému obsadeniu, ale aj kvôli aranžérskemu prístupu - rôznym polyfonickým technikám.
 
Ako líder sa Konitz prejavuje na doske "Subconscious-Lee", ktorá bola vydaný v roku 1955 pod hlavičkou vydavateľstva Prestige Records. Na albume s ním hrajú legendy west coastu ako Lennie Tristano, Warne Marsh, Jeff Morton čo Billy Bauer. Na tejto platni sa nachádzajú autorské kompozície jednotlivých členov tejto kapely, ktoré sa neskôr stali obľúbenými jazzovými štandardmi.
 
V roku 149 odmietol spoluprácu s jedným z jeho idolov - Bennym Goodmanom, čo neskôr ľutoval. Konitz bol dobrým priateľom s Charliem Parkerom, dôkazom čoho je aj fakt, že Parker podporoval Konitza v dobe, kedy sa mu narodil jeho syn vo Washingotne, zatiaľ čo bol Konitz v New Yorku. Mnohí kritici tvrdili, že Konitz a Parker boli konkurentmi. Opak bol však pravdou. Sám Konitz sa veľakrát v rozhovoroch vyjadril, že Parkerovmu vplyvu hry sa nebolo možné vyhnúť, čo je počuteľné hlavne v jeho raných nahrávkach. 
 
Začiatkom 50. rokov nahrával a bol na koncertnom turné so Stan Kenton Orchestra, taktiež však nahrával ako líder. V roku 1961 nahral platňu "Motion" v pianoles trivom obsadení spolu s Elvinom Jonesom a kontrabasistom Sonnym Dallasom. Išlo o spontánnu "session" zloženú výhradne z jazzových štandardov, ktorá je mnohými kritikmi a hudobníkmi považovaná za jeden z jeho najvydarenejších albumov.

V roku 1967 bol zaujímavý jeho projekt "The Lee Konitz Duets", na ktorom dal dokopy na tú dobu nevšedné nástrojové obsadenia (saxofón a trombón, dva saxofóny atď.) Na tejto platni si pozval na spoluprácu mladích hráčov ako napríklad 

Joe Henderson, Jim Hall, Eddie Gomez či Elvin Jones. Na tomto albume predstavuje Konitz prierez celou jazzovou históriou - od čias Armstronga až po súčasnosť. 
 
Počas svojej nesmierne bohatej a dlhej kariéry ďalej spolupracoval s umelcami ako Bill Evans, Chet Baker, Dave Brubeck, Ornette Coleman, Brad Mehldau, Charlie Haden, Charles Mingus, Dan Tepfer, Chick Corea, Phil Woods a mnohí ďalší. 
 
V roku 1997 vydal vo vydavateľstve Blue Note Records album "Alone Together" v triovej zostave spolu s Bradom Mehldauom a Charliem Hadenom. V tomto období sa Konitz nevyhýbal ani experimentovaniu s free jazzom a avantgardou. Za album "GRACEfulLEE", ktorý nahral s mladučkou Grace Kelly dostal od magazínu Downbeat hodnotenie 4 a 1/2 hviezdičky.
 
Neskôr ho postihli problémy so srdcom, ktoré mu aj lekári museli operovať. Bolo úžasné sledovať Konitzovu "nekonečnú" kariéru - niekoľko dní po jeho 87-ich narodeninách  v roku 2014, vystúpil v klube Blue Note v Green Village ako súčasť Enfants Terribles (Konitz, Bill Frisell, Gary Peacock, Joey Baron).
 
Počas jeho 7 dekádnej kariéry nahrával pre vydavateľstvá ako Atlantic, Prestige, Polydor a Verve. Konitz bol posledným aktívnym hudobníkom, ktorému sa podarilo hrať vo všetkých troch Birdland kluboch, ktoré boli v New Yorku počas svojej histórie v prevádzke. 
 
V roku 2009 získal ocenenie NEA Jazz Masters Award, kedy bol vymenovaní za alt saxofonistu roka časopisom Downbeat.

Lee Konitz bol saxofonista, skladateľ, pedagóg a umelec s unikátnym a jasne rozpoznateľným hudobným konceptom. Išlo o výmimočnú osobnosť z "tristanovskej" školy. Jeho prínos a veľký vplyv sa navždy zapíše do histórie jazzovej hudby.
 

 
Dávid Oláh

Esprit 2019

 

 

Ďalšie články

Ďalšie odchody do jazzového neba. Nezahrajú nám už ani Ellis Marsalis a Bucky Pizzarelli
Zatiaľ čo pandémia zmieta Spojené štáty stále viac a viac, jazzovú scénu zarmútili ďalšie správy o...
Vydať nový album ako 92-ročný? Lee Konitz nahral "Old Songs New"
Lee Konitz je jedným z posledných žijúcich altsaxofonistov starej éry, na vlastnej koži zažil hru...
CD Toot Sweet: Spojenie nespojiteľného?
V roku 1982 sa stretli dvaja na prvý pohľad odlišní hudobníci. Legendárny alt saxofonista Lee...
Poznáme víťaza jazzovej Ceny verejnosti ESPRIT. Kto získa hlavnú cenu poroty sa dozvieme na slávnostnom odovzdávaní cien už o dva týždne
Je rozhodnuté o víťazovi Ceny verejnosti Esprit za najlepší slovenský jazzový album vydaný v...
CD Light Of Blue: Lukas Oravec Orchestra nám predstavuje svoj debut
Slovenský trubkár, skladateľ, pedagóg a kapelník Lukáš Oravec iba prednedávnom nahral album,...
Vychádza album projektu Jana a ja. Lesokruhy sú splneným snom speváčky Jany Krčmárovej
V stredu 9. septembra 2020 vyšiel debutový album projektu Jana a ja s názvom...
City Sounds Festival: gitarista Andreas Varady a klavirista Danny Grissett prinesú svoju magickú hudbu do Bratislavy
Andreas Varady, ktorý už ako dieťa vzbudil pozornosť veľkého Quincy Jonesa, zahrá so svojou...