Jazzman týždňa: Max Roach

Jazzman týždňa: Max Roach

Max Roach je považovaný za jedného z najvýznamnejších bubeníkov v histórii americkej hudby. Čo Kenny Clarke začal, to Max Roach dotiahol do dokonalosti a ešte omnoho ďalej. Začínal s Charlie Parkerom, pokračoval s Charles Mingusom, Ericom Dolphym, až napokon vystúpil dokonca aj s Bostonským symfonickým orchestrom. Na scéne bol Roach aktívny takmer 60 rokov - a každú dekádu prichádzal s niečím novým.

 

Max Roach sa narodil 10. januára 1924 v meste Newland v štáte Severná Karolína. Spolu s rodinou sa presťahoval do newyorského Brooklynu keď mal 4 roky. Vyrastal v hudobnej rodine, jeho matka bola gospelovou speváčkou. Sám Max začal ako malý hrať na vojenskú trubku v pochodových orchestroch. Vo veku 10 rokov už hrával na bicie v gospelových kapelách. Na prahu dospelosti v roku 1942, pár dní po ukončení maturitného ročníka, dostal Roach možnosť zaskakovať Sonny Greera, stabilného bubeníka s Duke Ellington Orchestra, keď mali vystúpiť v divadle Parmount - to skutočne odštartovalo jeho kariéru.

 

V tomto čase začal Roach vystupovať v jazzových kluboch na 52. ulici a v klube Georgie Jay's Taproom na spoji ulíc 78. a Broadway - spolu so svojim spolužiakom, barytón saxofonistom Cecil Payne-om. Svoje prvé profesionálne nahrávanie zažil v decembri 1943 a to hneď v kapele legendárneho Coleman Hawkinsa. Max bol jedným z prvých bubeníkov (spolu s Kenny Clarke-om), ktorí začali hrať v bebopovom štýle, bol mimoriadne obratný v rýchlych tempách a počas celých 40. rokov vystupoval v kapelách Dizzy Gillespieho, Charlie Parkera, Thelonious Monka, Coleman Hawkinsa, Bud Powella a o niečo mladšieho Milesa Davisa. Roach zároveň pôsobil na viacerých kľúčových nahrávkach Charlie Parkera, ktoré sú doteraz takmer jednohlasne považované za prelomové momenty vo vývoji jazzu.

 

Roach v období 1950-1953 študoval hru na klasické bicie nástroje na univerzite Manhattan School of Music a dopracoval sa ku bakalárskemu titulu. Tá istá škola mu dodatočne v roku 1990 udelila čestný doktorát. V roku 1952 založil Max spolu s basistom Charles Mingusom jedno z prvých nezávislých vydavateľstiev vlastnených hudobníkmi - Debut Records. Prostredníctvom neho nahrali a neskôr vydali významný koncert v Toronte "Live At Massey Hall", ktorý sa odohral 15. mája 1953 a predstavuje jedinú zaznamenanú spoluprácu zostavy Parker, Gillespie, Powell, Mingus a Roach. V roku 1954 začal Roach spolupracovať v kvintete Clifford Browna a stal sa tak jedným z prvých predstaviteľov nového štýlu "hard bopu". V mierne zmenenej zostave nahral o 3 roky neskôr prvý jazzový album vo "valčíkovom" 3/4 rytme. A nesmieme zabudnúť ani na jeho prelomový album voľnej improvizácie bicích a kontrabasu s názvom "Percussion Discussion".

 

Spomínané prelomové a významné prvenstvá v tomto období pritom predstavovali len začiatok Maxovho umeleckého rozvoja. V roku 1960 zložil a nahral album s názvom We Insist! (prekl. Dožadujeme sa!) s podtitulom "Max Roach's Freedom Now Suite" (prekl. Suita Max Roacha "Slobodu teraz"), na ktorej vokály (alebo v niektorých momentoch skôr kričanie a škriekanie) nahrala speváčka a jeho vtedajšia manželka Abbey Lincoln. Album vznikol pri príležitosti stého výročia vyhlásenia emancipácie Abrahama Lincolna a Roach sa ním dožadoval dodržiavania práv černochov a skutočného zrovnoprávnenia s belochmi.

 

V roku 1962 nahral spolu s basistom Charles Mingusom a klaviristom Duke Ellingtonom album "Money Jungle", ktorý je mnohými považovaný za jeho najlepšiu triovú nahrávku. V 70. rokoch zorganizoval hudobné zoskupenie "M'Boom". Išlo o orchester bicích nástrojov, pričom každý z členov komponoval a prezentoval sa na rôznych nástrojoch. V skorých 80. rokoch začal Roach hrať celé koncerty sólovo, čím svet uistil, že bicie nástroje dokážu splniť požiadavky na sólové prevedenie a plnohodnotne uspokoja publikum. V tomto období taktiež písal hudbu pre divadlo, nahráva duetá s inými umlecami a významnými osobnosťami - napríklad nahral duet so slávnym zaznamenaným prejavom Martina Luthera Kinga Jr. "I Have a Dream".

 

"Max Roach a Martin Luther King Jr. - I Have A Dream"

 

V neskorších rokoch začal Max predstavovať svoju hudbu s orchestrami a gospelovými zbormi, napríklad odohral koncert s Bostonským symfonickým orchestrom. Tiež vystupoval s tanečníkmi - the Alvin Ailey American Dance Theater alebo the Dianne McIntyre Dance Company. Mnohých svojich fanúšikov Roach prekvapil svojim vystúpením na hip hopovom koncerte s rapperom Fab Five Freddy a newyorskými break dancermi. Odôvodnil to existenciou veľmi silného puta medzi rozličnými prejavmi mladých černošských umelcov a umením, ktoré on tvoril celý svoj život.

 

Max Roach zomrel v skorých ranných hodinách 16. augusta 2007 v newyorskom Manhattane. Jeho pohrebu v Riverside Church sa zúčastnilo vyše 1900 ľudí a pochovaný bol v meste, kde prežil a pôsobil takmer celý svoj život - v New Yorku.

 

Autor: Martin Uherek

Zdroj: wikipedia.org

Foto: William P. Gottlieb

 

 

Ďalšie články

Dráma o jazzovom bubeníkovi v našich kinách
Do kín prichádza čerstvý film o mladom jazzovom bubeníkovi, ktorého snom je stať sa najlepším...
Jazzman týždňa: Benny Goodman
  Benny Goodman bol americký jazzový a swingový hudobník, klarinetista a kapelník. Často...
Brian Blade: Aj pri odlišných názoroch nás spája ľudskosť
Náš rozhovor s bubeníkom Brianom Bladeom je vyústením dlhoročného záujmu o jeho osobu a ...
Jazzman týždňa: Duke Ellington
Americký skladateľ, dirigent a klavírista Duke Ellington patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti jazzu...
Osobnosti európskeho jazzu: Szymon Mika
Keď sa mi pred piatimi rokmi dostal do rúk album s názvom „Unseen“, meno jeho hlavného protagonistu...
Výsledky sčítania sú pre jazzmanov alarmujúce!
Do sídla Slovenského ústredného jazzového výboru (SÚJV) dnes ráno potrubnou poštou dorazili...
Kto získa jazzovú „rádiohlavu“?
Domáci jazzmani nezaháľali ani počas pandemického obdobia a dôkazom je množstvo jazzových albumov,...
George Benson je nominantom na sieň slávy v New Jersey. Barack Obama mu poslal gratulačný list
Legendárny americký gitarista, spevák a skladateľ George Benson bol pred niekoľkými týždňami...