K histórii slovenského jazzu - V. časť

K histórii slovenského jazzu - V. časť
jazz.sk

V seriáli  'K histórii slovenského jazzu' sa budeme stretávať s textom obšírnejšie spracovanej histórie slovenského jazzu. ktorý napísala Doc. Yvetta Kajanová, PhD.. Približne v desiatich dieloch tu budú spomenuté najdôležitejšie mená a udalosti, ktoré sa v historickom kontexte úzko spájajú so slovenskou jazzovou scénou.

Reflexia jazzu sa objavovala v novinách (Večerník, Smena) a časopisoch Hudba-spev-tanec (1949-51, 1962-68), Rytmus (v r. 1969-91), ktorý nadviazal na predchádzajúci časopis, mapujúci amatérsku scénu a Populár (1969-92). V 60. rokoch vyšlo viacero významných publikácií o histórii jazzu vo svete a doma prostredníctvom slovníkov a esejistických príspevkov (I. Wasserberger: Jazzový slovník I. Wasserbergera, ŠHV, Bratislava 1966, V. Franchiniho: Tradícia džezu, SVKL, Bratislava 1963, I. Poledňák: Kapitolky o džeze, Osveta, Bratislava 1964, J. E. Berendt: Kniha o jazze, Supraphon Bratislava 1968). Postupne sa rodí jazzová publicistika – koncom 50. rokov píše rôzne recenzie a články K. Ondreička (časopis Mladá tvorba), začiatkom 60. rokov I. Wasserberger (Hudba-spev-tanec, Hudobný život, Slovenská hudba, český časopis Melodie a i.), J. Letňan (Hudobný život). V 70. rokoch sa jazzovej publicistike venujú S. Bachleda, O. Meluzín, V. Petr, Ľ. Zeman, koncom 70. rokov príchádzajú L. Snopko, V. Brožík, J. Kinček, R. Müller.    

Zaujímavé je, že pokým jazzový život v 50. a 60. rokoch fungoval vo forme vystúpení v kluboch a kaviarňach, teda i jam sessions, pre 80. a 90. roky sú typické koncertné vystúpenia jazzových skupín. Napríklad vo V klube v Bratislave sa konali jam sessions v rokoch 1965-69 (účinkovali tu J. Hajnal, I. Mózsi, L. Martoník, L. Déczi – Reduta kvartet, V. Hidvéghy a i.), neskôr koncom 70. začiatkom 80. rokov sa poriadali jazzové piatky vo V klube, organizovali sa pravidelné koncerty v PKO. Napokon v tomto období vznikol i cyklus jazzových koncertov v rámci bratislavského Kultúrneho leta, ktorý zotrval až do súčasnosti spolu s Bratislavskými jazzovými dňami (vznik 1975). Osobitne v 80. rokoch sa často jazzová verejnosť dovoláva absencie jazzového klubu v Bratislave a na Slovensku. Začiatok 90. rokov prináša oživenie klubového života, avšak k obnoveniu jam sessions dochádza len veľmi pomaly, klubový život funguje formou koncertov.

Zaujímavý je prienik jazzu do celkového hudobného života na Slovensku a jeho vnímanie verejnosťou ako umeleckej formy. To sa prejavilo, keď do koncepcie Bratislavských hudobných slávností bol zaradený prvý jazzový koncert roku 1980 a vystúpili na ňom jazzoví klaviristi Gabriel Jonáš a Emil Viklický v sólových improvizáciách a v záverečnom klavírnom duete. Koncert sa konal v koncertnej sieni Československého rozhlasu v Bratislave (Moyzesova sieň). Gabriel Jonáš prezentoval improvizácie na skladby D. Redmana, D. Gillespieho, A.C. Jobima, J. Zawinula a český klavirista, Emil Viklický. uviedol improvizácie na vlastné témy. V spoločnom duete zahrali Maiden Voayage (v programe mylne uvedená ako „Mayden“) od Herbie Hancocka, Stella by Starlight, Seven Steps to Heaven od Milesa Davisa. O rok neskôr sa konalo v rámci BHS 1981 vystúpenie Barok Jazz Quintet (Jiří Hlaváč – klarinet, Jan Adamus – hoboj, Eduard Spáčil – klavír, František Uhlíř – kontrabas, Ivan Dominák – bicie nástroje, Ivan Dominák pochádzal z Martina, roku 1957 odišiel do Prahy), cool jazzového súboru, ktorý spájal polyfóniu barokovej hudby s jazzovou improvizáciou a frázovaním[1], avšak vystúpenie sa uskutočnilo v Dome Revolučného odborového hnutia v Spoločenskej sále (dnešný Istropolis v Bratislave), ktorý sa používal na prezentáciu pop music a z pohľadu vážnej hudby táto sieň nemala „noblesu“ prostredia vážneho umenia.[2] Do koncertnej siene Slovenskej filharmónie v Redute sa jazz dostal až roku 1983 prostredníctvom medzinárodného súboru Jozefa „Doda“ Šošoku.



[1]    V tento večer uviedli skladby Claude Bolling: Suita, Pavel Blatný: Musica per Barock jazz quintet, Jiří Templ: Barokní suita, František Uhlíř: Studie, Kazimierz Serocki: Swinging music, Don Banks: Nočný kľud, Alexej Fried: Concerto pre klarinet, Václav Kučera: Science fiction.

[2]    Cool jazzovému americkému súboru Modern Jazz Quartet, ktorý spájal polyfóniu baroka s jazzom od jeho založenia roku 1952 išlo o prinavrátenie takej úcty do jazzu, akú  mala vážna hudba.

Na obrázku: Bratislava Jazz Quartet s Lacom Gerhardtom na klavíri

 

 

 

Ďalšie články

Nový Glasperov album s kontroverzným názvom: "F--- Yo Feelings" spája jazz a hip-hop
Robert Glasper, držiteľ troch cien Grammy a ocenenia Emmy, je na jazzovej aj hip-hopovej scéne...
Digitálny album pre digitálny svet: Gitarista Jeff Parker vydáva jazzový album plný loopov a samplov, "Suite for Max Brown"
“Vždy hľadám nové veci, ktoré ma môžu prekvapiť,” vysvetlil skladateľ a multiinštrumentalista Jeff...
Oslava storočnice Charlieho Parkera: Saxofonisti Bobby Watson, Vincent Herring a Gary Bartz vydávajú spoločný album Birdovych kompozícií
Miles Davis raz povedal: "Celú históriu jazzu dokážete obsiahnuť v štyroch slovách - Louis...
Súťaž o 2 x 2 vstupenky na koncert gruzínskej speváčky Nino Katamadze
Prinášame vám súťaž o 2 x 2 vstupenky na premiérový koncert gruzínskej speváčky Nino Katamadze na...